Krasne slova nasej 17.sutaziacej Mirky:
"A ako vnimam dojcenie na verejnosti? No, presne rovnako, ako dojcenie v kuchyni, dojcenie v spalni, dojcenie v chodbe. Za ten cas, co som dojcila prve dieta a potom paralelne dalsie dve, som sa o dojcenie mnoho naucila, co som na zaciatku vobec netusila. Naucila som sa, ze dieta sa nechce dojcit len ked je hladne alebo smädne, ale aj ked je unavene, nieco ho boli, zlaklo sa, alebo sa citi neisto, ked mu je zima, ci teplo. Ze prsnik je metodou, ktora poskytne riesenie na vsetky tieto problemy, kym dieta nie je schopne ich poriesit inou cestou, nezavislou od matky. Tieto potreby ma dieta mnohokrat za den, v akychkolvek situaciach, na akychkolvek miestach. Mimo znameho domaceho prostredia dokonca castejsie, lebo tam je viac cudzich ludi, viac hluku, viac novych situacii. Preco zrazu nedopriat detom istotu, ktoru im inokedy poskytujem? Lebo kdekolvek sa na svete spolu s mojimi detmi vyskytujem, ci vo vlaku, na namesti alebo na kupalisku, ostavam stale tou istou mamou, tym istym pristavom, akym som v kuchymi alebo v detskej izbe. Vratim sa teda na zaciatok. Nema zmysel pojem dojcenie v spalni alebo dojcenie v chodbe a rovnako ani pojem dojcenie na verejnosti. Existuje len DOJCENIE."