Zamyslenie:
Čo s emóciami?
Som žena a som aj dosť emotívna. Fotenie krstín či svadby je samo o sebe plne emócií a aj preto mam problém niekedy udržať tie svoje. Keď sa smejú vyčarí sa úsmev aj na mojej tvári keď naopak príde na plač, nie je to výnimka keď vykĺzne slza aj z môjho kútika oka. No človek si to ani neuvedomuje prichádza to samo s danou situáciou. Či to je správne alebo naopak neprofesionálne už je na každom z nás ako to zoberieme. Ale každopádne pohľad nato, keď rodičia úprimne plačú pri odobierke ich syna či dcéry, keď si snúbenci tým najodhodlanejším pohľadom MILOVAŤ NAVŽDY vymieňajú manželské sľuby, či nato keď rodičia držia svoje novorodeniatko a s očakávaním ho očisťujú krstom je tak osobná vec že si emóciu zaslúži, a ja som rada že môžem byť pri tom a tieto emócie aj zvečniť.