ZAMYSLENIE:
„Darček priamo z neba“
To že nie som mobilná mi niekedy fotenie svadieb trošku komplikuje, no zároveň aj vďaka tomu strávim so svadobčanmi viac osobného času. Pred nedávnom som strávila pár hodín u tety nevesty. Popíjali sme kávu, prezerali rodinné fotografie a klebetili. Práve táto žena mi rozpovedala jeden jej príbeh ktorý vo mne ostal do dnes, a týmto by som vám ho rada prerozprávala aj ja.
Pred pár rokmi mi zomrel môj milovaný manžel, znášala som to veľmi ťažko ..
“hovorí mi teta so slzami v očiach, no pokračuje ďalej..“
Rozhodla som sa že si z jeho obrúčky dám vyrobiť prívesok. A tak sa aj stalo. Hneď som si ho vzala do práce a cela vytešená som ho ukazovala kolegyniam. S hrejivým pocitom na srdci som ho nosila na krku, až kým...“teta na chvíľu stíchla a posmutnela..“
..išla som na vyšetrenie, na chodbičke som sa vyzliekla, dala dole náušnice, hodinky a všetko zlato. No pri vyšetrení mi prišlo zle tak som vyšla späť, obliekla sa a vrátila sa ku kolegyniam. Keď som sa vrátila, kolegyňa ma hneď zastavila.. “Kde máš ten nový prívesok?“ Chytila som sa dekoltu a keď som si uvedomila že tam nie je utekala som späť k tej chodbičke no márne, prívesok tam už nebol, niekto mi ho ukradol. Celá skormútená som sa vrátila do práce, nemala som sa chuť vrátiť domov, cítila som sa akoby som prišla o manžela po druhý krát. Keď som sa vyplakala, vybrala som sa predsa len domov. Bol horúci letný večer a pred vchodom do bytovky som zazrela niečo sa ligotať v asfalte. Myslela som si že to bude nejaký cent tak som si ho zobrala pre šťastie. Doma som ho ukázala dcére a ta mi hovorí že je to zlato, zlatý prívesok, s menom Anka. Na tom by nebolo nič zvláštne kebyže sa aj ja nevolám Anka a toto všetko sa udialo práve v deň mojich menín. Môj manžel mi priamo z neba poslal takýto krásny meninový darček.