Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

Môj relax = dobíjam si baterky výrobou orgonitov

(4 fotky)
avatar
xeniagb
6. dec 2019    Čítané 116x

Moja literárna tvorba

                                                    Perla de Smaľko

                                                  Princezná Ropucha

 Prvá kapitola

   V krásnom zámku na vysokom kopci, žila princezná Xénia so svojou rodinou otcom kráľom Alfonzom, matkou kráľovnou   Alfónziou a malou sestričkou princeznou Arabelou.

  Princezná Xénia bola veľmi preveľmi nešťastná. Na nikoho sa už dlhú dobu neusmiala. Nič na svete ju nemohlo rozveseliť a pocit úzkosti akoby v nej každým dňom narastal. Jej rodičia skúšali všetko možné, aby Xéniu rozveselili. Dvorný šašovia predvádzali rôzne grimasy, robili všelijaké vylomeniny, celý dvor sa na nich zabával. No princezná nie a nie sa usmiať. Liečitelia, šamani a doktori zo všemožných kútov sveta prišli na zámok, nič nezabralo. Princezná Xénia skúšala dlhé prechádzky po záhrade, veľa spať, málo spať, dokonca držala pôst. Ale smútok v jej srdci sa držal ako kliešť. Xénia závidela svojej maličkej sestre, že sa dokáže smiať na hocakej hlúposti. Jej detský smiech sa rozliehal po celom kráľovstve. Princezná Xénia začala uvažovať nad tým, že či jej smútok náhodou nevyvolala žiarlivosť, ktorú pociťovala k princeznej Arabele. Každý ochkal nad jej krásnou tváričkou a bucľatými líčkami. Xénia sa nepovažovala za peknú. Hnevala sa, že je celá po babke, malé pehy na nose a svetlo hnedé nepoddajné vlasy.

  Princezná Xénia sa skúšala spriateliť s dvornými dámami. Bohužiaľ pre ňu, ju reči o móde a chlapcoch priam uspávali. Div, že pri nich po stojačky nezaspala. Po pár stretnutiach s nimi radšej bez slova odišla. Cítila, že medzi nich nepatrí.  Dvorné dámy, ani nepostrehli, že princezná odišla.

avatar
xeniagb
Správa bola zmenená    4. feb 2018    

Ahojte krásavice,
napadlo mi, že začnem literárne tvoriť. Tak mi napadla téma: týždeň bez mužov. Predstavte si, že z ničoho nič by zmizli zo zeme úplne všetci muži, napr. nad 16 rokov. Len tak zmizli. Nevedeli by sme kde sú, čo robia a či sa vrátia. A po týždni by sa vrátili. Ako by ste reagovali? Plakali, užívali by ste si voľnosť? Vyhodili by ste hneď všetky ich veci?
Týmto vás všetky chcem požiadať ako by ste riešili takúto situáciu? Či už by ste vedeli, že sa po týždni vrátia alebo že sa nikdy nevrátia. Dopredu ďakujem za všetky príspevky a komentáre 🙂

Strana
z2