Ako zvládať samu seba popri dieťatku

mischelle
3. dec 2008

Ahojte baby,

mám skoro ročnú dcérku. Je to úžasné, krásne, zdravé dievčatko. Na svoj vek je veľmi šikovná, všeličo už vie ukazovať, sama mi ukáže "no no" zdvihnutým ukazovákom a podobne...no, a tam sa začínajú moje starosti.
Patrím k tým mamičkám, ktoré stále tak nejako podvedome túžia po chvíľke pokoja s kamarátkou na káve a keďže môj manžel je veľa na cestách a babičkám sa len teraz začala druhá puberta a sú vo veľkom pracovnom nasadení - som na malú prakticky sama...
Malinkej idú teraz zúbky a sme obidve choré už tri týždne...a priznám sa...dochádza mi trpezlivosť aj zdravý rozum. Som totálne nevyspatá...a každú deň je dosť náročný, uplakaný a hektický...
Dnes som na ňu bola veľmi zlá...nechala som ju vyplakať v postielke kým nezaspala a zvýšila som na ňu hlas, doslova - som na ňu kričala...a teraz mi je to ľúto, ale neviem ako si mám pomôcť, keď sama už nevládzem...

Čo mám robiť?

jankas87
22. máj 2011

Ja mam tiez ten problem mam dve dcerky jednu osem rocnu a druhu 8 mesacnu, co sa tyka druhej dcerky tak na tu nedam dopustit, nikdy som na nu nekricala ani nic podobne, ale starsia dcerka je hyperaktivna no a na nu kricim dost casto, lebo robi hluposti kym ja sa venujem druhej dcerke. Proste chce byt stredobodom pozornosti. tiez ma to mrzi a tiez som sama na obidve, takisto mam babky pracujuca a priatel je denodenne v praci aj cez vikendy aj cez sviatky chodi domov len vecer aj to unaveny. Ani si neviete predstavit ako tuzim ist len na dve tri hodinky s kamoskou len tak na kavu kludne bez deti..... No ale toho sa nedockam tak skoro ☹

turtle
28. máj 2011

@azarijka -no uplne ti rozumiem,myslim ze keby sme sa my dve stretli,dobre by sme sa porozpravali,pretoze som vybusna a niekedy nemam trpezlivost ani ja,preto si niekedy bucham hlavu o stenu(myslene obrazne),ze nakoniec som dostala od bociana dvojicky🙂)),chvalabohu male maju teraz taky rezim,ze mozem byt na seba len a len hrda,no a je toho strasne vela,co som navyvadzala,ako som sa spravala a vsetko okolo toho,a teraz ma to velmi mrzi,no ale moja povaha sa uz asi zmenit nebude dat☹((...a priznavam ze trosku sa mi narusila psychika,lebo s dievacatami som mala toho az az na zaciatku,a teraz akosi ta psychika ostava stat na jednom mieste,cim nie som nadsena☹((,mat dvojicky je krasna vec,a ten zaciatok si kazdy musi len jednoducho preskakat,a teraz si neviem vynachvalit mat dvojicky,normalne aj zrelaxujem pri nich,ked maju dobry den a sa same hrajkaju,a hlavne ked su dobre vyspinkane🙂)),su to neskutocne starosti,hlavne tie financne ale ako sa hovori tych radosti je naozaj ovela ovela viac a este k tomu dvojnasobne🙂))

azarijka
3. jún 2011

@turtle uuffff no dnes som si na teba spomenula... zas som mala skvely den, mala vsetko vyliala roztrhla zaspinila a nespala.... tak som mala nervy na pokraji vybuchu 😉 ale uz spi tak sa snazim schladit a nebrat vsetko nejak vazne 🙂 neviem ako by som to zvladala s dvojickami 😅

turtle
19. jún 2011

@azarijka -jaaaaj to nevadi,je to male dieta,urcite ju zaujima vsetko mozne len nie hracky...a ako malu uspavas?mas nejaky rezim alebo nieco podobne?s dvojickami sa to zvlada tazko na zaciatku,ale neskor mamicka pochopi,ze je to vlastne vyhoda mat dve,moje dievcata su stale spolu,spolu sa hraju,nepotrebuju ma,iba vtedy ked nahodou jedna spi a ta druha sa nudi a potom sa mi stale toci okolo noh...preto som si to zariadila tak,aby male spinkali vzdy v rovnaky cas a je to lepsie pre mna,tak sa spolu hraju a ja si vsetko potrebne urobim a aj trosku oddychnem🙂,no ale totalny masaker to je ked su obe chore,to jednoducho potrebujem partnerovu pomoc a musi pytat volno v praci,sama by som to nedala,takze su tam aj plusy,aj minusy tak ako mozno aj u jedneho dietata...hlavu hore,mala z toho vsetkeho vyrastie a uz to bude len a len lepsie🙂

slavik79
22. sep 2012

debata sice starsia, ale dobre som sa pobavila 😀 tym co pisali este v roku 2008 teraz normlane zavidim, ze deticky vyrastli a vy si uz mozete kavickovat, tak ako ste o tom snivali 😀 moja dcerka ma necele 4 tyzdne a niekedy som zrela na psychiatriu...s priatelom zijeme v UK, prestahovali sme sa sem z ineho mesta len pred 3 mesiacmi, nepoznam tu absolutne nikoho, som totalne sama cele dni s malou, priatel chodi z prace o 18:30, teraz pracuje aj cez vikedny aby sme to vobec utiahli, takze sama sa budim, sama zaspavam, pretoze priatel chodi spat skor, vstava kazde rano o 5, takze na neho netlacim, aby uspaval malu po nociach. niekedy ma prepadne totalna uzkost a depresia, rozmyslam dokedy sa da existovat a ostat pri zmysloch ked jedinym dospelym vo vasom zivote je priatel. ked mala zaspinka, tak idem na konika daco pozistit, toto je zdroj mojich informacii, kedze rodina a kamaratky su daleko ☹ a to som nespomenula ze od zaciatku tehotenstva som doma, pretoze z prace ma vyhodili hned ako sa dozvedeli ze som tehotna, z coho vyplyvaju zase dalsie problemy, ale to je na inu temu...proste byt doma s dietatom cele dni se strasne tazke, viem ze aj to sa raz skonci, ale kedze zijem teraz, neraz si zufam ci to vobec prezijem 😀 dufam ze prechadzky s malou po parkoch a obchodoch ma neomrzia a ze v zdravi dozijem pokial nepojdem do prace....inak, nie je tu nejaka maminka z oxfordu? za kavu v spolocnosti inej zeny by som snad aj vrazdila 😀 😀 😀