Ako zvládať hnev pri deťoch?
Casto kricim, vybuchla som uz ze som parkrat hodila veci o zem (len nejaky zosit a pod). Nesudte ma. Kazdy ma aj ine deti, nasi su zlati, ale velmi akcni a neposedni.
Uz sa vobec nespoznavam. Som 6 rok na materskej, mame 2 deti. Prve 3 roky to bolo ok, odkedy sa narodilo druhe dieta, moje nervy a trpezlivost su totalne v cudu. Starsie dieta uz viac vymysla, vyjednava, odvrava (5) Mladsie zas casto reve, tiez skusa hranice (ma 2), casto sa podpichuju. Maju sa radi, nie je to zle medzi nimi, ale starsie dieta si neda casto povedat, a presadzuje si svoje aj silou a krikom.
Ja som cely den na ihlach, ako policajt, stale len riesim komu sa co nepaci, co vsetko je zle, ze tu nejde postavit kocky a sa hodi o zem alebo nejde dat ponozku na nohy tak vsetko je zle, potom medzi sebou im nieco vybehne a zas je zle. Kazdych 5-10min nieco riesim. Uz sa neviem ani uvolnit, usmievat sa, musim sa nutit lebo som vkuse nahnevana, ze starsi nechce dodrziavat ani zakladne veci, na ktorych s manzelom trvame (napr. ze ked sa chce hrat na zemi, musi sa prezliect z pyzama. A ano, trvame na tom, lebo keby sa hral len v obyvacke ok, ale lahme si aj pred vchodove dvere na zem kde su topanky a potom v tom pyzame ma ist znova spat?! ). Uz ten moj hnev citi aj starsi, uz sa pyta preco som taka prisna, ze ho asi nemam rada, uz viac hnevu ide aj z neho, prebera moje nalady. Ja som si uz mnohokrat povedala, ze nebudem kricat. Nevybuchnem. Niekedy sa mi to dari dost dlho, a niekedy, hlavne pred pms som extremne vydrazdena.
Snazim sa chodit cvicit aspon raz do tyzdna, alebo sa ist aj sama prejst. Alebo si pustit hudbu. Ale nic dlhodobo nepomaha a uz som zo seba velmi sklamana a smutna.
Ako prosim riesite toto svoje napatie? Hnevy? Frustracie, ze ste ako papagaj a nikto vas nepocuva?
Riesim to tak, ze som aj bez deti co len 5 min ked sa da. Ak si 6 r na MD, znamena to ze mladsie uz ma 3r a ide do skolky a ty do prace?
Čim su starsi, tym je to lepsie, kedze mam viac času aj na seba. Inak to nema asi riešenie, lebo cim viac da vedome snazim, tym je to horšie vo mne a som viac v strese.
Ale jednu výhodu to ma. Naučila som sa nesúdiť, vidim maminku v obchode, na ihrisku či kdekoľvek kričať, tak uz nesúdim a nekomentujem. A tak isto nerozdávam rady ohľadom vychovy, lebo co ja mozem vedieť, ked do domu tym ľuďom nevidim.
@lylyjana 5 deti, najmladšie dve maju 8 a 5. Mne pomáhajú sluchátka. Mám dvojo, jedny ktoré prepúšťajú okolité zvuky, tie použivam keď som s nimi sama a treba mať dohľad, a potom mám také ktoré okolité zvuky neprepustia. Tieto používam pri behu na páse, pri varení, pečení, upratovaní - ale viem že je doma ešte niekto kto deti počuje. Keď niečo so mnou chcú, musia ma poklepat po ramene.
Hudba, podkasty, príbehy. To je môj svet ktorý má ukľudnuje už roky. Keď sa chalani aj bijú, nevytaca ma to tak lebo popri reve počúvam aj to čo mi je príjemné. Ono to funguje 🙂 ich rozbranim a mysľou som inde. Samozrejme keď je niečo vážne to takto neriešim, ale pri bežných šarvatkach mi to veľmi pomáha ostať v kľude. A pri toľkých deťoch ma naučilo že keď ich v kľude poriešim, rýchlejšie je opäť v dome ticho 🙂
Riesim to tak, ze som aj bez deti co len 5 min ked sa da. Ak si 6 r na MD, znamena to ze mladsie uz ma 3r a ide do skolky a ty do prace?
