Zúbková víla č.4

Zúbková víla

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, tam, kde končila dúha, bývala jedna víla, ktorá sa volala Olívia. Bola veľmi svedomitá a mala veľmi dôležitú úlohu. Celý deň si zapisovala a dávala pozor na to, ktorému dieťaťu vypadol zúbok, aby ich mohla obdariť malých darčekom. Viedla si zoznam a tam poctivo zapisovala mená detí. Večer chodila k deťom a keď spali, vybrala im spod vankúša mliečne zúbka a vložila tam malú drobnosť. Sem tam jej tam pribudlo meno rýchlo, keď ujo zubár, alebo pani zubárka narýchlo vytiahli deťom prvé mliečne zúbky. Väčšinu detí však mala v zozname a dopisovala, vyškrtávala a pripisovala nové mená. Jedného dňa sa pozrela na zoznam a rozhodla sa skontrolovať deti v meste na Slovensku, ktoré si večer vložili zúbok pod vankúš, aby tam ráno našli nejaký malý darček. Mala veľmi rada ten pocit, keď sa deti tešili. Milovala ich rozžiarené očká a úprimnú radosť. Ako tak lietala z domčeka do domčeka, uvidela jedno malé dievčatko, ktoré usedavo plakalo. Nazrela do svojho zoznamu a videla zapísané meno dievčatka zelenou farbou. Znamenalo to, že mu mal zúbok každú chvíľu vypadnúť. Dievčatko sedelo a plakalo. Zúbok sa kýval a mamička stála pri dievčatku a utešovala ju, že čoskoro ju navštívi Zúbková víla. Ona ich však pozorovala a posielala dievčatku energiu, aby ju to vôbec nebolelo. Kristínka, lebo tak sa dievčatko volalo, si vreckovkou kývala zúbok a čakala, kedy to už konečne bude.

Mamička priniesla dievčatku jabĺčko a povedala, že nech nechá zúbok tak a dá si kúsok jabĺčka. Kristínka nechcela a ale nakoniec sa nechala presvedčiť. Keď zahryzla do jabĺčka, odrazu pocítila maličkú bolesť a keď sa pozrela, zubček bol tam. Rýchlo si išla vypláchnuť pusu a vybrala zub, položila ho pod vankúš a ľahla si spať. Zúbková víla sa veľmi potešila a vydýchla si. Keď Kristínka zaspala, rýchlo vytiahla zúbok spod vankúša a vložila tam darček. Rýchlo odišla potešiť a obzerať aj iné deti, aby aj ony mohli dostať darček.