Vikinka sa v rámci jej možnosti celkom pekne zlepšuje.. Skočiť pre ňu nieje jednoducha činnosť, vzhľadom k jej motorickym schopnostiam a reflexom zodpovedným za pohyb, ktorý je u nej nedozrety sú pre ňu činnosti ako skákanie, behanie, státie na jednej nohe atď veľmi náročné a musí vynaložiť všetko úsilie... Od doby co praktizujene terapiu balans sa v tomto smere posúva celkom rýchlo... terapia spočíva vo vyvolávani rôznych reflexov a následne by mali odzniet ale nedá sa povedať ci to bude mať v uspech vo vsetkom...zakladny morov reflex, s ktorým sa nenarodila - co u detí s ds je typické, ten sa nedarí vyprovokovať... zdá sa ze sa zhoršil tonicky reflex, čo z pohľadu terapeutky je pozitívne, lebo sa v hlavičke niečo deje... pre nás to znamenalo aj posun vzad v podobe nezvládnutia udržania potreby a tak sa začala pocikavat a rovnako neudržala ani stolicu... nedá sa určiť v čom sa zhorší, ale vedeli sme že musíme rátať aj s negatívnym vplyvom.. toto obdobie trvalo asi dva mesiace... kedze som to vedela, terapiu sme ukončiť nechceli, chceme skúsiť bojovať a urobiť, respektíve využiť aj túto možnosť na zlepšenie jej života...
terapiu absolvujeme cca pol roka a posunula sa dopredu vo viacerých úkonoch...
-lepšia komunikácia, zlepšuje sa v slovíčkach, vo výslovnosti, kladie otázky typu prečo... rozpráva vela i keď nie čisto, ale rozpráva (samozrejme ma natom podiel aj logopedicke starostlivosť)
-je malinko odvážnejší, z čoho vypliva že sa menej boji deti, v škôlke si už nenechá vziať hračku, povie, teda začína hovoriť co sa jej nepáči
-zlepšila sa v hrubej motorike, začína skákať, prestala sa báť kolotoča a vylezie po rebríku na suchacku a nebojí sa spustiť... lepšie znáša prípadnú nehodu, ak sa udrie..
-začína používať fantáziu, dokáže sa hodiny hrať sama so sebou, doposial to boli hry vedené nami, i keď sme ju k samostatnému hraniu viedli, nevedela to..
-čo má neteší je, že odmieta jedlo, skor ako skúsi, doposiaľ zjedla všetko... na jednej strane ma nato právo, predsa ani ja nezjem všetko 🙊na druhej začína sa k tomu stavať jednoducho povedané drzo... ale je to mala osobnosť a rešpektujem...
-co sa týka kreslenia, písania, v tom sa stále neposuva a je to pre ňu veľmi náročná činnosť.. Súvisí to aj s pohybom oči, ale to je zas zato zodpovedný iný reflex, kde ešte nevieme či pomôže... Čo mi terapia dáva, je to, že som pochopila aku dôležitu funkciu zohráva mozog, čo všetci vieme, no teraz keď mi terapeutka vysvetľuje činnosť všetkých refkexov, som pochopila prečo viktorka veľa vecí jednoducho nevie, a nie preto že je hypotonicka a ma Ds - ma to svoj podiel,, viny,, - rovnako nie preto ze ma menšie IQ, samozrejme aj to sa nedá vylúčiť, a ani nie preto nevie napríklad stat na jednej nohe alebo skočiť, nie preto žeby bola svojim spôsobom lenivá či ťarbava, ale z veľkej časti sú zato zodpovedne reflexy, ktore su prítomné, pričom každý má svoju fázu vývoja v danom období... príklad :morov r. zaniká cca do štvrtého mesiaca dieťatka aby mohli nastúpiť ďalšie, zodpovedne za chôdzu atď... vikinka tento reflex nemaka prítomní, čo znamená že sa nemohli plne rozvinúť ostatné.. Neznamená to ze sa nenaučí lozit, sedieť, chodiť, jest, všetko sa naučila, ale s tým rozdielom že si to musí vydriet a vynaložiť veľkú námahu aby to dokázala... nieje to tak akosi automatické..
A aj preto si vážim a s veľkou vďakou hľadím na každý jej posun ako je aj v tomto kroku, jednoduchy skok s kameňa... 😊 😍 🤗
Ďakujem za takú možnosť ako je terapia balans..
Ešte by som dodala, že všetko môže byť aj s vývinom ako takým, rastie, učí sa, vyvyja sa.. To či by to fungovalo rovnako aj bez terapie to sa určiť nedá, to by museli byť dve Vikinki 😁ale vzhľadom k faktu že sa posúva plynule dopredu pripisujene terapie celkom úspech.. vikinka mala vždy fázy, pár týždňov nič, niekedy aj tri mesiace nič a učila som ju každý deň čo bolo treba a keď som už to chcela vzdať, prekvapila ma úspechom... mavala takéto skoky.. Kým od kedy sme na terapii ide všetko akoby plynule...
Uvidíme dokedy bude táto terapia úspešná, v prípade, že sa nebude nič diať, nebude mať viac význam v nej pokračovať.. Kiežby sa ešte dlho niečo dialo, som ochotná zvládať aj regresy, pretože viem že mozog začína viac,, makať,, 😍

mini videjko jej skoku 🏃 🤸
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=204...

Je to naše šikovné dievčatko, či už zvládneme všetko, alebo nič, nieje to pre mňa až tak dôležité.. Je naším cieľom jej skvalitniť budúcnosť, no ak prídeme do fázy kde to skončí, pokúsime sa naučiť to prijať.. teraz máme nadej a ja sa jej nevzdám 😍 Na prvom mieste bude ale vždy Viktorka a to ze ju milujeme takú aká je, aj v neúspechu aj s nízkym IQ, je milovaná a to ostatne natom môžeme skúšať pracovať.. život mame pred sebou 🤗No najviac zo všetkého si chceme uchrániť lásku a dovoliť nech je stale silnejšia... 😊 😍 ♥