Ako prekonať samotu na materskej dovolenke?
Ahojte baby!Píšem sem lebo už začínam byť zúfalá. Som na materskej,mam skoro 19 mesačného syna a cítim sa strašne sama.Manžel pracuje na zmeny,takže keď ma poobednú tak som s malým skoro celý deň sama.Do našej dediny som sa vydala,takže tu nemám žiadnu kamarátku.Čo som mala z detstva,tak sme spolu nejako prestali komunikovať. Snažila som sa aj si nájsť nejakú novú kamarátku ale bohužiaľ sa mi to doteraz nepodarilo.Neviem,čo mám robiť. Kvôli malému by som chcela aj niekde chodit aby bol aj medzi deťmi,ale nič ma nepadá. Moja otázka znie,máte to aj vy niektorá tak a ako to riešite? Kam chodíte s deťmi,ako trávite čas keď ste samé?Poraďte. Ďakujem.
Choď na ihrisko a oslov hociktorú mamičku, ktorá ti tam bude sympaticka.Možno budeš prekvapená ale aj ona môže mať také isté pocity ako ty a nevie ako nadviazať kontakt. Inak ako komunikáciou sa nikam neposunies. Možno získaš kamarátku na celý život 🙂.
Nechápem prečo smutné. Jedna matka je totálne sebecká, ak myslí na seba, na svoje potreby a nie je iba matkou. Všetko sa to dalo zvládnuť, potom, keď deti už boli všetky na VŠ nastal čas osobnej dovolenky, ako som tomu hovorila. Všetky maximálne pomáhali v domácnosti, v záhrade a nikdy nesklamali v učení a v správaní sa. Dnešné "super mamy" v určitom štádiu rozvoja dieťaťa , tie deti nezvládajú. Prejavuje sa to slabým prospechom (dokonca aj trojky, čo je úplné zlyhanie rodičov)), odvrávaním, robením schválnosti, nepomáhaním v domácnosti a to najhoršie - utekajú denne za kamarátmi - akože vonku. Tam sa iba túlajú, poniektorí pijú, fajčia aj horšie. Takéto sa nemôže stať matke, ktorá sa celá oddá deťom a zabezpečí ich ďalšiu výchovu a vzdeávanie tak, aby toho dosiahli čo najviac v živote. S deťmi si od malička musí vybudovať vzťah na absolutnej dôvere a ide to aj v dnešnej dobe, čo vidím na úspešných vnúčatách.
Ahoj, ja som sa nikdy nezoznamila na ihrisku len tak, lebo mi to proste nejde.
Ale bna prvej materskej som si nasla cez MK. Tusim v skupine vztahova vychova, aby sme mali podobny styl vychovy. A lokalitu som mala. S jednou som sa viac nestretla, lebo sme si nesadli. A s druhou sa kamosim 13 rokov. Ona ma zoznamila s dalsou a boli sme celkom fajn particka (nakoniec 6 deti 🤣). A mala som podmienku to iste pohlavie vo velmi podobnom veku.
A po prestahovani som si nasla cez FB tiez cez skupinu specificku a oslovila som konkretnu maminku (som ju spehovala na FB 😆), mala podobne deti dve a podobne zaujmy. Uz sa pozname cez 3 roky a chodime spolu na vylety.
Ale ja som hladala vyslvoene niekoho, aby deti sa mohli kamosit a my mame radi vylety, tak aby sme my aj deri boli zaujmovo zladene.
Nechápem prečo smutné. Jedna matka je totálne sebecká, ak myslí na seba, na svoje potreby a nie je iba matkou. Všetko sa to dalo zvládnuť, potom, keď deti už boli všetky na VŠ nastal čas osobnej dovolenky, ako som tomu hovorila. Všetky maximálne pomáhali v domácnosti, v záhrade a nikdy nesklamali v učení a v správaní sa. Dnešné "super mamy" v určitom štádiu rozvoja dieťaťa , tie deti nezvládajú. Prejavuje sa to slabým prospechom (dokonca aj trojky, čo je úplné zlyhanie rodičov)), odvrávaním, robením schválnosti, nepomáhaním v domácnosti a to najhoršie - utekajú denne za kamarátmi - akože vonku. Tam sa iba túlajú, poniektorí pijú, fajčia aj horšie. Takéto sa nemôže stať matke, ktorá sa celá oddá deťom a zabezpečí ich ďalšiu výchovu a vzdeávanie tak, aby toho dosiahli čo najviac v živote. S deťmi si od malička musí vybudovať vzťah na absolutnej dôvere a ide to aj v dnešnej dobe, čo vidím na úspešných vnúčatách.
