Nepomenovaný - 95.časť

Zdesene som zhíkla. Chvíľu sme mlčali. Potom som sa k nemu priblížila a chytila ho za ruky. 

"Ako je na tom?" spýtala som sa so záujmom. Vedela som, že Joelovo srdce bije pre mňa, ale tiež som vedela, aké láskavé a obetavé srdce má voči druhým. Nemala som potrebu žiarliť. Chcela som ho utešiť a pochopiť. Pozrel na mňa nežne a vplietol si svoje prsty do mojich. Toto gesto ma ešte viac utvrdilo v mojich pocitoch. 

"Je to vážne. Jakub a jej otec chcú, aby som prišiel." 

"A čo chceš ty?" spýtala som sa úprimne. Obdivne sa na mňa zahľadel. 

"Túžim byť teraz s tebou. Znie to sebecky, ale nechce sa mi opustiť ťa, keď sme spolu..." nedopovedal. Pobozkala som ho na líce a silno objala. Nečakal to, ale bolo zjavné, že ho to upokojilo. Priblížila som ústa k jeho uchu a jemne mu pošepla. 

"Pôjdem s tebou. Chcem byť pri tebe."

Keď som to dopovedala, prekvapene na mňa pozrel. Potom rukami vzal moju tvár a nežne ma hladil. Nemusel nič hovoriť, videla som, že sa jeho napätie vytráca a nahrádza ho pokoj a láska. Usmiala som sa na neho. Jeho tvár znežnela a opätoval mi úsmev. 

"Myslím, že ti nemusím hovoriť, že všetko bude v poriadku." povedala som a on pokrútil hlavou. 

"Iba mi stačí, že ťa cítim vedľa seba." priblížil sa ku mne a pobozkal ma na čelo.

"Vidíš? A ja to cítim úplne rovnako." povedala som vážne. 

"Zabúdam, kde som, čo sa v mojom živote deje, keď vidím tvoju tvár. Dotyk tvojich pier úplne vygumuje moje myšlienky a si len ty." šeptom hladil moje uši. Každé slovo mi spôsobilo novú vlnu chvenia. Hľadel na mňa s obrovským obdivom. Melódia klavíra tieto pocity ešte viac umocňovala. Na okamih sme zabudli, čo sa stalo a kam sme chceli ísť. Vážne sa postavil a ponúkol mi svoju dlaň. Prijala som ju a on si ma s láskou pritiahol k sebe. Jednou rukou chytil moju ruku a druhú mi položil na chrbát. Cítila som teplo na tom mieste. Tancovali sme na romantickú melódiu, ktorá sa rozliehala okolo nás. Jeho kroky boli odvážne a presné. Viedol ma ako profesionálny tanečník. Užasla som. Naklonil hlavu nabok a obdivne skúmal moju tvár. Jeho tvár bola nádherná. 

"Nevedela som, že vieš tak dobre tancovať." pousmiala som sa na neho. 

"Hovoril som ti, že toho o mne veľa nevieš." opätoval mi úsmev a slastne ma pohladil po chrbte. Zachvela som sa. 

"Mali by sme už ísť." povedala som po tichu. 

"Ešte chvíľku. Nechaj, nech sa môj duch môže dosýta nadýchnuť tvojej vône." povedal potichu a priblížil si svoju tvár k mojej. Privrel oči a mlčal. Chvíľu som sledovala jeho tvár a potom som sa pridala. Mlčali sme spolu a užívali si daný okamih. Náš pohyb sa spojil v jedno a ja som sa cítila úplná. 

"Milujem ťa, moja láska." povedal nežne do môjho ucha. Usmiala som sa. 

"Milujem ťa, drahý."