Ako zvládnuť náročné rodičovstvo bez podpory?

@janage v skolke bolo ok,lebo neboli povinnosti.nechce robit ulohy,je agresivny,ked mu nieco nejde,vyrusuje,obcas slabsie zvlada ucivo,klame casto,odmieta spolupracovat.skola psychologa nema,ucitelky sa stazuju,ale zatial nik nerozpraval o vyluceni,prepadnuti alebo pod.

A ma surodencov, mozno by krpcovi spravilo radost stretnut sa s tetou, ujom, ved sa musi citit sam ako prst na svete, ved pozvi niekoho na jeho narodky, nejako zacni a tomu vetroplachovi vstup do svedomia, ze o par rokov mozno nebud3 mat nikoho a spomenie si na vas a uz moze byt neskoro... Nic v nom nie je, ziaden otcovsky cit, ziadna hrdost, ziaden hlas krvi... 🤕 Naskrabala by si na nejaku Makarsku? , opytaj sa, ci by nesiel s vami, malemu pre radost, aby si nieco nenamyslal.

Ale zo školy ho vylúčiť nemôžu. Veď on si musi plniť povinnú školskú dochádzku.
Ty si fakt nezisťujes žiadne info? Aj keď škola nemá vlastného psychológa, musí spadat pod nejaké CPPaP. Môžeš požiadať o vystrenia ohľadne porúch učenia. Môžeš tam využiť služby psychológa

Myslela som či učiteľky odporúčali nejaké vyšetrenia absolvovať a pod.

prepac za otvorenu uprimnost, ale ty chces cakat 2 roky kym bude starsie aby si ho mohla nechat sameho?? viec co bude za 2 roky ak nebudes riesit teraz jeho problemy so spravanim?? ani nechci vediet. kazdom pripade tvoja vycerpanost moze suvisiet aj s tym, ze ho nezvladas a preto ta vycerpava viac a viac. CPP /predtym to bolo CPPPaP/ ti nepomoze oni robia len diagnostiku co sa tyka vzdelavania a vychovy. potrebujete klasickeho klinickeho psychologa ku ktoremu budete chodit 1x za mesiac. mnohy su zadarmo a naci aj teba pracovat s dietatom aj dieta zvladat svoje spravanie. potom sa to zlepsi. drzim palceky aby si nieco pre svoje dieta spravila.... predstav si ho o 5-10 rokov, co myslis ze z neho vyrastie pri pokracovani toho ako sa teraz sprava a ty voci nemu? fakt drzim palceky

Pozri, už to, že si sem napísala, tak je vidno že ťa to trápia a chceš zmenu. Potrebuješ nakopnúť. Z toho čo pises, tak si veľmi ale veľmi vyčerpaná. Jasne, že dieťa za to vôbec nemôže ale asi si tak starostlivá a venuješ sa mu na 1000%, že už sama nevladzes. Ale si silná, to si stále hovor. Necitala som celu diskusiu, neskúšala si opatrovateľku? Aby si mala čas pre seba?

Chudáčik 🥺🙁

Ide z teba negatívnosť, úzkosť, vyčerpanie, to prenášaš aj na syna, cíti to z teba.
Ako spolu trávite čas, chodíte na výlety, hráte spoločenské hry, smejete sa spolu, rozprávaš sa sním o jeho pocitoch, má nejaké záľuby, krúžky, športuje ... ?
Príde mi že žijete v stereotype, to môže byť pre dieťa frustrujúce, skús niečo zmeniť.

Ja ti radím čím skôr hľadať niekoho na občasné po stráženie, akúkoľvek kamošku, susedu, dôchodkyňu...tebe aj keby sa niečo stalo a ideš z roboty na chirurgiu so zlomenou nohou kto bude so synom? Potrebuješ pravidelnú psychohygienu pre seba, hodinu týždenne minimálne, ale pravidelne. Ideálne na čerstvom vzduchu. Začnite spolu so synom s nejakým športom, cvičením, alebo prechadzkami, skratka spolu v pohybe na čerstvom vzduchu. Musíš si urobiť zo syna partaka, nie bremeno.
Nie si zla, len veľmi unavená. Doplň aj vitamíny, železo, magnézium, zinok, obklop sa pozitívnym, každý deň povinné nejakú peknú hudbu, alebo komédiu, čítať vtipy, kreslí, keď to nejde bez syna, zapoj ho do toho. Pozerajte rozprávky keď už inak nevládzes... Veľa šťastia.

