Dobry vecer, baby. Sledujem jedneho trenera, ktory odporuca silovy trening atd...Vsetko ok.
Zacala som cvicit, ale len doma a s vlastnou vahou, lebo som tak slaba, ze nevladzem toho moc a bolia ma klby, hned po par cvikoch mam rano silnu svalovku, ze neviem zist po schodoch, spuchnuta, naliata vodou sa citim. Mam nadvahu 15-20 kg, mam po 40, dojcim este dieta. Mam malo horcika, vitaminu D (uz doplnam), stitnu zlazu v poriadku, anemiu nemam. Zistila som, ze prijimam aj malo bielkovin a nedari sa mi dodrzat kaloricky deficit. Ale, mam vela stresu, spim malo, prerusovane, idem spat okolo polnoci, lebo ja som z rana totalne unavena, este unavenejsie sa citim, ako ked vecer idem spat, dieta sa niekolkokrat za noc este budi. Aj som rozmyslala o odstaveni, ale to mi nebude spavat na obed a to ja neprezijem, lebo na obed mam neskutocnu krizu a musim si pospat s dietatom. Potom sa nakopnem a vecer, ked konecne dieta uspim, tak je aj pol 10 a to dobieham, riady a handry, atd, pripadne nejake moje konicky. Kebyze idem spat s dietatom, s manzelom ani spolu vlastne nie sme. A dokaze nalozit mycku, aj handry poskladat, aj povysavat, o to nejde, ale stale je to tak viac menej na mne. No ale k veci. Po jednom takom poctivom treningu, ked som isla az do zlyhania a pridala som vahy, sice malicko, ale predsa, tak mi ostalo totalne zle, taka tazka unava, slabost, nevedela som, co so sebou, ako pred kolapsom. Dala som si nealko pivo a to ma trochu vzpruzilo. Az taka svalova triaska, na omdletie mi bolo. Beriem este betablokatory na vysoky tlak, to je jedina choroba, ktora mi po tehotenstve ostala. Zvysok do komentara dopisem.
Ahoj, ja budem za chvíľu rodit a to mam 39 rokov a potom sa chystám aj ja na zhadzovanie kilov, takze s tebou súcitim..ja som zástanca silového treningu (vlastná váha je postačujúca na začiatok, tým sa nestresuj) , ale v tomto tvojom popísanom prípade by som naozaj ubrala..podľa mna kľúčové je to čo píšeš a to malo bielkovin v strave, takze ja by som sa na začiatok zamerala na to upraviť si stravu a zistíš, že s vyšším množstvom bielkovin budeš mat aj viac energie a mensi hlad..a silový tréning by som na čas vynechala, ale skusila by som sa zamerať na niečo čo ta zrelaxuje - prechádzky v lese alebo jóga..vždy to môžeš zakončiť nejakými drepmi, bruškami a podobne..ja by som sa najmä zamerala na ten spanok, zníženie únavy a stresu a navodenie si pohody..až keď toto budeš mat,tak by som pridala silový tréning..lebo podľa mna dobre uvažuješ, že takto si môžeš ublížiť, ono ti to už aj to tvoje telo signalizuje, treba počúvať
Kazdy bude mat nazor iny.
Moj je ze po 2 detoch za sebou, som mala tak extremny spankovy deficit a prival sladkeho ze to bola hroza a absolutne ale absolutne nic by ma nedonutilo cvicit,mne sa doslova viecka zatvarali sami skoro stale.
Az ked mladsie dieta zacalo postupne prespavat noc som zacala cvicit,drzat kaloricky deficit a schudla som naspat fakt ze rychlo.
Ja som bola k sebe laskava, dovolila som si pribrat,dovolila som si nechat to tak - kym som nabrala energiu.
Inak len tak pre porovnanie moj muz naozaj cely zivot chodi do posilky (ma dobru postavu ale keby necvicil velmi schudne) a tak sa pri detoch aj stalo - schudol 10kg a vyzeral fakt uz zle,vychudnuto (sme si to vymenili tie kg) a proste kedze sme zle spali nemalo zmysel do tej posilky chodit, ked nespis tie svaly sa neregeneruju tak akoby by mali atd).
