Zamyslenie:
Fotka či obrázok? alebo Hranice photoshopu
Tak a sme pri téme, ktorá ma veľa krát vie rozčúliť a kde mam ja svoj jasný postoj, hoci asi mnohý fotografi mi to budú chcieť vyvrátiť.
Dnešné vymoženosti photoshopu su natoľko vydobitné že úprava fotky je už bez obemdzeni na čokoľvek. Avšak pri tom sa pozastavím, podľa mňa ja veľmi tenká hranica medzi tým kedy je fotka ešte fotkou a kedy fotka prestáva byť fotkou a stáva sa z nej len nejaký obrázok. Keď fotograf pospája 15 fotiek do jednej, potom ešte niečo vyreže, niečo zas prilepí z úplne inej fotky , to podľa mňa je už obrázok. Čo si o tom myslíte vy? Je to aj tak ešte stále fotka?
Minule som natrafila na zákulisný album jednej fotografky kde mala svoju prácu pred a po úprave, a ostala som v šoku. Prvá fotka vyzerala akoby ju sfotil môj malý bráško, kompozične , svetelne úplne zle, a fotka po úprave už musím povedať vyzerala dobre, avšak vyplýva mi z toho len jedno že to nieje fotografka ale grafička.. Čo by nato povedali naši predkovia ktorý taktiež samozrejme mali nejaké vylepšováky v komorách no museli sa spoliehať nato čo a ako v daný okamih zachytia, to boli fotografi, majstri svojho remesla, žiadne 5 hodinové photoshopové úpravy.
Pravdaže iná vec je zas keď sa stane že naša pleť ma nejaké nedostatky, to beriem, ale či je požiadavka „orežte ma tak aby som vyzerala o 10 kíl chudšie, toto stehno mi zúžte, urobte plnšie prsia..“ v poriadku to už môžeme polemizovať. Viem každý chce vyzerať na fotke lepšie ale treba sa zamyslieť nad tým koho chceme tým oklamať, samých seba? V prvom rade si musíme uvedomiť že každý sme krásny taký aký sme.
Tak ako povedal raz jeden známy svetový fotograf, nesnažme sa zakryť naše nedostatky, práve naopak zvýrazníme svoje prednosti.
Takže ak mam trošku väčší nos ale zas krásne oči, šikovná kozmetička zvýrazni vaše oči tak že záujmu pohľad natoľko že menšiu nedokonalosť vášho nosa si nikto ani nevšimne.