@anonym_30be51 ano tento rok idem spat do prace. Takze z toho som tiez uz nervozna, ze co ma tam bude cakat a ako to potom budem zvladat, ked teraz to nezvladam. Prve 3 roky som to myslim zvladala ozaj fajn, mala som trpezlivost vysvetlovat. Teraz nula bodov. Teda ano, su dni ked proste neriesim, ved su to deti, viem, ze su hlucne, v pohode to predycham a mam na salame. Ale niekedy z tohto “zen pocitu” ma dostanu do nemormalnej vyvrtky…
@lylyjana uber z nárokov, a hlavne si nájdi čas na seba. Deti bez Teba vydržia,.povinnosti počkajú a Ty sa budeš cítiť lepšie. U nás doma tiež blázinec, každý deň tie isté povinnosti, riešiť blbosti, hádky, dotahovacky medzi deťmi... Chce to len odhodlať sa a nájsť si čas sama pre seba. Uvidíš, zlepší sa to. Aj časom to bude lepšie, ale dovtedy si to vieš zlepšiť aj sama. A keď pôjdeš do práce, bude to super. Nebude to horšie, neboj sa. A budeš to zvládať a do práce sa budeš dokonca aj tešiť 😊
prestala som riesit blbosti.. ak sa dieta rozreve, lebo mu nejdu postavit kocky, usmejem sa, lebo je to blbost a ono reve, lebo je dieta a este nevie spracovat frustraciu a neuspech.. co chces na tom riesit? usmejem sa, zostanem kludna a tym dam dietatu najavo, ze sa nic nedeje, ze kocky moze skusit postavit znovu.. alebo to nechat na inokedy a ist sa hrat s niecim inym.. ako sa ma dieta naucit zvladat emocie, ked ty ich nezvladas a pridavas k jeho hnevu este svoj? ty jeho hnev nemusis vyriesit.. ty mu mas ponuknut svoj klud.. a to sa tyka vsetkych skriepok, ci veci, kde robis detom 'policajta' .. nerob to.. nepridavaj sa k ich emociam.. ponukni im KLUD..
dalej som prehodnotila, ci veci, na ktorych trvam, su naozaj tak dolezite a ci mi trvanie na ich dodrziavani stoji za tu energiu, plus potom este znasat odvravanie alebo vyjednavanie, ked detom to dodrziavanie evidentne nevyhovuje.. casto som zistila, ze to ani tak dolezite nie je.. a ze zivot moze byt krajsi a prijemnejsi bez milion pravidiel.. s tym pyzamom - ja osobne by som mu dala radsej kazdy den ciste, ako stokrat upozornovat, ked dieta este nie je zrele na to, aby si zapamatalo a udrzalo iste navyky..
skus si niekedy naliat pohar vina.. alebo dva 😀 proste dostat sa do takej tej nalady, kedy svet je gombicka nic ti netrha zily.. poznas to? no a potom si skus tento pocit udrzat aj bez vina.. 🙂 .. to bude parada.. 😍
@lylyjana 5 deti, najmladšie dve maju 8 a 5. Mne pomáhajú sluchátka. Mám dvojo, jedny ktoré prepúšťajú okolité zvuky, tie použivam keď som s nimi sama a treba mať dohľad, a potom mám také ktoré okolité zvuky neprepustia. Tieto používam pri behu na páse, pri varení, pečení, upratovaní - ale viem že je doma ešte niekto kto deti počuje. Keď niečo so mnou chcú, musia ma poklepat po ramene.