@evkatk 🤣🤣🤣😂
@katka269 tiež som na tom tak už 4roky.. stále sme same s malou.. sem tam ideme k svokrovcom alebo k mojej mame.. inak kamošky tu vôbec nemám. V okolí aj keď sú nejaké ženy na ihrisku s detmi tak konverzácia konci po dvoch vetách.. už to ani neriešim som sa naučila s tým žiť 🤣🙈 kamošky mam ďaleko všetky, takže väčšinou sme len cez správy v kontakte..
Nechápem. Ja som nemala času si posediačky vypiť ani rannú kávu. Neustále denne povysávať, celý dom poumývať, 2x denne utrieť prach, prať, žehliť, okná 2x mesačne umývať a aspoň 5 hodín s prestávkami sa s deťmi aJ s miminkom učiť, cvičiť,... atď. Ak som mala mať postarané o dieťa a absolútnu čistotu v dome, 24 hodín denne bolo málo. Keď malo každé jedno 5 mesiacov, nastúpila som do práce. Ráno budíček najneskôr o 4.30 - 5.00 nakŕmiť, obliecť a rozvoz s MHD po meste do jaslí, škôlky, školy. Nič nebolo na jednom sídlisku kvôli preplnenosti. Popoludní detto. Manžel na veľmi vysokom riadiacom poste odchádzal ráno pred šiestou a prichádzal okolo 22.00 hod. a to v noci mal aj niekoľko telefonátov, ak sa na niektorom pracovisku niečo stalo, musel byť informovaný, prípadne pre neho prišli. Večerpo uložení detí nastupovalo luxovanie, zmývanie, utieranie prachu, žehlenie,... cca do 1.30 - 2.00 a o 2 hod. budíček. Takto to šlo cca 15 rokov. Nemala som času ísť ani ku káderníčke. V susedstve sme sa strihali vzájomne. Deti boli neporovnateľne šikovnejšie a bystrejšie pri nástupe do MŠ ako tie z domu. 2 - ročné sa sami vyzliekli a obliekli (pančušky spravidla opačne) jedli výlučne príborom aj s detským nožíkom, od cca 20 mes. plynule rozprávali s pritlačeným r. Logopédiu mali v jasliach každý deň 1/2 hod. s logopedičkou. Úroveň vyspelosti sa nedala porovnať s deťmi , ktoré došli do škôlky. bez jaslí. Jasličkári od cca 1,5 roka vedeli poďakovať, poprosiť, pozdraviť sa bez upozornenia. Po každom najedení, poďakovali aj doma. Brali to ako samozrejmosť. Všetko sa to naučili hravou formou. Ak to všetko tvoje dieťa zvláda, potom si hrdinka.
V jasliach sa tejto výchove 12 deťom v triede venovali 2 zdravotné sestry, 1 učiteľka NŠ a pestúnka. To všetko na jednej smene, takže denne sa in venovalo v jednej triede a to plne kvalifikované. Samozrejme plienky nemali cca od 14 - 15 mesiacov a od 1,5 roka ani na noc. Žena, ktorá hoci len doma, všetko to denne dieťa učí niekoľko hodín tak, aby to zvládlo nemá čas na kamarátky a nudu. Na také niečo majú čas iba tie, ktoré sa o deti nestarajú, nič ich neučia a dokonca ani od plienok neodučili. Typickým znakom zanedbanej výchovy je kŕmiť 1,5 ročné dieťa a to ešte lyžičkou. Ak si to všetko zvládla, dieťa si do jeho veku naučila, čo musí vedieť a nemáš čo robiť, prečo nejdeš do práce? Dieťa, ktoré plynule rozpráva (mama ho to naučila doma), je bez plienok, všetko dokáže od obliekania po jedenie, potrebuje už len spoločnosť detí, pretože doma sa už nemá čo naučiť. Ale deti treba učiť stále, niekoľko hodín denne.
@evkatk ty bud srandujes, ale mas nejaky hendikep
Ved chod do prace, dieťa do jaslí, a hneď sa nebudeš nudiť. 😉
Jasné,že sú ale ja ich rodičov nepoznám.
@katka269 treba sa dat do reci na iihriskach...zw nepoznas rodicov? Ved sa prihovor..
Jeej ,pekna hracka, mozem vediet odkial?
