Kamošky 33.

Kapitola tridsaťtri

Lujza

Kráčala som chodbou k svojmu stolu, keď som to zbadala. Presnejšie ich. Dominika a jednu našu kolegyňu, ktorá na chvíľu robila aj moju robotu, kým som bola v Taliansku. Milé dievča Soňa, tuším a zrejme čerstvá absolventka, lebo som ju ešte neregistrovala a bola mladučká. Domino sa k nej síce nepriblížil, ale spacifikoval ju pohľadom. A ona? Bolo zjavné, že ju má v hrsti. Milo sa usmievala, trochu silene, ale bolo na nej vidieť, že je z neho celá preč. 

V hlave sa mi točili kolieska a do hrdla mi stúpal žalúdočný obsah. Otočila som sa na päte a bežala na záchod, kým ma nezbadajú. Sklopila som záchodovú dosku a sadla si na ňu. Zišlo by sa mi papierové vrecko, do ktorého by som fúkala svoj teplý dych a znova ho vdychovala, ako to robia herci vo filme na upokojenie. Neviem koľko žien stihol Dominik poblázniť, kým som tu nebola, ale hrá to v môj prospech.

Nie len, že mi dá pokoj (aký-taký), ale možno získam spojenca, aby ho odtiaľto vyhodili, ak teda tá dievčina v tom nelieta až po uši a nebude ho chcieť za každú cenu brániť. Fakty, fakty, fakty... najdôležitejšie je všetko si dopredu premyslieť a naplánovať.

Vypadla som zo záchoda, lebo hodinová obedňajšia pauza by bola veľmi podozrivá. Prešla som k svojmu stolu, vzala si nejaké papiere a na telefóne zapla nahrávanie zvuku. Schovala som si ho do vrecka na saku a vošla som do Dominikovej kancelárie. Plánovala som zbierať potrebný zvukový materiál, kým ho nebude dostatok.

„Á, Lujza, poď ďalej, už ťa očakávam.“ Rukou ukázal na stoličku pri svojom stole a potom si znovu sadol do kresla.

Ako inak.

„Fajn, začneme?“

„Samozrejme raz určite, ale načo tak unáhlene? Porozprávaj mi, ako si sa mala v tom Taliansku?“

„Mala som sa dobre, ďakujem za opýtanie.“

„Hm, len dobre?“ podoprel si palcom pravej ruky bradu a ukazovákom si šúchal koreň nosa.

„Vyzeráš fantasticky, mimochodom. Na pretiahnutie, ale to ty vieš, však?“ skúmal ma tým svojím poondene sexi pohľadom a to sme len začali.

„Viem, že vyzerám dobre. Pracovala som na sebe a to dosť tvrdo a teraz ak dovolíš, poďme pracovať.“ Uzavrela som túto debatu tvrdým pohľadom na jeho adresu.

„V poriadku, ale neodpustil by som si, ak by som ti nezložil kompliment, za tvoju odvážnu a veľkú premenu.“

„Vďaka.“

„No dobre. Pripravil som pre teba niekoľko podkladov, súvisiacich s tvojou úlohou. Sú tu tabuľky a informácie, ktoré budeš potrebovať. Ak môžeš poď ku mne, ukážem ti niečo na monitore.“ Prešla som okolo stola až do jeho tesnej blízkosti. Do nosa mi znovu udrela jeho vôňa, ale snažila som sa ju ignorovať. Samozrejme márne. Dofrasa. 

„Zvodne voniaš.“ Zašepkal mi do ucha.

„Ale dosť! Veď takto sa nedá pracovať!“ Vybuchla som a odtiahla sa od neho aspoň na meter.

„To je mi jasné. Treba vypustiť paru. Čo povieš na rýchlovku na mojom stole?“

„Zbláznil si sa? Nechcem sa opakovať Dominik. Vyhoň si ho do ponožky a do práce nechoď nadržaný.“

„Aj ja jáj. Niekto nám tu začal používať sprosté slová. No mne sa to našťastie páči. Honím si ho každý deň, ale zrejme to nestačí. Keď ťa vidím, znovu je vo forme, len sa pozri.“

Otočil sa na kresle, zastavil sa predo mnou a ukazoval si na rozkrok, v ktorom sa mu vzdúval nedočkavý spoločník. Zalapala som po vzduchu a otočila sa smerom k oknu. 

„Nemôžem s tebou spolupracovať.“

„Ale prečo nie?“

„Pretože väčšinu času sa správaš ako nadržaný pubertiak, preto. Máme niečo pracovné vyriešiť, tak by si sa mal láskavo spamätať.“

„Ej ha. Niekto tu chce prebrať kontrolu. Nemám s tým problém, ale len v posteli. V ostatných prípadoch to netolerujem!“ To už ku mne pristúpil, zahľadel sa mi do očí a hovoril tlmeným no autoritatívnym hlasom, z ktorého sálal strach. 

Dopekla, ešte, že bola za mnou parapetná doska, inak by som pod silou jeho pohľadu spadla na zadok.

„Mám ešte prácu. Podklady čo si mi nachystal si preštudujem a potom budeme pokračovať.“

„Samozrejme.“ Úlisne sa usmial.

Už nič nepovedal. Ja som sa vyšmykla z jeho silového poľa, zhrabla papiere a odišla. Ani som sa neobzrela. Toto bude fakt na porazenie.