Hudba, podkasty, príbehy. To je môj svet ktorý má ukľudnuje už roky. Keď sa chalani aj bijú, nevytaca ma to tak lebo popri reve počúvam aj to čo mi je príjemné. Ono to funguje 🙂 ich rozbranim a mysľou som inde. Samozrejme keď je niečo vážne to takto neriešim, ale pri bežných šarvatkach mi to veľmi pomáha ostať v kľude. A pri toľkých deťoch ma naučilo že keď ich v kľude poriešim, rýchlejšie je opäť v dome ticho 🙂
@anonym_719d95 dakujem zial toto mi uz velmi nepomaha. Zaberalo mi to minuly rok, kym orve dieta bolo babo, ale posledny rok vobec. Ja si dam sluchadlo, oni dojdu, ze nieco chcu, alebo do 5s zacne rev a uz mam dalsi hnev, ze nemozem aspon blby uvod podcastu vypocut pri vykladani mycky 🤦♀️
@anonym_719d95 dakujem zial toto mi uz velmi nepomaha. Zaberalo mi to minuly rok, kym orve dieta bolo babo, ale posledny rok vobec. Ja si dam sluchadlo, oni dojdu, ze nieco chcu, alebo do 5s zacne rev a uz mam dalsi hnev, ze nemozem aspon blby uvod podcastu vypocut pri vykladani mycky 🤦♀️
@lylyjana no problém je tvoj muž. Sú ti aj jeho deti, či? Najvyšší čas s ním prejednať, ako to u vás bude, ked sa vrátiš do práce. Lebo ak bude všetko na tebe, tak sa z toho zrútiš. Toto je riziko toho, že je žena s deťmi roky doma, časť mužov prenechá na ňu všetko okolo detí a domícnosti a potom, keď sa vráti do práce, začnú konflikty, lebo muž sa nechce vzdať svojho komfortu. Dávno si už mala mať minimálne raz týždenne, lepšie dba krát vyhradené pre seba 2-3 hodiny, kedy odídeš z domu a všetko necháš na muža. Naozaj máš teraz poslednú príležitosť to zmeniť, napíšte si to kľudne na papier, kto bude deti vodiť do škôlky, kto ich bude vyzdvihovať, kto obstará nákupy, varenie, upratovanie, pranie...Žena, ktorá nie je na všetko sama a ktorá má priestor na psychohygienu, zvláda aj deti lepšie.
prestala som riesit blbosti.. ak sa dieta rozreve, lebo mu nejdu postavit kocky, usmejem sa, lebo je to blbost a ono reve, lebo je dieta a este nevie spracovat frustraciu a neuspech.. co chces na tom riesit? usmejem sa, zostanem kludna a tym dam dietatu najavo, ze sa nic nedeje, ze kocky moze skusit postavit znovu.. alebo to nechat na inokedy a ist sa hrat s niecim inym.. ako sa ma dieta naucit zvladat emocie, ked ty ich nezvladas a pridavas k jeho hnevu este svoj? ty jeho hnev nemusis vyriesit.. ty mu mas ponuknut svoj klud.. a to sa tyka vsetkych skriepok, ci veci, kde robis detom 'policajta' .. nerob to.. nepridavaj sa k ich emociam.. ponukni im KLUD..
dalej som prehodnotila, ci veci, na ktorych trvam, su naozaj tak dolezite a ci mi trvanie na ich dodrziavani stoji za tu energiu, plus potom este znasat odvravanie alebo vyjednavanie, ked detom to dodrziavanie evidentne nevyhovuje.. casto som zistila, ze to ani tak dolezite nie je.. a ze zivot moze byt krajsi a prijemnejsi bez milion pravidiel.. s tym pyzamom - ja osobne by som mu dala radsej kazdy den ciste, ako stokrat upozornovat, ked dieta este nie je zrele na to, aby si zapamatalo a udrzalo iste navyky..
skus si niekedy naliat pohar vina.. alebo dva 😀 proste dostat sa do takej tej nalady, kedy svet je gombicka nic ti netrha zily.. poznas to? no a potom si skus tento pocit udrzat aj bez vina.. 🙂 .. to bude parada.. 😍
@reanda och ja suhlasim, vsetko to mam nacitane. Len udrzat v sebe ten klud je mega narocne. Ale ozaj budem musiet najprv nasilu a potom hadam prirodzene sa prepracovat k tomu usmevu a kludu. Hlavne to je problem, ze stale musim odbiehat, ze vec, ktora by mi trvala 5min ju robim hodinu, lebo moje myslienky a sustredenie su tolkokrat prerusene, ze to stoji dalsiu energiu sa znova dostat spat a toto milionkrat za den a kazdy den tak mi hlava ide prasknut a nervozita stupa. A manzel by aj pomohol ale hlavne mladsie dieta je hrozne na mna naviazane a nechce sa odlepit a nikto len mamka. Manzel ide na tyzden prec tak zakyvaju. Ja idem na postu tak uz je plac, lebo mamka ide prec.