Vy tu niekde byvate? Chodievate sem casto? Mozes nieco o vas povedat....Atd.... a uz sa rozhovor pohne a zoznamite sa
Chod s dietatom na nejaky kruzok,plavanie,cvicenie.Kludne aj do mesta,ak nemate nieco take v dedine.Tie kruzky nie su pre deti ale pre matky aby sa nezblaznili doma.A potom ako radia ostatne-ihriska,akcie obce,prihovorit sa na ulici.Ja som si na materskej nasla par naozaj dobrych kamaratok.Bolo to sicr lahsie v meste na sidlisku,ale musis byt aktivna ty.Domov za tebou nikto nepride.
@jomarch Ďakujem ti veľmi za pochopenie. Nikdy som sa asi takto sama necítila.K tomu sa cítim ešte dosť trápne, že by som sama začala komunikovať.
@katka269 áno, cudzia dedina. Partner nemá kamošov s deťmi? Malý ešte nemá 2roky. Už keď bude samostatnejší, uvidíš. Nehanbí sa, niečo sa spýtaj, pochval im dieťatko, že je šikovné... A úsmev.... 👍
Ja som tiež sama, lebo podobne ako tu niektoré písali sme sa odsťahovali. So susedmi sa iba zdravime. Starší syn si v škole našiel kamarátov, ale s ich rodičmi pokecáme len sem tam a vykame si. Držíme si odstup. Na ihriskách sa venujem malému, akurát začína chodiť, tak nemala by som ani čas nejak vykecavat. S kamoškami čo mi zostalo tých pár si väčšinou píšeme, voláme a nahrávame správy na WhatsApp. Stretávame sa sem tam. Dá sa chodiť na detské plávanie, cvičenie s detičkami ale treba zistiť čo je dostupné u vás. Tam sa možno zoznámiš. Ja nie som moc na zoznamovanie, takže mne z týchto aktivít neostali kamošky. Niekedy mi je smutno, inokedy nie. Sem tam si píšem denník - papier znesie... Ešte sa dá ísť na bicykel alebo na korčule, prípadne iné výlety do okolia. Záleží ako ti malý vydrží v sedačke na biku/v aute...
Nemám žiaden hendikep, ale ako učiteľka vidím, ako mnohé matky svoje deti zanedbávajú kvôli vlastnému sebectvu a svojim požiadavkám. Jedna matka nemôže myslieť na seba, ale vždy musia byť prvoradé deti. Ak má byť o ne maximálne postarané, v domácnosti sterilný poriadok, čo pri deťoch je nevyhnutné, majú byť naučené na jednotky a vyplnený ich voľný čas, niet času na hľadanie si kamarátok.
@katka269 Tak ako ty som bola pred 18 rokmi aj ja.Bola som sama.Vravela som si veď mám muža, ľúbime sa.Ale časom to chýbalo, ísť von s niekým nebyť sama.Nik z kamaratiek deti nemal a tie čo boli ešte žili mládežnícky život,bary, pivá, krčmy.Plus som žila 300km od domova.Vzdy som mala problem nadväzovať kontakty, ozvať sa.Stavalo sa mi ,ze som sa zakoktala a trapas.To sa mi aj dnes sice stáva 😃No ale toto chcem povedať.Po sto rokoch sme si urobili druhe baby a už som neurobila tú chybu , že sama doma sedieť ked je muž v robote,sama na ihrisku.Nieje to dobre.Ani pre to dieťatko.Na námestí na ihrisku kde je plno žien s deťmi sa vždy pritrafí nejaký konverz ,tam som si aj našla kamošku a zvykneme sa stretávať.Celkom si rozumieme a máme rovnaké problémy,okolo toho dieťaťa je väčšinou skoro to isté na riešenie,a hlavne vykecat sa ,nik ťa nepochopí lepšie ako matka s rovnako starým dojčaťom 😃
Nechápem. Ja som nemala času si posediačky vypiť ani rannú kávu. Neustále denne povysávať, celý dom poumývať, 2x denne utrieť prach, prať, žehliť, okná 2x mesačne umývať a aspoň 5 hodín s prestávkami sa s deťmi aJ s miminkom učiť, cvičiť,... atď. Ak som mala mať postarané o dieťa a absolútnu čistotu v dome, 24 hodín denne bolo málo. Keď malo každé jedno 5 mesiacov, nastúpila som do práce. Ráno budíček najneskôr o 4.30 - 5.00 nakŕmiť, obliecť a rozvoz s MHD po meste do jaslí, škôlky, školy. Nič nebolo na jednom sídlisku kvôli preplnenosti. Popoludní detto. Manžel na