Milióny plne vyzbrojených vojakov bolo vypustených do nehostinnej a vyprahnutej pustatiny. Títo dokonalí chlapíci, ktorí nikdy nerepcú, poslušne splnia každý rozkaz, aj za cenu svojho života a, bohužiaľ, nikdy nepoužívajú svoj rozum či pocity, majú pred iba jediný cieľ. Nájsť a zneškodniť vlastizradcu, ktorý sa svojou neuváženou činnosťou rozhodol napáchať škody nedozerných rozmerov.  Bojovníci toho veľa nevedia no počuli, že ide o nebezpečného zločinca, ktorý neuposlúchol rozkaz svojho panovníka a rozhodol sa, na vlastnú päsť, prekročiť hranicu susedného, nepriateľského územia.

A to bol ťažký prehrešok voči vrchnosti. 

A kým všetci ostatní umierali pri plnení svojich povinností, ten jeden, nebezpečný zločinec, si užíval svoju vytúženú slobodu a samotu. Putoval po cudzej krajine, spoznával jej tajné zákutia a pomaly očakával svoju smrť, ktorá sa pomaly blížila. Cítil, že už mu veľa neostáva, veď v jeho veku bolo aj tak naskutku zvláštne, že sa dostal až sem. Ale nechcel umrieť rukou svojich spolubojovníkov, svoj koniec si chcel vybrať sám. Už si našiel aj kút, kde sa uchýli a vypustí dušu...

... no v tom sa mu priplietol do cesty domorodec. A vyzeral skutočne, zvláštne. Také čudovité čudo. Bolo veľké, chlpaté, okrúhle, nemalo ruky, ani nohy. Chvíľu iba tak stáli proti sebe, odmeriavali sa navzájom pohľadom, než sa to čudo ozvalo ako prvé. Napodiv malo príjemný, melodický a upokojujúci hlas:

"Zablúdil si cudzinec?"

"Asi to tak už bude. Popravde, ani netuším, kde to som."