Ja viem, ze ich spravanie je dosledkom mojho. Zial. A ja chcem ponuknut klud, len som uz asi zabudla ako sa ukludnit ja sama… plus nic nestiham, ani bezne udrziavanie poriadku v dome, vsade bordel, hracky, veci, len latam platam co sa da. Z toho som tiez nervozna. Ale asi novy rok, nove myslenie a nove pravidla pre mna a nie deti…
@lylyjana no problém je tvoj muž. Sú ti aj jeho deti, či? Najvyšší čas s ním prejednať, ako to u vás bude, ked sa vrátiš do práce. Lebo ak bude všetko na tebe, tak sa z toho zrútiš. Toto je riziko toho, že je žena s deťmi roky doma, časť mužov prenechá na ňu všetko okolo detí a domícnosti a potom, keď sa vráti do práce, začnú konflikty, lebo muž sa nechce vzdať svojho komfortu. Dávno si už mala mať minimálne raz týždenne, lepšie dba krát vyhradené pre seba 2-3 hodiny, kedy odídeš z domu a všetko necháš na muža. Naozaj máš teraz poslednú príležitosť to zmeniť, napíšte si to kľudne na papier, kto bude deti vodiť do škôlky, kto ich bude vyzdvihovať, kto obstará nákupy, varenie, upratovanie, pranie...Žena, ktorá nie je na všetko sama a ktorá má priestor na psychohygienu, zvláda aj deti lepšie.
@anonym_911c40 to nesuhlasim. Voem, ze je vela muzov, ci maju na salame, ale moj manzel sa zapaja kolko sa da, no kedze ma take zamestnanie ake ma, neda sa mu viac. On sam od seba poprata, nakupi, prat da. Tlaci na mna nech idem von sa prevetrat sama, zarezervoval mi kozmeticku sam od seba a len mi povedal, kedy tam idem. Fakt nemozem jedno krive slovo na neho povedat. Len zial, som s tymi detmi uz dlho doma a asi den ku dnu a povahy deti a moja povaha, sa uz prejavili na mojej psychickej odlonosti.
@lylyjana ja mam doma troch chlapcov trojcata 3r tiez to je
na psychiku narocne dam niake typy co zabera:
- brat pit magnezium
- v hlave sa niekedy vyrovnat s tym,ze nevadi ze tam je neporiadok
- si clovek mama lubis tie deti snazis sa ale su lepsie a horsie dni kriku
- kniha aha rodicovstvo
- aj ked nakricim potom neskor sa to snazim niak napravit,ze vystiskam dam najavo,ze to dieta lubim
- niekedy zaberie aj oddelit deti ze ty mi tu pod pomoct a snazim sa ho niak zapojit do mojej cinnosti (napr. Varenia -vyloz lizicky z umyvacky pod ukazem ti pomiesaj skus aj ty) a zatial dve deti sa hraju same v izbe aj deti potrebuju sem tam sa same hrat aby im do toho nikto nic nehovoril
- nemusis mat upratane a navareme dokonalo necakaj vsak tam mas male deti..2r. Nedavaj si prehnane naroky.
Deti ti vyrastu a budu si pamatat len,ze si stale chcela mat upratane. Ked budes mat upratane nebudes tam mat deti.
Radsej odid sem tam z domacnosti a nepozeraj sa kolko je tam nedokkncenej roboty. Ked deti spia cez obed tak ja oddichujem tiez pri knihe.
- sem tam venuj cas sebe a zisti ake mat potreby uspokojenia a ked mas tie potreby uspokojeme naplnene tak sa lahsie zije.