veľmi vysokom riadiacom poste odchádzal ráno pred šiestou a prichádzal okolo 22.00 hod. a to v noci mal aj niekoľko telefonátov, ak sa na niektorom pracovisku niečo stalo, musel byť informovaný, prípadne pre neho prišli. Večerpo uložení detí nastupovalo luxovanie, zmývanie, utieranie prachu, žehlenie,... cca do 1.30 - 2.00 a o 2 hod. budíček. Takto to šlo cca 15 rokov. Nemala som času ísť ani ku káderníčke. V susedstve sme sa strihali vzájomne. Deti boli neporovnateľne šikovnejšie a bystrejšie pri nástupe do MŠ ako tie z domu. 2 - ročné sa sami vyzliekli a obliekli (pančušky spravidla opačne) jedli výlučne príborom aj s detským nožíkom, od cca 20 mes. plynule rozprávali s pritlačeným r. Logopédiu mali v jasliach každý deň 1/2 hod. s logopedičkou. Úroveň vyspelosti sa nedala porovnať s deťmi , ktoré došli do škôlky. bez jaslí. Jasličkári od cca 1,5 roka vedeli poďakovať, poprosiť, pozdraviť sa bez upozornenia. Po každom najedení, poďakovali aj doma. Brali to ako samozrejmosť. Všetko sa to naučili hravou formou. Ak to všetko tvoje dieťa zvláda, potom si hrdinka.
V jasliach sa tejto výchove 12 deťom v triede venovali 2 zdravotné sestry, 1 učiteľka NŠ a pestúnka. To všetko na jednej smene, takže denne sa in venovalo v jednej triede a to plne kvalifikované. Samozrejme plienky nemali cca od 14 - 15 mesiacov a od 1,5 roka ani na noc. Žena, ktorá hoci len doma, všetko to denne dieťa učí niekoľko hodín tak, aby to zvládlo nemá čas na kamarátky a nudu. Na také niečo majú čas iba tie, ktoré sa o deti nestarajú, nič ich neučia a dokonca ani od plienok neodučili. Typickým znakom zanedbanej výchovy je kŕmiť 1,5 ročné dieťa a to ešte lyžičkou. Ak si to všetko zvládla, dieťa si do jeho veku naučila, čo musí vedieť a nemáš čo robiť, prečo nejdeš do práce? Dieťa, ktoré plynule rozpráva (mama ho to naučila doma), je bez plienok, všetko dokáže od obliekania po jedenie, potrebuje už len spoločnosť detí, pretože doma sa už nemá čo naučiť. Ale deti treba učiť stále, niekoľko hodín denne.
@evkatk "Dieťa, ktoré plynule rozpráva (mama ho to naučila doma), je bez plienok, všetko dokáže od obliekania po jedenie, potrebuje už len spoločnosť detí, pretože doma sa už nemá čo naučiť"
Toto myslíš ako učiteľka vážne???
Autorke diskusie sa ospravedlňujem, že neodpíšem jej, ale nedá mi nenapísať, lebo tiež som učiteľka a som z učiteľskej rodiny. To rodičia učia deti len to, čo si napísala? A čo správne vzťahy (k Bohu, k sebe, k druhým, k veciam, celkovo k životu), prijímanie lásky od rodičov a učenie sa dávať ju ďalej, učenie sa životu... Nechcem rýpať ani poučovať, len sa, prosím, zamysli: Bola si šťastná, keď si žila tak, ako si napísala? Boli šťastné tvoje deti?
@evkatk "Dieťa, ktoré plynule rozpráva (mama ho to naučila doma), je bez plienok, všetko dokáže od obliekania po jedenie, potrebuje už len spoločnosť detí, pretože doma sa už nemá čo naučiť"
Toto myslíš ako učiteľka vážne???
Autorke diskusie sa ospravedlňujem, že neodpíšem jej, ale nedá mi nenapísať, lebo tiež som učiteľka a som z učiteľskej rodiny. To rodičia učia deti len to, čo si napísala? A čo správne vzťahy (k Bohu, k sebe, k druhým, k veciam, celkovo k životu), prijímanie lásky od rodičov a učenie sa dávať ju ďalej, učenie sa životu... Nechcem rýpať ani poučovať, len sa, prosím, zamysli: Bola si šťastná, keď si žila tak, ako si napísala? Boli šťastné tvoje deti?
@nika_16 to je troll...nekŕm ho 🙂
Aké milé! Tu sa zháňa mamička do partie a ja som šťastná, že mám dvojičky a tým pádom nepotrebujem k nim a k sebe už vôbec nie ďalšie ženy s deťmi.
