MUDr. Malacká - endokrinologická ambulancia

@anonym_autor chodila som k nej asi sedem rokov dozadu, bola v pohode. Ale ja som si platila online objednanie, cakat by som tam odmietala, velmi vela ludi tam bolo. Ale zobrala ma i ked som spadovo tam nepatrila a nemala som trvale bydlisko v BA.

@maal ďakujem za odpoved. Mam ju blízko bytu, ale dosť má odrádzajú recenzie

@anonym_autor akoze tusim, ked som tam sla, tiez uz vtedy boli kadejake recenzie a teraz ked som si to precitala asi by som tiez nesla. Ono je to asi hop alebo trop. Ja som tam bola dokopy asi 4x a bola normalna. Teraz by som mala asi problem, lebo som menila poistovnu a naposledy mi vysvetlovala, ze ma zmluvu len s vszp a nebude rozsirovat. Ci to menila, neviem.

Chodim k nej a je to v ramci normy. Predtym som chodila na Kramare za jednou odbornickou na endo a to spravanie bolo 1000 krat horsie.

@pandorra ďakujem za info. Dávam si ešte čas na rozmyslenie

@anonym_autor Rozhodla som sa napísať svoju skúsenosť detailne, pretože to, čo sa mi stalo, nepovažujem za normálne správanie voči pacientovi a verím, že to môže pomôcť aj ďalším ľuďom, ktorí zvažujú, kam sa obrátiť.

Dňa 12. 1. 2026 v dopoludňajších hodinách (cca 10:00 – 10:30) som sa osobne dostavila do endokrinologickej ambulancie. Nebola to moja prvá voľba – prišla som tam preto, že dlhodobo a opakovane nebolo možné ambulanciu nijako kontaktovať. Telefonovala som tam mnohokrát, bez jediného zdvihnutia hovoru. Posielala som e-maily, bez odpovede. Bez vyjadrenia endokrinológa sa pritom zastavila moja diagnostika a čakali na ňu ďalší lekári. Preto som bola nútená riešiť situáciu osobne. Už predtým som sa tam raz zastavila, ale vtedy sa neordinovalo.

Prišla som pokojne, slušne a bez akéhokoľvek útočného úmyslu. Po vstupe do ambulancie som sa normálne pozdravila. V čakárni bola iba sestrička, lekárka sa nachádzala vo vedľajšej miestnosti s pootvorenými dverami.

So sestričkou sme prešli k jej pracovnému stolu a ja som jej pokojne vysvetľovala celý kontext – že sa ambulanciu snažím dlhodobo kontaktovať telefonicky aj e-mailom, že som tam už raz bola, keď sa neordinovalo, a že teraz som prišla len preto, aby som mohla pokračovať v diagnostike.

Ešte v tomto momente, skôr než som ukazovala akúkoľvek dokumentáciu, začala lekárka z vedľajšej miestnosti cez pootvorené dvere kričať posmešné poznámky, napríklad že „ktovie, kam som tie maily vlastne posielala“. O mne hovorila v tretej osobe, bez priamej komunikácie so mnou a bez snahy si čokoľvek overiť. Vnímala som to ako výsmech a zosmiešňovanie.

Reagovala som vecne – povedala som, že e-mail som si určite nevymyslela, že ho mám buď z predchádzajúcej komunikácie, z nástenky v ambulancii alebo z internetu, a že aj keby došlo k preklepu alebo technickému problému, dá sa to riešiť normálne a slušne, nie zosmiešňovaním cez dvere. V tomto momente som mala pocit, že sa správanie lekárky začalo vyhrocovať.

Následne som sestričke len ukazovala v zdravotnej správe presné miesto, kde bolo napísané, čo od ambulancie potrebujem – teda termín a vystavenie výmenného lístka na MR nadobličiek. Robila som to len preto, aby sa v papieroch nemusela zdĺhavo orientovať.

Vtom lekárka náhle vyšla z ambulancie, bez pozdravu a bez oslovenia. Prišla ku mne a dlaňou ma fyzicky odtlačila v oblasti hornej časti hrudníka, približne tam, kde mám výstrih, aby sa pretlačila pomedzi mňa a sestričku dozadu a pozrela sa do počítača.
Nešlo o náhodný kontakt ani o úkon súvisiaci s vyšetrením, ale o vedomé fyzické vytlačenie z priestoru, aby si vytvorila miesto.

Zároveň na mňa pri tom kričala, že je chrípková sezóna, že nemám stáť pri sestričke, že ju nechce mať chorú, že jej tam prinesiem chrípku a že potom nebudú vedieť fungovať. Ja som nemala žiadne príznaky ochorenia a ešte pred vstupom do ambulancie som si preventívne použila dezinfekčný prípravok. Napriek tomu na mňa kričala a fyzicky do mňa strčila.

