Dnes je medzinárodný deň proti rakovine. Toto je moja babička. Mamina mojej maminy. Babička si jedného pekného dňa našla hrčku v prsníku. Do dnes si pamätám, ako to volala mamine, keďže sme od seba cca 60km, často si telefonovali. Bolo to strašné, so sestrou sme sa báli spýtať, o čo išlo. Babička bola na operácii. Prešla si chemoterapiou, všetko znášala statočne, nikdy si na nič nesťažovala, nikdy sa neprestala usmievať a niekedy som mala dokonca pocit, že si výlety do Bratislavy užíva 🙂 Bola veľmi spoločenská, rada sa rozprávala s ľuďmi a ľudia ju milovali 🙂 ...celý čas ešte doučovala u seba doma deti, čo v škole zaostávali, veľa krát len za ´čokoládku´. Rakovina je strašná sviňa. Po úspešnej liečbe sa onedlho vrátila, tento krát s väčšou silou. Moja babička to vzdala v nemocnici, bola som pri nej posledná, bozkávala som jej tie jej krásne zrobené ruky a hovorila som, že je moja ´miliónka´ - nikdy veľmi city neprejavovala, ale takto nás so sestrou volala, že sme jej miliónky. Na druhý deň ráno babička zomrela. Mala som 25 rokov, ona 75 a dušu mladého človeka. Strašne som ju ľúbila. Na tejto fotografii jej konečne narástli vlásky, bola nádherná... S mojou babičkou navždy odišli posledné útržky môjho detstva :(