Musis to mat tazke. Urcite si vycerpana a vystavena psychicky ze nemas cas na seba.
Najdi si mamicku s podobnym dietatom a budete sa striedat pri detoch kym ta druha ide relaxovat.
Za psychologom urcite chod. Ved on ti pomoze, poradi ako riesit synove problemy a mozno nauci aj syna zvladat lepsie svoje emocie. Mozno si bues musiet najst cas na par sedeni, ale ved to stoji za to ak ti to zlepsi kazodenne narocne fungovanie.

Existuje obcianske zdruzenie jedenrodic.sk, na pomoc rodicom co ostali na deti samy. Skus sa na nich obratit.

@koniarova tu ide nielen o psychicke vycerpanie ale aj o fyzicke...

Zš je povinná, vylúčiť ho nevylúčia, ale skús sa opýtať syna, či by sa mu nepáčila iná ZŠ a prepísať ho tam. Nech to aspoň na štvorky zvládne. A v 16 tich m9že pracovať, nech teda pracuje.

Nájdi synovi zmysluplne činnosti a dobrú spoločnosť. Napríklad taký Skauting nie je drahy krúžok a bude mať dobrú partiu. Vyblázni sa, bude vystavený dobrému príkladu a ty budeš mať trochu voľna.

Urcite ries psychologa, pre syna aj pre seba, existuju aj rozne podporne skupiny a centra, pre matky, ktore maju podobne problemy, ako ty. Psycholog ta moze spravne navigovat.

@stevvvka a toto je tiez sucastou problemu a vycerpania.maly chodi na futbal,ja v tom case cvicim v telocvicni.vybral si futbal,ale chodit tam nechce.za rok si tam nenasiel ani jedneho kamarata.iny sport robit nechce,len ist domov.ja som za futbal vdacna,lebo je to cas,ked sa mozem aspon na hodinu zrelaxovat,zacvicit si,byt sama.cez tyzden chodime na prechadzky,cez vikend na bicykel.ale nechce chodit,ze je to nudne,ja chcem,aby sa hybal,isiel von,ja potrebujem ist tiez,tak aj toto je zdrojom problemov a mojho dalsieho vycerpania.vsetko je to nasilu.hadky.zaluby nema,rad by bol stale na mobile,ale nedovolim,len chvilu.ked prideme z von,ulohy robi hodiny a nestiha.ked ideme rovno domov,robi ich rovnako dlho.a krici pritom,ze on to robit nebude a nedokaze.aj mne ho je luto,preto sem pisem,chcela by som to zlepsit,ale je narocny a som z jeho kazdodennej zlej nalady vycerpana.ked ma robit ulohy,krici,ked ma ist na futbal,krici,ked ho taham na prechadzku alebo na bicykel,krici a hada sa.ked mu nechcem dat mobil,rovnako.su dni,ked odmieta ist do skoly.

Máš aspoň nejakú susedu kamarátku s kým prehodiť pár slov?nechcem byť negatívna, ale v 10 r a neskôr začína puberta ani nedufaj, že to bude lepšie to bude oprsklejsi a všetko trápne ešte viac.
Ale nepovoľuje v aktivít a, keď sa Ti dá choď k tomu psychológovi hlavne so sebou a synovi daj porobiť vyšetrenia, testy.Moja kamarátka jem psychologická a deti často sedia v čakárni a kreslia si či sú na mobile nebudeš prvá ani posledná čo ťahá dieťa so sebou
Máš nárok aj na sedenia zadarmo, keď prinesies výmenný lístok od obvodnej

Este raz vam dakujem za rady.uvidim,co povie psychologicka.

Ahoj, určite sme psychologička. Bezlepkovú stravu dodržiava prísne? Písala si, že je celiatik. Varia mu aj v škole bezlepkové?