Okamžite som sa ohradila a povedala som jej, že takéto správanie si voči mne nemôže dovoliť, že ma urazilo a ponížilo a že nerozumiem, prečo sa ku mne správa takto hrubo a kto ju takto vychoval! Vybuchovala do útokov, zľahčovala správanie že keď ma vyšetruje sa ma dotýka a to mi nevadí. Eskalovalo to ako som nebola ochotná nechať jej správanie tak, ani sa zastrašiť. Nebola zvyknutá na primerané reakcie pacienta a cítila sa nedotknuteľná, nadradená, chcela ma vyhodiť z evidencie - ale na mňa nezabralo nič! Nedala som sa a odvolávala práv. Jednala som s ňou presne tak isto ako ona so mnou a zrazu nefungovali jej taktiky na pacientov.

Následne sa lekárka začala stavať do role obete, obviňovala mňa z urážania (čo bolo pomenovávanie jej výstupu ) a ignorovala pôvod konfliktu aj svoj samotný fyzický zásah. Opakovane prekrúcala situáciu tak, aby z nej vyšla ako poškodená. Zaznela aj ironická poznámka, či ma mala privítať slovami „Vitajte kráľovná Mária“.

Počas konfliktu sa mi opakovane vyhrážala vyradením z evidencie a odmietnutím vyšetrenia, zdôrazňovala, že je to jej ambulancia a že ona rozhoduje, koho vyšetrí a koho nie. Dokonca keď som sa pragmaticky snažila dostať už len termín, neustále sa vracala na začiatok konfliktu a presviedčala sestričku, že jej dosvedčí, že to bolo ako hovorí. Aj na toto som reagovala že zamestnanec určite nepôjde proti svojmu nadriadenému a sestrička nemá oči na chrbte aby keď pozerala do počítača, videla ako ma odstrčila. A mohla to jediné počuť ako rozprávala o chrípke popritom. Ale vidieť nie. Preto ani nemohla mať objektívny názor keďže nevidela tento útok. Aj na toto dostala pani doktorka nervy, v podstate na čokoľvek, čím som jej argumentovala bola totálne alergická a dostávalo ju to do histerických výstupov. Tiež som jej povedala, že nie je jediná, že ja som si na takýchto lekárov už zvykla a určite u mňa narazila. Nech sa ide ukľudniť do ambulancie kde má zostať, pretože marí prácu sestre.

Napokon mi po nátlaku oznámila termín odberu krvi až na 13. júla 2026, teda o niekoľko mesiacov, hoci čakáreň bola prázdna a ja som bola nalačno. A ak sa mi nepáči tak mám ísť niekam inam, čo považujem tým pádom za účelové aby sa ma zbavila. Alebo ma potrestala. Tento termín na mňa pôsobil skôr ako forma trestu aj za to, že som sa voči jej správaniu na začiatku ohradila. Verím, že keby som zostala ticho ako väčšina ľudí, ktorí nemáme povedzme si veľmi na výber, tak by bolo všetko v poriadku. Ako som povedala a jej – Stačilo mi slušne povedať aj ja by som sa postavila presne tam kam by si to želala. Dovtedy som nemala s nimi na menší konflikt a v emailoch som im posielala kvetinky slniečka a srdiečka.

Z dlhodobejšieho pohľadu a aj z verejne dostupných skúseností mám dojem, že v tejto ambulancii existuje výrazne rozdielny prístup k pacientom. Pokiaľ je pacient submisívny, nekladie otázky a bez výhrad prijíma všetko, problém zjavne nevzniká. V momente, keď sa objaví zmena, problém alebo si pacient dovolí vecne sa ozvať a obhájiť sa, reakcia môže byť neprimeraná a represívna.

Pacient by nemal niesť následky za náladu zdravotníckeho pracovníka, za to, že „nesadne“, alebo za to, že nie je submisívny. Zdravotná starostlivosť má byť poskytovaná dôstojne a profesionálne, nie podľa momentálneho rozpoloženia alebo osobných sympatií.

Aj z tohto dôvodu som sa rozhodla posunúť túto skúsenosť na príslušné úrady, ktoré majú kompetenciu preveriť postupy poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Zároveň dúfam, že zverejnenie tejto skúsenosti môže povzbudiť aj ďalších pacientov, ktorí zažili podobné správanie, aby sa obrátili na oficiálne inštitúcie a nenechali si to len pre seba.

Ak má niekto podobnú skúsenosť, môže sa obrátiť napríklad na:
• Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)
• Slovenskú lekársku komoru (SLK)
• príslušný samosprávny kraj – odbor zdravotníctva

Len podania smerované na tieto inštitúcie môžu viesť k prevereniu postupov a k náprave, aby sa podobné situácie neopakovali.