Prestaň riešiť nepodstatné veci. Dieťa reve lebo nemá dobre ponožky? No a čo, nech si reve nijak mu to neublíži. Nevie postaviť kocky? No tak to skúsi znova. Hodí sa o zem? Koho to zaujíma? Otoč sa a rob si svoje. Zasahuj ak si ubližujú inak sa musia naučiť komunikovať sami.
@reanda och ja suhlasim, vsetko to mam nacitane. Len udrzat v sebe ten klud je mega narocne. Ale ozaj budem musiet najprv nasilu a potom hadam prirodzene sa prepracovat k tomu usmevu a kludu. Hlavne to je problem, ze stale musim odbiehat, ze vec, ktora by mi trvala 5min ju robim hodinu, lebo moje myslienky a sustredenie su tolkokrat prerusene, ze to stoji dalsiu energiu sa znova dostat spat a toto milionkrat za den a kazdy den tak mi hlava ide prasknut a nervozita stupa. A manzel by aj pomohol ale hlavne mladsie dieta je hrozne na mna naviazane a nechce sa odlepit a nikto len mamka. Manzel ide na tyzden prec tak zakyvaju. Ja idem na postu tak uz je plac, lebo mamka ide prec.
Ja viem, ze ich spravanie je dosledkom mojho. Zial. A ja chcem ponuknut klud, len som uz asi zabudla ako sa ukludnit ja sama… plus nic nestiham, ani bezne udrziavanie poriadku v dome, vsade bordel, hracky, veci, len latam platam co sa da. Z toho som tiez nervozna. Ale asi novy rok, nove myslenie a nove pravidla pre mna a nie deti…
@lylyjana no ved tak to skus pre zaciatok s tym vinom 😀 .. ano, aj pre mna bolo mega narocne byt v klude, lebo som prave strasne riesila.. vsetko okolo deti som povazovala za velmi dolezite a ze musim tu byt pre ne.. aby sa necitili nemilovane a na vsetko same.. ja som totiz v detstve zazila malo pozornosti a adekvatnej starostlivosti, lebo moja mama bola chora a nemala na mna energiu a cas a prevazne sa o mna starala starsia sestra, ktora bola este dieta.. a ja som nechcela, aby sa moje deti citili ako ja, chcela som im dat vsetko, co potrebuju.. ale nevedela som uplne rozlisit ozaj dolezite veci od tych menej az nedolezitych.. bolo pre mna velmi tazke odmietnut detom akukolvek pozornost.. takze fakt bolo narocne nejst riesit zakazdym, ked dieta s niecim prislo.. boli to tazke pocity pre mna .. aj preto mi to veru dlho trvalo 😝 .. ale u syna to castokrat uz ani nebolo v mojich silach zvladnut, mu dat tolko, co vyzadoval, lebo on naozaj vyzadoval tolko, ze na tri matky by to bolo vela.. a to ma prinutilo uz niekedy mu nevyhoviet.. ale ked to clovek nema az takto cez emocie uplne tazke a je to len v hlave, ze 'musim vsetko riesit, aby som bola dobra matka', tak myslim, ze je to lahsie sa toho zbavit.. a nereagovat na kazde 'mama' a neprerusit pocuvanie podcastu, len preto, ze dieta pride a taha ma za rukav.. vsak to niekedy skus, ked pride a nieco chce, len sa na neho usmiat a ostat pocuvat a vykladat dalej mycku.. pripadne len na chvilku prerusit, aby si mu povedala - teraz nie, teraz robim nieco ine.. uvidis, ako budu reagovat.. ono si to clovek musi najprv dovolit sam.. potom nam to lahsie 'dovolia' aj tie deti
Poznám. Mám chlapcov 4 a 2 a pol roka a mám pocit, že som už permanentne nervózna, pozornosť rozdelená stále na 4 svetové strany, nervový systém preťažený, stále v pohotovosti, robia si zle. Ako to riešim? Biedne, tiež vybuchujem... Manžel ma nechá chvíľu osamote, keď vidí, že už som v koncoch... Robíme si voľno, keď sem-tam starí rodičia postrážia a snažím sa dobiť baterky... Ale čakám tiež na rady ostatných