Jedine na com mozes zapracovat je lepsia strava a trebars prechadzky atď, bolo toho ako ti to ide, ja som napr nedokazala ru hlavu nastavit na zivot v kalorickom deficite popri extremnom spankovom deficite - ale kazdy sme iny
v noci spíš zle, máš prerušovaný spánok, ráno si unavená, nič nevkádzeš, k sile prídeš niekedy poobede... prečítaj si niečo o depresiách.
Síce si sa na toto nepýtala ale denné dojčenie môže pokračovať napriek tomu sa dá nočné zrušiť - sama som to tak spravila pri 2.5r synovi, bol s tým okey, pripravila som ho na to pár dni dopredu. Tým by sa ti vyriešil deficit a mohla by si normálne fungovať aj si na obed pospať, lebo by si dojčila na obedný spánok a postupne nebyť KO a zacvičiť si. To že máš silnú svalovicu je normálne, keď budeš cvičiť dlhodobo, tak bude slabnúť, až časom ju nemusíš mať vôbec.
Nesmies ist na dno svojich sil. Ak si unavena,daj si lahsi,kratsi trening. Nezatazuj srdce a organizmus tym,ze to prepalis. Cintoriny su plne sportovcov,ktori isli aj cez unavu. Ak si unavena,pospi si. Cvicit budes,ked budes v lepsej kondicii. Postupne si pridavaj zataz,zo zaciatku cvic par minut a postupne pridaj viac. Nie je ani dobre skocit takto zhurta do cvicenia. Potom stracas motivaciu a vykasles sa na to.
Dakujem Vam vsetkym, som milo prekvapena, aky mate sucit a pochopenie. Snazila som sa to aj dobre popisat, aby som dostala odpoved co najspecifickejsiu k mojej situacii.
Ono je fakt, ze som na seba velmi narocna a perfekcionistka a mam dost problem prijat sa teraz taka, aka som. Ale to som ako kopia mojej mamy, ist vpred aj cez svoje limity, potlacat seba samu. Mozno tu niektore aj tusite, kto som, nechcela som to tak priamo tu pisat, ale je to zrejme. Dieta nemam teda jedno, ale 4. Najciac ma ale zamestnava to najmladsie, ostatne by bolo fakt v pohode. Len to na mna tak velmi dolahlo dnes. Ale asi pojdem na to inak, ako radite, skusit pridat tie bielkoviny a cerstvu zeleninu a ubrat tie rychle cukry a aspon prechadzky, ale sama, fakt si vyvetrat hlavu. A zopar drepov, ak budem vladat .
Ono mozno aj ta depresia - je to na zamyslenie. My sme sa stahovali pred necelym rokom a po nastahovani som bola ako bez duse a sice som jedla, ale odpojena od svojho tela a uz z rana ma nadrapovalo, aj z vody, len tak. Prosto, ano mala som uzkosti, veeelmi zle myslienky, ale nejak som sa pozbierala a zacala fungovat a tam mozno nastal aj zlom, ze som takto odpojena od seba, zacala naberat. Zo psychiky. Musim sa aj na toto pozriet a zacat asi odtial, od akceptacie veci, ako su, uvedomenia si, co vsetko mam, ake dobre veci. A aj v tom "zlom" , s cim bojujem, vidiet sancu na zmenu a napredovanie. Dakujem.
Si vycerpana tak sa nenut k silovemu cviceniu. Telo potrebuje pohyb, co by som ti odporucila je restorativna, oddychova joga. Je to velmi jemny a pomaly pohyb, viac lezis v poziciach ako sa hybes. Da sa pri tom az zaspat. Nespalis kalorie ale urcite to prinasa benefity pre telo a mysel. Staci 10 minut aj ked Len kazdy druhy, treti den. Kup si nalepky a za kazde cvicenie si jednu nalep do kalendara. Je to vyborna vizualna pomocka a privedie ta ku konzistencii. Ked budes zas lepsie spavat a citis sa lepsie, budes uz mat vytvoreny zvyk na cvicenie. Ale teraz ked si vycerpana, asi Treba len velmi jemny laskavy pohyb.
Ak mas sklon k uzkosti alebo depresii, najdi si nejake podcasty alebo talky na YouTube , co ti pomozu trochu preorientovat mysel a naplnit ju novymi myslienkami, napadmi, uhlami pohladu. Je velmi lahke sa.zacyklit v navyknutych myslienkovych pochodoch, preto je dobre mysel vystavit novym podnetom. Pri prechadzke alebo upratovani je to celkom fajn pocuvat.
