M.Key - Kamošky

Kapitola jedenásť

Lujza

Leo si k Rite zbalil celý batoh autíčok. Vraj ich chce všetky ukázať Sáre.

Zbalila som mu aj nejaké sladké dobroty, aby sa mohol so Sárou potajme podeliť. Nezabudla som ani obľúbenú hračku, lebo hodinu vykrikoval, že ju potrebuje a nevie ju nájsť.

Celý čas, okrem toho kriku, výskal od radosti. Zo škôlky sme leteli rovno domov, lebo sa už nevedel dočkať. 

Potom som ho zaviezla k Rite a bol celkom prekvapený, že neostávam s nimi, ale odchádzam.

Doma som upratala, zapálila sviečky, vyvetrala a čakala som na Karola, kedy príde z práce. 

„Čau, som doma!“ zakričal, keď vošiel dnu.

Vyzul si topánky a nuž, to vetranie by bolo treba zopakovať, myslela som si v duchu, no nechcela som hneď z kraja vyrývať. Už som si zvykla. Zase to sprosté slovo. 

„Karol, prosím ťa, vyzuj si tie ponožky, aby sme neodpadli a choď rovno do sprchy. Chcem sa s tebou neskôr rozprávať a takto to bude pre nás oboch príjemnejšie.“

„No dobre,“ povedal, ale ostal celkom zaskočený, že mi to zrazu vadí. Položil tašku na zem, vyzliekol sa a namieril si to rovno do kúpeľne, z ktorej vyšiel za pol hodinu.

„Je to lepšie?“ spýtal sa, keď ma našiel sedieť v kuchyni pri stole.

„Rozhodne.“

Oholil sa, upravil. Konečne som sa naňho fakt tešila. Obliekol si tričko a šortky a sadol si k stolu.

„Deje sa niečo?“

„Hej. Chcem ti niečo povedať.“

„Tak hovor.“ Nervózne sa ošíval a čakal čo príde. „Kde je Leo?“

„Leo je u Rity. Bude tam spinkať. My máme večer pre seba. Teda aspoň dúfam, že nemáš iný program.“

„Nóó...“

„Karol!“

„Nie nemám. Robím si srandu.“

„Veď preto.“

„Tak už mi konečne povieš o čo ide? Či to z teba mám nejako vypáčiť?“

„Chcem ísť na mesiac do Talianska.“

„Čo? Ty si niečo pila? Akože sama? A začo? Chceš nás opustiť, alebo čo?“

„Zbláznil si sa? Nič také nechcem, ja len, že s Ritou sme vyhrali pobyt v Centre zdravia aj s trénerom. Pri mori, chápeš?“

„Nechápem! Furt mi z toho vychádza, že nás tu chceš nechať. A čo Leo? Čo s ním? Vieš, že musím chodiť do práce?“

„A načo máme starých rodičov? Aby k nám chodili piť?“

„Nepreháňaj!“

„Nepreháňam.“

„Nato som liezol do sprchy, aby som sa spotil od nervov?“

„Nie, chcem, aby sme sa konečne milovali.“

„Tak na to teraz rozhodne nemám chuť! Na všetko mám, ale na to nie! Hnevám sa na teba! A čo tvoja práca?“

„Dajú mi voľno.“

„Určite.“

„Už som sa pýtala.“

Prekrížil si ruky na prsiach a zachmúrene na mňa zazeral. 

„To máš ísť už teraz?“

„Nie, až o mesiac. Na celý Júl.“

„Celý Júl?“ vzdychol si. „Nezvládnem to.“

„Ale zvládneš. Vy obaja.“

„Niekoho si tam nájdeš a už sa nevrátiš.“

„Také niečo nehovor! Vždy sa k tebe vrátim a nikoho si tam nejdem hľadať. Robím to aj kvôli tebe. Chceš predsa, aby som bola pekná, či nie?“

„Si pekná.“

„Tak prečo máme sex raz za mesiac, ak sa podarí?“

„Som unavený. Mám veľa práce.“

„Alebo ho nechceš, lebo pre teba už nie som príťažlivá.“

„Netáraj.“

„Tak to dokáž!“

Mal v sebe hnev. Veľa hnevu a všetkého sa zbavil, keď sa so mnou miloval. Stačilo ho k tomu dokopať. Bol to fakt super sex. Poprevracali sme stoličky, stiahli obrus zo stola aj so všetkým, čo na ňom bolo. 

