Uplne nalavo na obrazku je moja babicka. Cely zivot bola ucitelkou. Vzdy sme k nej chodievali na prazdniny, kazdy v dedine ju volal pani ucitelka, aj ked postupne ti ziaci mali po 50-60 rokov 🙂 Lebo to bola pani UCITELKA. Milovala ludi a milovala deti. Okrem toho, ze ucila, cvicila s detmi, ale aj s dospelymi divadlo, sama si pisala scenare, rezirovala, hrala na harmonike, mala absolutny sluch. Bola mudra, trpezliva, dobra, skromna, tvoriva a vzdy nam rozpravala (s troskou hereckeho nadania) tie najzaujimavejsie zazitky z detstva, mladosti, ucitelskej praxe. Je neskutocne, co vsetko zazila, s otvorenymi ustami sme ako male deti pocuvali, ako jej priniesol brat z Ameriky korcule a ona sa takmer utopila v miestnom rybniku, ako chodila kazdy den do skoly peso cez pole hodinu tam a hodinu spat, ako si chcela svoje prve kozenne topanky zohriat na piecke, ze jej zhoreli a ako ju mamuska za to zbili 🙂 Krasne bolo, ako si myslela, ze ma velky nos, tak si to pricvikla velkym stipcom a tak isla spat 🙂 Milovala som pocuvat jej pribehy o bratovi, ktory bol partizan, skovaval sa dlhe mesiace v horach a takmer ho zastrelil nemecky vojak, no zlutoval sa nad nim so slovami: Utekaj, ja mam takeho syna, ako si ty... Pamatam si, ako mi vravela o tom, ako prisli Rusi na Slovensko, v tankoch sa valili cez dedinu, jeden mlady Rus si vytiahol rukav na koseli a ukazal babicke hodinky, mal ich tam snad 20 kusov... zbieral kade chodil od tych, ktorym chybat nebudu... Babicka bola velmi dobry rozpravac a ked raz zacala, sedeli sme hodiny a pocuvali ju. Bola to vynimocna zena a skvela pani ucitelka. Babicka nam odisla vo veku 75 rokov, po tazkej chorobe, s mladym duchom v tele... Ked raz napisem knihu, ta prva bude pre nu a o nej ❤️