Stavba zuba

Na každom zube rozlišujeme korunku a koreň, ktoré sa stretajú v časti nazývanej krčok zuba.

KORUNKA

• Je časť zuba viditeľná v ústach.
• Tvorí ju sklovina, dentín a zubná dreň, uložená v dreňovej dutine.
• Tvar a veľkosť korunky sa líši u jednotlivých zubov, tak ako je popísané vyššie.
• Na korunke rozlišujeme plochy:
• Žuvacia plocha – na premolároch a molároch, je členitá, tvorená rôznym počtom hrbčekov, medzi ktorými sú vytvorené ryhy a jamky. Členitá anatómia žuvacej plôšky pomáha rozomieľaniu potravy.
• Rezáky a očné zuby nemajú žuvaciu plôšku, ale rezaciu (hryzaciu) hranu, príp. hrot.
• Aproximálne plochy, to sú plochy privrátené k susednému zubu. So susedným zubom sa dotýkaju v bode kontaktu. pliľahlé plochy 2 zubov ohraničujú medzizubný priestor. Do tohto priestoru prerastá ďasno v podobe tzv. medzizubnej papily.
• Predná a zadná plocha zuba (vestibulárna a orálna).

KOREŇ

• Je uložený v kostenom lôžku čeľuste a sánky.
• Na rozdiel od korunky nie je pokrytý sklovinou, ale cementom.
• Zužuje sa smerom k svojmu hrotu, tzv. apexu.
• Steny koreňa sú tvorené dentínom, uprostred týchto stien sa nachádza tzv. koreňový kanálik, v ktorom je zubná dreň. Koreňový kanálik vyúsťuje z koreňa na hrote tzv. apikálnym otvorom.
• Rezáky a očné zuby majú obvykle 1 koreň
• Premoláre 1 alebo 2 korene.
• Moláre mávajú 2 a 3 korene.
• 1 koreň môže mať viac ako 1 koreňový kanálik
• V počte koreňov ako aj v počte koreňových kanálikov existuje významná individuálna variabilita. Medzi hlavnými kanálikmi môžu byť prítomné spojky, taktiež sú časté vedľajšie kanáliky, akoby odbočky, rozdvojenia, atď. Anatómia koreňového systému je veľmi rôznorodá a komplikovaná.

KRČOK ZUBA

• Miesto, kde sa stretá sklovina a cement, oddeľuje korunku od koreňa.
• Sklovina je v tomto mieste veľmi tenká.
• Stret skloviny a cementu má 3 varianty:
  • Cement prekrýva sklovinu (asi v 60%)
  • Cement a sklovina k sebe priliehajú (30%)
  • Cement a sklovina nie sú v kontakte, medzi nimi je nepokrytý dentín (10%).

SKLOVINA

• Kryje korunku zuba.
• Vďaka vysokému obsahu minerálnych látok je najtvrdším tkanivom ľudského tela.
• Obsahuje až 95-98% anorganických látok, voda a organické látky tvoria 2-5%. Anorganickú zložku tvoria kryštály hydroxyapatitu.
• Jej hlavnou funkciou je tvoriť povrch zubu, ktorý odoláva žuvacím silám.
• Ďalšou významnou vlastnosťou je jej permeabilita, ktorá umožňuje prenikanie rozličných molekúl, čo sa vužíva pri prevencii zubeného kazu (fluoridové pasty, gély).

DENTÍN

• Nachádza sa v rozsahu korunky aj koreňa.
• Je to tkanivo podobné kosti, tvrdosť dentínu je ale o niečo vyššia.
• Má svetložltú farbu, je tvrdý, krehký a elastický (je schopný miernej deformácie).
• Je značné mäkší ako sklovina. Obsahuje 70% anorganických látok. Anorganickú časť tvoria tiež kryštály hydroxyapatitu. Organickú časť kolagénne vlákna a mukopolysacharidy.
• Dentín je v celej svojej hrúbke prestúpený jemnými kanálikmi, tzv. dentínovými tubulami.
• Dentín sa na rozdiel od skloviny vytvára aj po ukončení vývoja zuba. Tzv. sekundárny dentín sa tvorí pomalšie ako primárny a nie rovnomerne. Ukladanie sekundárneho dentínu prebieha smerom do dreňovej dutiny, ktorú tým redukuje. Dreňová dutina je tak u detí výrazne rozsiahlejšia ako u starších ľudí. To má veľký význam pri ošetrovaní zubného kazu.
• Navyše sa ako reakcia na dráždivé stimuly vytvára tzv. obranný, terciárny dentín.

ZUBNÁ DREŇ

• Väzivové tkanivo, ktoré vypĺňa dreňovú dutinu.
• Nazýva sa tiež pulpa.
• Anatomicky sa delí na korunkovú dreň, ktorá vybieha smerom k incízii a hrbčekom v tzv. rohoch pulpy a koreňovú dreň, ktorá komunikuje cez apikálny otvor koreňa s periodonciom.
• Funkcie zubnej drene:
  • Tvorba primárneho a sekundárneho dentínu, a teda formovanie zubu.
  • Zásobovanie dentínu živinami z cievneho riečišťa.
  • Senzorická funkcia – nervové vlákna, ktoré sprostredkovávajú vnímanie bolesti.
  • Obranná funkcia – tvorba terciárneho dentínu pri mechanickom, chemickom, termickom alebo bakteriálnom dráždení alebo ako zápalová reakcia drene.