@dismonika nevaria.varim ja kazdy den.tiez to nepridava k oddychu.

Môj názor je, že to dieťa veľa sťahuje z matky. Pokiaľ si mama neoddýchne, nenačerpá trochu sily, entuziazmu, tak sa nič nezlepší, naopak sa to bude len zhoršovať. Čím sú rodičia menej v pohode, tým viac je menej v pohode aj dieťa. Každé dieťa sťahuje energie, problémy a starosti z rodičov! A tu je cítiť z matky už úplne vyhorenie, čomu sa niet čo čudovať. Každý z nás potrebuje nejaký čas pre seba na znovudobitie...

Existujú internátne liečebné sanatória, presne tieto deti si správaním riešia ( pozor nie sú to polepšovne) napr. v Barci v Košiciach je jedno také.

Rozumiem ti, tiež by som svojich niekedy na tlačila do hniezda záchrany. Veľmi dobre viem, aké to je, keď mám oči na hodinkách a počítam počet áut pred sebou na semafore lebo od toho závisí, ci stihnem prísť pre ne včas. Výrazne sa to zlepšilo, ked podrástli, starší je už na druhom stupni. Takže už sa v pohode zastavím aj na nákup. Obaja moji majú diagnózy, jeden vyslovene poruchu učenia a hyperaktivitu, druhý asperger. A poznám aj jačanie kvôli učeniu, kvôli povinnostiam, kvôli všetkému. Psychológ nepomohol, chodili sme roky. Mne padlo dobre občas sa vykecat. Ale čo z toho, keď aj tak všetko pokračovalo v starých koľaj ach a ja som už tak bolo vyhorena, zw som nevládala zmeniť ani svoje reakcie a tak sme sa zacyklili v kriku a hádkach. Otca si vidia veľmi zriedka, ale tie chvíle si užívam. Pokial nemáš možnosť dobiť baterky, ťažko sa niečo zmení. Tiež som nemala peniaze na opatrovateľku, čas na seba.ale radi sme chodili po výletoch, to sme si vždy oddýchli. Určite by som skúsila CPP, možno zistia, ze je aj nejaký problém, pošlú ťa ďalej, aj na smerujú, ako s ním pracovať co sa úloh týka. Chyba vám nejaká protiváha, kamaráti pre každého samostatne. Lepšie bude, keď bude samostatnejsi, budeš mat viac času. Na druhej strane, puberta asi bude tiež zaujímavá a bolo by fajn dovtedy nastaviť spoločné fungovanie. Je druhák ci prvák? Aj tá zmena zo škôlky do školy je náročná, možno sa mi nedarí tak ako chce a z frustrácie je potom taký. Ťažko radiť, samá sebe neviem poradiť, ale viem pochopit tvoje pocity. A nie, nie si zlá mama, len mama, co je aj za otca, aj za mamu, aj za starych rodičov a všetko toto na jednej hlave je neskutočný nátresk.

Daj ho.pretestovat, či nemá ADHD a nasadiť lieky

Ja mám dvojročnú dcérku, tiež som na ňu od začiatku sama, moji rodičia zomreli ešte pred jej narodením, malá nemá ani starých rodičov, naše zázemie je veľmi obmedzené.. chápem tvoju vyčerpanosť a zúfalstvo. Ja by som sa na tvojom mieste hneď presťahovala blízko k rodičom - aj keď veľa nepomôžu, áno tá prítomnosť veľa urobí, určite syna občas na chvíľu postrážia a on si s nimi vybuduje vzťah, možno ho to zmení k lepšiemu, možno bude časom pomáhať on im, veľa mu to dá, zodpovednosť, iný pohľad na svet. Starí ľudia a deti si zvyknú rozumieť. A nielen kvôli synovi, keď sú rodičia starší, možno tu už dlho nebudú a aj pre teba to budú vzácne chvíle s nimi.. čo by som ja za to dala.. A zmena prostredia môže tebe aj synovi prospieť, aj zmena školy, noví ľudia atď.