Pracujem s ľuďmi, takže mimo práce som najradšej s mojimi deťmi sama a aj si ich viac užijem, ako keby sme furt mali niekoho so sebou.
Nemám žiaden hendikep, ale ako učiteľka vidím, ako mnohé matky svoje deti zanedbávajú kvôli vlastnému sebectvu a svojim požiadavkám. Jedna matka nemôže myslieť na seba, ale vždy musia byť prvoradé deti. Ak má byť o ne maximálne postarané, v domácnosti sterilný poriadok, čo pri deťoch je nevyhnutné, majú byť naučené na jednotky a vyplnený ich voľný čas, niet času na hľadanie si kamarátok.
@evkatk deti su priorita aj ked sa matka stihne venovat aj sebe. To co popisujes znie dost drsne. Mas ine priority v zivote. Ak potrebujes napr setrilny poriadok. Nie kazdy to tak ma. Su rozne pohlady / studie na to ci sterilita alebo nie. Nie je lepsi skor balans? Preco by som si ako clovek "matka" nemohla dopriat kamaratov? Som clovek, ktory potrebuje zit a vediet sa zrelaxovat.. deti mozno nebudu mat vsetko dokonale (o to ani v zivote nejde), ale hadam odpozoruju vzorce spravania, ktore su v rovnovahe. Alebo proste budu zit ako ty a tiez sa "obetuju." Ale ak ta to naplna a je to pre teba zmysel zivota.. sme ludia - sme rozni. Tak potom ok.
@katka269 ahoj, tak ja uz mam takmer 2 rocnu a tiez ma zo zaciatku zasiahla necakana samota. Najtazsie obdobie bolo do roka a potom sa to postupne zacalo zlepsovat. Ja napr som velmi komunikativna, dokazem sa dat do reci s hocikym na roznu temu a vidis, nevyhla som sa tomu. 😅 prechod na matersku bol trochu sok. Pretoze pocas tehotenstva ma kamarati aj kolegovia uistovali ako spolu budeme kocikovat, rozpravat sa, stretavat sa, vylety, grilovacky, chaty s detmi.. a naozaj som tomu verila. Po narodeni sa po vsetkych zlahla zem. Bezdetni kamarati sa ma asi zacali bat a detni nemaju nikdy cas. 😃 a hladat si novych kamaratov len tak zrazu bez spolocnej historie.. na to treba cas, aby to bolo kvalitne kamaratstvo, kde uz mozem vtipkovat na plne usta. 😄 no takto.. prvy rok bol u mna na depresiu. Bola som asi aj zufala a po polroku som bezala za kazdou zenou na ulici, ktora mala dieta. To uz bolo zufalo strasidelne. Ale ked sa tak dlho s nikym nemas moznost porozpravat... tiez zijem v malej dedinke bez ihriska, obchodu ci kaviarne. Nestretnem tu len tak inu matku na materskej. Ale ked uz, tak nema naladenie na zoznamovanie sa s cudzim clovekom. Pridala som sa do fb skupiny "mamka hlada kamku", chodim na vsemozne kruzky s dietatom.. spoznala som takto kopec mamiciek. Ale so ziadnou to nie je extra kamaratstvo. Mamicky maju prioritne deti a akoby uz nehladaju kvalitne kamaratstva. Vacsinou. Su to asi take "znamosti" len kym som na materskej. Nikdy som nechcela zostavat len pri temach o detoch. Ale mozem byt rada aspon za to. po 1,5 roku som presla do fazy, ze uz neprahnem tolko po spolocnosti mamiciek, uz sa asi zmierujem s novou situaciou a ze na prave kamaratsvo si musim pockat a nie ho aktivne niekde nahanat. Sustredim sa na cas s malou, venujem sa sebe, snazim sa vzdelavat.. co popri praci nie je jednoduche. casu pri dietati je malinko, ale hlavu mam vyrazne cistejsiu, tak je to asi vhodny cas. Takze.. ktovie v akej faze budem o pol roka. 😅 drzim palce, napriek vsetkemu, je to pekne obdobie, kde si mozes zvedomit kopec veci.
by mi muselo drbkat na hlavu, aby som dva krat denne utierala prach a do druhej v noci luxovala :D :D podobny prispevok tu uz inak raz bol, kde matka na MD pisala, ako dva krat denne vysava, utiera prach, zachod/kupelnu, zmyva podlahy a umyva okna - kazdy jeden den :D kto vie, ci s tym sekla..