Jeho silné a drsné ruky ma hladili a zároveň škriabali na celom tele. Áno, s menšími ťažkosťami ma predsa len preniesol do spálne, hoci som mala v pláne ísť aj po vlastných, keďže nemám 50 kíl, no on to zvládol a hodil ma na posteľ. Zo skrine vytiahol svoje dve kravaty a obe ruky mi priviazal k rámu postele, hneď potom čo mi vyzliekol župan, pod ktorým som bola celkom nahá.

„Takže, takto to chceš? Aby som ti tú tvoju hebkú pičku poriadne pretiahol?“

Len som stonala a ochkala.

„Odpovedz mi!“ zakričal a ja som naňho pozerala ako teľa na nové vráta. 

„Áno. Áno, chcem.“ Prehovorila som napokon. 

„Dobre.“

Takého som ho pri sexe chcela. Nebojácneho a rozhodného. Strčil do mňa prsty a mňa od slasti až prehlo v páse. Díval sa mi do očí, zreničky mal úplne rozšírené a v jeho očiach bola túžba. Oheň a ľad čo praskal, v jednom balíčku. Tento muž, môj muž, ma skutočne chcel. 

Ochutnával ma jazykom, dráždil prstami, až kým do mňa prudko nevnikol. 

„Ááááno.“ Vravím a neviem sa ovládať. Ruky mám zviazané a nohy mi pevne drží. Som v jeho zajatí, v jeho súkromnej klietke. Ale páči sa mi tu. Cítim, že sa to blíži a on ma odpaľuje na Mesiac. Keď už myslím, že je po všetkom, mýlim sa. 

Chytá ma za boky svojimi mocnými rukami a pretáča ma na brucho. Hlavu si zabáram do plachty a čakám. Zrazu dostanem dlaňou po zadku, až ma ohne. No nestihnem sa spamätať, znova do mňa prudko vniká. Je to príjemné a nekontrolovateľne dráždivé. Prstami mi pohládza udreté miesto, no ja to už takmer necítim. Iba to hreje. Moje stony tlmí vankúš. On priráža viac a viac. Cítim teplo z horúceho semena, čo sa vo mne hromadí a pomaly zo mňa vyteká. Potom mi klesne na chrbát a zvalí sa na posteľ.

Otáčam sa, aby som naňho videla. Má zavreté oči a zvraštené čelo, ako by sa hneval.

„Bolo to nezodpovedné.“ Zachmúrene prehovoril.

„Náš sex? Isteže, ale ja mám zviazané ruky. Ty si tu šéf.“

„Čo keď zostaneš tehotná?“

„Tak to dieťa samozrejme vychováme. A budeme ho ľúbiť.“

„Neviem, či chcem ďalšie dieťa.“

„Ani ja to neviem.“

„Zase sme pri tom, že to bolo nerozumné. Vyprovokovala si ma k tomu.“

„Ešte povedz, že to bolo na hovno. Veď si bol fakt úžasný.“

„Naozaj?“

„Hej. Tá zlosť a tá tvoja dominancia, boli fakt super. Prečo to nikdy nerobíš?“

„Prečo nikdy nepovieš, že niečo také chceš?“ kontroval mi.

„Doteraz som to nevedela. Dáme chvíľu pauzu, napríklad na večeru a potom pokračujeme?“

„Chceš?“ spýtal sa prekvapene.

„A veľmi.“ Usmiala som sa.

„Tak dobre. Teraz budeš viesť ty.“

„Žiadny problém. Len ma rozviaž, nech môžem nachystať jedlo. Som smädná a umieram od hladu.“

„Veď si bola doma.“

„No hej, ale chystala som Lea, potom seba a tak.“

Druhé kolo bolo fakt super a potom sme len ležali a spomínali na chvíle, keď sme spolu len chodili. 

Na tom výlete sme sa v podstate ešte celkom nedohodli, no ani to nezavrhol, takže ostávala stále nádej. 

Naplánovali sme si na víkend výlet s opekačkou. Konečne nekomplikovaná a normálna rodinná zábava. Leo sa tešil ako blcha v kožuchu a Karol predviedol svoje zručnosti. Obaja boli ako majstri lovci. Karol vystrúhal Leovi paličku a ten si ju nadšený zobral ešte aj domov.