Ahoj. Za prvé ak chces, napíš mi správu. Môžem ti posielať peniaze na niekoho, kto ti ho čojaviem aspoň 2-3 hodiny v týždni postráži (úplne chápem, mňa by porazilo, doslova, kebyže som sama). Za druhé - určite ries pre neho psychologičku, cez cpp, zaváňa to aj adhd (náš 5r má). Ak áno, tak lieky môžu pomôcť a netreba sa ich báť, pomôžu tebe ale hlavne jemu.
Za tretie - sprav tu nový príspevok, že si hľadáš kamošku - kde a s akým starým dieťaťom - na výlety, prechádzky, kľudne napíš, že syn nemá motiváciu ísť, tak proste budú môcť frfľať dvaja spolu... - aj na FB skús, napríklad skupiny Outdoor mamas, Akčné mamičky cestovateľky, Nosíme naše deti OT a podobne.
Za štvrté - si mega statočná a veľmi ťa obdivujem.

@stevvvka teraz si mi vnukla jednu myšlienku. Áno niekoho, nejakú mamku s podobným dieťaťom. Skôr pochopí, porozprávate si, vyzalujete a možno na hodinku dve si postrazite navzájom deti a každej sa tak na chvíľočku uľaví. Možno ešte detské kútiky by som využila, ale už je asi na to veľký..

Ahoj, moja rada je taká kombinácia🙂
1. Treba sa porozprávať so školskou psychologičkou(tú už má pomaly každá škola). Tá s deťmi ktoré to potrebujú pracuje aj počas vyučovania. Do škôl pravidelne chodia aj psychologičky z centra(určite podpisuješ súhlas)-ak si podpísala čo i len jeden tak syn je v ich evidencii a môžu ti naozaj veľmi pomôcť. Nasmerovať ťa vie práve školská psychologička. Ak škola nemá, pýtaj kontakt od triednej učiteľky. Možno aj logopedička by vedela poradiť)
Nemáš na čo čakať, skôr si myslím, že čím dlhšie budeš otáľať, tým to bude len horšie. Ty si nervózna z neho, on z teba. Začarovaný kruh.
2. Pravdaže sedenia u detského psychológa v centre nie sú zadarmo. Ale ako náhle začnete chodiť a platiť, môžeš si požiadať o zvýšenie výživného na syna, keďže si tam zahrnies aj tieto výdavky. Akože nech sa na mňa nikto nehnevá, ale tvoj ex je zasraný hajzel keď to už musím takto na plnú hubu povedať. Spraví si dieťa a keď sa mu zunuje tak dovi. Nemám čas, nedá sa, niečo mám. A ty sa staraj. Okeeej, ty sa budeš starať ale on nech platí. Ty nemáš kde vziať ďalšie peniaze, nemôžeš si nájsť ďalšiu prácu lebo sa musíš venovať synovi, keďže otecko nepohne prstom)
Všetko sa na dobré obráti.
Len sa musíš od niečoho odraziť. Aby si mala doklad o výdavkoch.
Nech sa otecko obracia. Ma prácu...žiť má z čoho. Ruky má, nohy má tak nech sa ometá aj on. Má času habadej takže si môže nájsť aj druhú prácu. Nech si nemyslí ze ta odbije par desiatkami eur. Nechce sa stretávať so synom?no nech sa s prepáčením po*ebe. Och ale ma vytočil. Každý súd bude na tvojej strane. Nemáš žiadny osobný život, nervy v kýbli a on si žije lajfík. Tak keď to tak chce, ty sa o syna postaráš, zabezpečiš mu co treba. Ale peniaze nech zháňa on.

Hlavu hore mamina, mysli na to že ak sa rozkýveš, dokážeš pomôcť nielen synovi, ale aj sebe. Že ak urobíš prvý krok, prídu ďalšie a ďalšie a príde zmena k lepšiemu.
V žiadnom prípade nie si zlá mama. Na pleciach máš prácu, bývanie, starostlivosť o syna, o seba, domácnosť... Robíš to tak ako najlepšie vieš. Sama.. Si dobrá mama, akurát si zúfalá a všetko vidíš čierne, lebo nemáš v nikom oporu.
Moc ti držím palce, aby si v sebe našla silu.

@any_soj ty si uplne top... z tej tvojej odpovede sa aj mne uľavilo 😀