Raz mladý muž spoznal v okoloidúcom svojho učiteľa z prvých školských rokov. Pristúpil k starcovi a spýtal sa:
— Nepamätáte si ma? Bol som vaším žiakom.
— Áno, spomínam si na teba ako na tretiaka. Čomu sa venuješ teraz?
— Učím.
— Čo ťa priviedlo k tomuto povolaniu?
— Nie „čo“, ale „kto“. Vy.
— Akým spôsobom som ťa inšpiroval stať sa učiteľom?
— Ovplyvnili ste ma tak hlboko, že som aj ja zatúžil vychovávať mladé mysle.
— Dovoľ mi byť zvedavý – v čom presne spočíval môj vplyv?
— Skutočne si nespomínate? Dovoľte mi osviežiť vám pamäť.
Raz prišiel môj spolužiak do školy s krásnymi hodinkami, ktoré dostal od rodičov. Sňal si ich z ruky a položil do zásuvky lavice. Vždy som túžil po takých hodinkách. Nedokázal som odolať pokušeniu a vzal som ich. Čoskoro sa ten chlapec s plačom obrátil na vás a oznámil, že mu ich niekto ukradol.
Prešli ste pohľadom celú triedu a povedali ste: „Kto vzal tieto hodinky, prosím, vráťte ich.“
Zalial ma pocit hanby, no nechcel som sa priznať. Nechcel som sa ich vzdať. Vy ste však zamierili ku dverám, zamkli ste ich a povedali: „Musím prehľadať všetky vrecká, ale pod jednou podmienkou – všetci zatvoríte oči.“
Poslúchli sme. A ja som prežíval najhanebnejší okamih svojho dovtedajšieho života.
Postupne ste prehľadávali jedného žiaka za druhým. Keď ste dosiahli moje vrecko a našli hodinky, nepovedali ste nič. Pokračovali ste, akoby sa nič nestalo, až kým ste neprešli všetkých. Potom ste len povedali: „Deti, je to v poriadku. Môžete otvoriť oči a sadnúť si.“
Hodinky ste vrátili ich majiteľovi a nikdy ste už o tomto incidente neprehovorili.
V ten deň ste zachránili moju česť a moju dušu. Neoznačili ste ma za zlodeja, za klamára, za naničhodného chlapca. Ani ste sa o tom so mnou nikdy neporozprávali. A časom som pochopil, prečo. Pretože ako skutočný učiteľ ste nechceli pošpiniť dôstojnosť dieťaťa, ktoré sa ešte len formovalo.
Preto som sa stal učiteľom.
Obaja na chvíľu zmĺkli, pohltení silou spomienky. Potom sa mladý pedagóg opýtal:
— Ak ste ma dnes spoznali, nepamätali ste si ma už vtedy?
Starý učiteľ sa pousmial a odpovedal:
— Vieš, ja som pri tom prehľadávaní mal tiež zatvorené oči.