Aj cvičenie je záťaž - stres. Ak máš tej záťaže, stresu, príliš veľa z iných oblastí života, cvičením si nepomôže, len telo viac zatazis, čo cítiš aj sama. Okrem toho všetkého, čo ti už písali vyššie, cukor máš ok? Príznaky a hlavne tá únava zodpovedajú aj problémom s reguláciou cukru, nemusí byť cukrovka, už aj pri tom nábehu, predstupni, človek cíti smrteľnú únavu. Dá sa ísť na OGTT aj ako samoplatca, množstvo žien v prechode (perimenopauze) má zvyšujúcu sa inzulínovú rezistenciu, hoci na rannom cukre na preventívne to ešte nevidno (bol to aj môj prípad).
Ja mam síce uz 15 ročného syna,o chvíľu budem mat 42 rokov a schudnut nemozem. Drzim fasting 8/16,sladke až tak nemusim,pre mna je smrt slane, na cas som vôbec nemasrtila,kazdy den prechadzka min.4 kilometre a vaha nic. Moj problem je podla mna extremny stres v práci,som hrozne unavena,zla a malo spim. Kedysi som schudla 15 kil len uoravou stravy,ale to som bola v inej pohode. Takze u teba podla mna je hlavny problém ten spánok. Tvoje dieta ma uz 2 roky,skus premyslat o ukončení dojcenia,lepsie si pospíš a budes mat viac energie aj na to cvicenie. mam kamaratku,co ma 2rocnu dceru,budi ju kvoli dojceniu aj 5 krat za noc,dokopy nič nespi, ma k tomu dost narocnu pracu,pritom sama dobre vie,ze treba nieco zmenit. Telo nieco vydrzi,ale nie donekonecna.
@zuzzkka dakujem, tak toto skusim, a kde sa da test absolvovat? Lebo asi ma na diabetologiu nevezmu bez podozrenia a odporucacieho listku. Obvodak? Ja inak chodim na endokrinologiu, akoze stitnu mam ok teraz, aj dost hormonov, no len protilatky mam pozitivne stale, ja som mavala po porodoch hypertyreozu, to mi zaliecili a vzdy sa to nastastie ukludnilo, aj protilatky klesli, len tie druhe ostali, takze toto je jedna vec a cukrovku zas ma ocino, takze nie je to od veci dat si spravit.
Dá sa ísť rovno do labaku napr Synlab, objednať sa telefonicky
No a tento trener vravel nieco v zmysle, ze ak mame malo energie, tak v prvom rade mame urobit vsetko preto, aby sa ten spanok zlepsil a to je klucove, lebo inak nepomoze nic.
Tak si hovorim, ze naco sa budem snazit nasilu to telo tlacit do vykonov, ked vlastne telo nema energiu navyse. Viete, co chcem povedat? Nemozem si tym ublizit? Tlacit telo do vykonu, ked je takto chronicky unavene, vystavene? Dieta ma uz cez 2 roky, nie som cerstvo po porode.
Ale tak - ze by som sa snazila prijimat viac bielkovin a snazit sa ubrat tie kalorie, pripasne len chodzu? A ked bude ina situacia s tym spankom, tak skusit nieco ine?
Ostala som z toho celeho nejak znechutena, lebo nevladzem, ale velmi chcem daco so sebou robit, lebo mi uz ta vaha vadi, len z tej unavy sa ani namotivovat neviem, zapriet sa. A rychle cukry dodat, ked je kriza a to je v prdeli potom, lebo tie kalorie, sacharidy a tuky prepisknem. A potom mam vycitky, ze zas. A stresuje ma to este duplom. Taky zacarovany kruh.
Ja ani netusim, ako som za 3/4 roka, pri nezmenenych navykoch, pribrala 8 kg. Co mi po porode ostalo, tak cca tych 10 a tie som chcela schudnut aje to prave naopak. Este som nebola na preventivke, ci uz nahodou aj menopauza nie, ale cyklus je zatial klasicky, ako som bola zvyknuta. Ziadne velke zmeny, len spinenie pred MS mavam, asi nizky progesteron. HAK neberiem.
Co si myslite o tom? Som uz celkom zufala.