Ahojte ... Rozmýšľam ako celý tento príspevok začať ... Proste prežívam asi to najhoršie obdobie v živote minulý týždeň sme prišli náhle o našu mesačnú dcérku ... Nepíše sa mi to celé ľahko ... Žijeme prežívame a snažíme sa ďalej koli starším deťom ... Mala bola vytúžená vysnívaná ... Ja som sa jej smrťou zložila ... Najväčšia opora mi bol manžel s aj je s deťmi ... Kde manžel v ťažkých chvíľach povedal že aj keď nám to malu nenahradí tak môžeme skúsiť ďalšie ... Ja mám teraz výčitky že nad niečím takým vôbec rozmýšľam takto krátko po smrti ... Ale pri každom pomyslení na túto možnosť má aspoň na chvíľku zahreje pocit nádeje ... Prosím neodcudzujte má ... Čo si o Tom skôr myslíte ... ? A keďže teraz mi končí šestonedelie kedy je reálna šanca sa prípadne pokúsiť ... Ničí má to prázdno čo tu po nej zostalo aj keď viem že ďalšie dieťa by ju nenahradilo lebo bola jedinečná ... Ale možno by aspoň troška zaplatalo to prázdno čo po nej zostalo