Môj príbeh 🙂

Ahojte. Tak začnem od začiatku. Mala som 16 rokov keď sme sa spoznali. Bola to zhoda náhod. Spoznali sme sa čisto náhodou vďaka mojej kamarátke ktorá ma pozvala na pizzu s nimi. Padli sme si do oka. Hneď na prvý pohľad. Ja som nevedela dovtedy aké to je mať frajera keďže som žiadneho nemala. A viete ako to je 🙂 pobláznené dievča. Ako asi každé dievča v mojom veku. Nevedela som ako čas rýchlo plynie. A zrazu bol večer a musela som ísť domov. Tak sme počkali na bus ktorým som išla. A ako som prišla domov tak sme začali písať a písať až do rána. Bolo to nádherné vedieť že niekto o mňa stojí. A nežiada zato nič. Bola som proste šťastná. Na ďalší deň ráno sme sa stretli zas. Odprevadil ma so školy. A aj ma prišiel počkať po škole. Zas sme boli spolu. Večer sme si volali asi cca.4 hodiny. A dali sme sa dokopy. Po dlhom váhaní z mojej strany. A naše rána a poobedné stretnutia pokračovali. Jasné boli problémy že nesme na rovnakej škole. A ja som bola ešte len prváčka na obchodnej akadémií. Tak som prestúpila na jeho školu. Chodili sme spolu ráno do školy, poobede zo školy. Jasné zoznámil sa aj s mojimi rodičmi. A tak cez víkend chodil k nám a ja v nedeľu k ním. Až pokiaľ som nezačala utekať z domu kvôli nemu a nechodila som do školy. Vtedy to začalo. Nemohol on k nám ani ja k ním. Chodila som potajomky k ním. Bolo to raz, dva krát, tri krát, a aj som prespávala u nich. A jasné môjho otca to naštvalo a poslal moje veci k ním. Takže ma vyhodil. No ale mama to nedovolila a pomohla aby som sa mohla vrátiť domov. Vedela som že mi to oco nebude tolerovať navždy. Začal ma biť. Oco ma začal biť, a frajer nútil chodiť k nemu s vyhrážkami. Asi 2x som tak utiekla. A skončil u mojich rodičov už celkovo. Potajomky som chodila k ním miesto školy a tak. Minulé leto sme išli spolu do Čiech k mojej tete. Jasné predo mnou nadávali na neho a pred ním na mňa. Hádali sme sa deň čo deň. Stalo asi aj pár krát že som v noci ostala vonku. Radšej nech by som mala byť s ním v jednom dome. Proste začali ma tam psychicky ničiť. Raz som si ich vypočula ako na mňa nadávali pred frajerom. Bolo to niečo hrozné. Ľudia ktorí ma nevideli minimálne 12 rokov začali o mne rozprávať že ma poznajú a vedia že aká som. Že si ľahnem do postele s hocikým. Že popri ňom mám ešte ďalšieho frajera. Ja som sa zrútila už po tomto celkovo. Začala som mať stavy že sa chcem zabiť. Ku koncu už môj frajer prišiel nato že o tom viem. Začal mi hovoriť rozprávky. Že on ma miluje. A že im neverí. Ale ja som vedela čo si presne hovorili. A mala to v pamäti. Ale nechala to tak. On odišiel po mesiaci preč. Ja som ostala lebo mali prísť moji rodičia a sestra. A aj prišli. A jasné otvorili fľašku a môj oco sa opil. Začal mi hovoriť prečo som taká že som taká nebola a také veci. Jasné moja teta a jej muž sa z toho smiali. V tú chvíľu mne došlo o čo im vlastne išlo. Rozhnevať ma s rodičmi čo sa im aj podarilo. Po 2 týždňoch sme prišli domov. Nejako to ustálo. Myslela som že bude dobre. Ale nebolo. Vyhrážky od frajera začali zasa. A ja zaľúbená po uši som ho počúvala. Potom nato prišli aj moji rodičia. Určitý čas to nechali tak. Začala škola. Zase to bolo také isté ako predtým. Nešla som do školy ale k nemu. V novembri som mala Birmovku. Jasné keď nás spojili s vedľajšou dedinou tak bolo aj veľa chlapcov. No a začalo to. Aký tam boli, boli pekný že? A prečo si sa k nim ozvala keď si so mnou. Proste otázky ktoré nemali zmysel. Začiatkom decembra som utiekla zasa k nemu. Prišla som na ďalší deň domov. Oco zase dostal nervy zbil ma. Vtedy sme nevedeli že som tehotná už viac ako 2 mesiace. Odpadla som. Mama ma opatrovala. Oco sa ani neozval. O pár dní som mala narodeniny. Napísal mi kamarát k narodeninám a pridal na koniec pusinku. A už bola hádka. Ako si to mohol dovoliť a prečo sa s nim bavím. Veď ja som s ním. Nemám sa čo baviť s inými chlapcami. Prišli potom Vianoce. Písali sme. Ani mame som nepomáhala len aby som s nim písala. No ani to nedobre. Mám ísť k nemu. Ale ja som nechcela zažiť zasa scenáre z predchádzajúcich mesiacov. Nešla som. Tak sme spolu skončili. V januári sme do školy nastúpili. Nerozprávali, proste ignorovali ako keby nepoznali. No koncom Januára ma mama zobrala ku gynekológovi. Bola som v 16tom týždni tehotenstva. Jasné jemu som nič nepovedala. Ale niekto áno. Začal mi písať volať. Zmenila som si číslo. Ale aj to si zistil. Hoci som sa mu vyhýbala všade, nakoniec ma vystihol keď som čakala bus. Tak sme sa porozprávali. A potom sme to už skončili celkovo. Ale iba pre mňa. On začal znova. Písal mojej mame že som kurva a j***m za peniaze. Čomu moja mama neverila. Začal každému písať že ma po****l spolužiak len preto že si rozumieme. 2 týždne pred nástupom na materskú som šla po chodbe. Začal po mne kričať či ma spolužiak dobre po****l atď. Jasné že som neostala ticho. Začala som aj ja čo som mala na srdci. Pohádali sme sa pred celou školou. Ďalší týždeň sme mali prezentáciu školy. No ja som sa už ráno cítila zvláštne. Ale povedala som si veď som tehotná možno som niečo zjedla. A tak išla do školy. Poobede som prišla domov. Večer už som v nemocnici ležala s diagnózou predčasného pôrodu. Jasné že to nenechal len tak. Vraj som sa išla ku***ť. Pokiaľ ma nevidel v nemocnici a nezistil že naozaj som hospitalizovaná. Po týždni som prišla domov. Jasné bola som na liekoch proti kontrakciám. A ako dni išli blížil a dátum pôrodu. A začal písať po susedkách aj spolu s mojou tetou či už niečo mam a najviac ich zaujímalo či som porodila zdravé dieťa. A áno chvalabohu mám zdravé dieťa.

No malá sa podobá na neho a jasné každý mu hovoril že sa podobá na neho. Tak vyhlásil že je neplodný. Začal nadávať na mňa aj na malú. Že sa ňou mám zadusiť. A presne na 2 mesiace po pôrode sa oženil. A teraz sa stará o malú tak že sa pýta iných na ňu. Ale mne nenapíše a ani nezavolá.

POCHOPILA SOM ŽE ŽIARLIVCA NIKDY NIKTO NEZMENÍ.