Nepomenovaný - 93.časť

"Noazaj? Pár týždňov potom ako som odišiel, som začal kresliť návrhy. S výstavbou sa začalo hneď potom. Preto som ťa nevyhľadal ihneď, ako som prišiel. Dohliadal som v začiatkoch na to, aby všetko bolo v poriadku. A muselo sa to zastrešiť skôr, ako začalo snežiť. Myslím, že muži mali čo robiť, ale boli veľmi usilovní a šikovní."

"Ty si dal stavať tento dom ešte predtým? Veď si mi hovoril, že si to nechcel unáhliť." prekvapene som zdvihla obočie. 

"To je pravda, chcel som nášmu vzťahu nechať čas, ale nie s tým, že by sme sa rozišli, práve naopak." jeho oči žiarili úprimnosťou. 

"Ty si veľmi fascinujúci muž." povedala som vážne. Kútik sa mu zdvihol dohora. 

"Čo by som ešte mala o tebe vedieť a neviem?" spýtala som sa s pohľadom upretým na malé svetielka na strope. 

"Že ťa neskonalo milujem." povedal radostne. Otočila som sa k nemu a sledovala ako jeho oči horia láskou. Jeho pohľad bol mäkký a volal prijatím. Joel, ktorého som videla prvýkrát, sa zmenil. Láska mu otvorila srdce a ja som prekypovala šťastím, že som mohla byť toho súčasťou. Usmiala som sa na neho a on si ma pritiahol bližšie k sebe. Cítila som jeho horúci dych. Oči mu stmavli túžbou. Dych sa mi od jeho pohľadu zrýchlil. 

"Čo to so mnou robíš?" zašepkal nežne. 

"Iba sa zhovárame." povedala som vážne. Veselo sa rozosmial a pohladil ma po chrbte. Pocítila som ako ma zaplavuje horúčava. 

"A čo by si chcela ešte vedieť, moja sladká princezná?!" povedal potichu. Jeho pohľad bol stále zabodnutý do mojich očí a sledoval ma. Musel cítiť ako rýchlo mi bije srdce. Naklonil sa a pobozkal mi krk. Vzdychla som. Opäť sa na mňa zahľadel. Moje telo na neho reagovalo prijatím, nech urobil čokoľvek, zachvelo sa obrovskou túžbou po jeho dotyku. On to vedel a užíval si to. Prstom prešiel po mojej spodnej pere a vážne vydýchol. Narovnal sa a prehrabol si vlasy. Bolo zjavné, že bojuje sám so sebou. Z hlboka sa mu nadvihol hrudník a pohladil ma po tvári. Potom sa otočil a odkráčal na druhú stranu. Zahľadel sa do diaľky. Pomaly som sa priblížila k nemu a sledovala ho. 

"Pýtala si sa ma, čo ešte o mne nevieš. Myslím, že budeme mať dosť času, aby som ti o sebe povedal všetko." otočil sa ku mne a jeho modré oči vo svetle zjemneli. Prikývla som pochopením. 

"Som pripravená počúvať ťa, kedykoľvek budeš chcieť rozprávať." povedala som veselo. Chytil moje ruky a pobozkal ich tak, ako to kedysi robili šľachtici. Naozaj som sa pri ňom cítila ako v rozprávke. 

"Ďakujem za toto krásne prekvapenie. Som šťastná, že si si vybral práve mňa." 

"Nie, nie, drahá. To ja som ten šťastlivec. Nevzdala si to so mnou a mala si Božiu trpezlivosť." pousmial sa a položil svoju ruku na môj chrbát. Potom si ma priblížil bližšie. Naše tváre boli v tesnej blízkosti. Jeho pohľad horel túžbou. Jemne privrel oči a čelom sa oprel o moje čelo. 

"Tvoje pery sú tak sladké, že sa nemôžem od teba odtrhnúť. Bozkával by som ťa stále, ale obávam sa, že by mi zlyhalo sebaovládanie." hovoril tichým, chrapľavým hlasom. Ako otvoril oči, v mojom podbrušku sa vyrojilo neidentifikovateľné množstvo motýľov a zrýchlil sa mi dych. Jeho pohľad bol spaľujúci. Takmer som sa triasla v jeho objatí. Privrela som oči. Bola to moja odpoveď na jeho vyznanie o túžbe.