Čo robiť, keď manžel chce druhé dieťa?

Vzala by som do úvahy, ako veľmi muž dieťa chce a ako veľmi ho ja nechcem. Ak by mi to bolo viac menej jedno, s tým, že skôr nie, ale jemu by na tom naozaj veľmi záležalo, tak áno. Najmä, keď podmienky sú ideálne. Aby si si to napríklad v budúcnosti nevyčítala, keď už to napríklad nebude možné.

to je tvoje rozhodnutie,,,nie na MK...a treba myslieť na zadné, ak sa niečo prihodí, nedajbože sa môže stať manželovi niečo , alebo ťa opustí, či to budeš zvládať sama aj finančne...

My sme na tom boli podobne, muz strasne chcel druhe dieta, ja vobec nie, lebo prve bolo velmi narocne a ja nie som matersky typ, prve bolo po dlhych rokoch snazenia cez ivf, muz totalne nestastny ze by chcel druhe, tak som jeden jediny krat dovolila, ze vsak nic z toho nebude a otehotnela som. Teraz mame druhe, zdrave dieta, ale stastna nie som, uz sa nemozem dockat kedy sa vratim do prace a to chcem ist tak v 1.5roku dietata. A kedze mna to nenaplna a stastna nie som, tak aj vztah s muzom to narusilo, a nie je to bohvieco...takze to poriadne premyslite, treba sa pozerat na seba, ked raz druhe nechcem, tak proste nechcem, vzdy to aj tak zostane na matke, starostlivost, vychova, aj ked muz slubi ze bude velmi pomahat....hanbim sa povedat, ale ja to lutujem.

Ak nie si uplne na 100% proti, tak by som si zvazila svoj fyzicky a psychicky stav, co zvladnes vstavat v noci kazde 2-3 hodiny, nevyspata fungovat pocas celeho dna, lebo sa bude treba venovat aj starsiemu dietatu, ci sa ti chce riesit ziarlivost, ked deti podrastu skriepky o hracky a pod.
A hlavne by som si uprimne prehrala v hlave, aky je manzel otec. Lebo vela zien tu pise, ze muz je dobry otec- ale z opisu- s detmi travi denne max hodinu a sem tam nejaka dovolenka. Ak je muz ozaj otec, ktory nema problem okupat, nakrmit, prebalit - nie len, ked ty nemozes, ale robi to ako normalnu vec, ak sa s dietetom hra - stavia kocky, uci farby, berie ho na odrazadlo, na prechadzky, do hory, jednoducho je plnohodnotny rodic, nie ujo na chvilkovej navsteve, ci bude ochotny chodit na OCR, ako mate porieseny tvoj navrat do prace- budes deti nosit do skolky a vyberat len ty, alebo sa prisposobi aj on.. tak by som mozno pristupila.

@petamich uprimne tvoja odpoved mi nepomohla,ale odpoved elenkaba amelie2017 h2 ano..neviem preco si myslis ze sa na vdc pozeram tak ze mi tu nejaka zena napise ano nie a ja sa na zaklade toho rozhodnem. Skor ma zaujimaju zeny co to riesili tiez a ake boli ich myslienkove pochody, kriteria. Atd...

@amelie2017 manzel je super, velmi vela sa stara.. skor ja som pohodlna a hlavne mam priam panicky strach z porodu lebo prve sa narodilo velmi skoro.

@elenkaba nemáš sa za čo hambiť, každý má iné cítenie, predstavy a túžby. Niektoré ženy si nevedia predstaviť život bez piatich detí, niekomu stačí jedno a niekto nechce vôbec. Treba to rešpektovať. A nie si pretláčať svoje. Keď raz niekto nie je materský typ, a vie to už pri prvom, pri druhom sa to nezmení.

@elenkaba no tak to asi malo byt, ze hned jeden krat a bolo. Ale tiez som si vravela ze to necham na osud raz dovolim a bud alebo. No ked si predstavim ze ano tak mam opat panicky strah..

@micusa2222 budem,penazi mam dost

@h2 no velmi, je jedinacik a nechce dopustit aby aj jeho dieta bolo same.

Lenze o prve sme sa snazili viac rokov a nakoniec bolo po ivf, tak teraz som myslela ze skusime par mesiacov, vek 38 rokov, tak som si bola ista ze to nevyjde a potom poviem muzovi, ze vidis snazili sme sa ale nevyslo. Tak sokovalo ze predtym dlhe roky a nic a teraz na prvy krat, az tak ma to sokovalo ze som rozmyslala nad potratom, ale na to som nemala zaludok. Tak teda mame druhe, ale teda stastnejsia som bola iba s jednym. Jedine co ma utesuje, ze ked to raz s muzom nebudeme, tak snad budu partacky a ocenia ze maju jedna druhu...

Lepsia je situacia ze obaja partneri chcu iba jedno dieta, ked jeden chce jedno a druhy dve deti, tak vzdy nakoniec zostane jeden nespokojny a frustrovany

A u nas to rozhodne nebola otazka financii, uzivime aj 10deti o tom to vobec nebolo. Len ked si predstavim zas ten prvy tazky neprespaty rok, potom vsetky tie obdobia vzdoru a pod, skolkarske nekonecne choroby tak ma az depresia chyta. Starsia dcera ma uz 7, takze ona uz samostatna, vyrastla z chorob a pod, tak ked si predstavim ze ma to caka znova...no proste nie som matersky typ...

@elenkaba och no asi to je tak..a asi budem ja ta nespokojna lebo nakoniec sa necham nahovorit. Je to obrovska dilema..

Ja som tiez nechcela druhe. Hovorila som muzovi ze Nikdy. Prvy syn bol velmi narocne dieta. Ale ked mal cca 2,5 roka, kamoska mi poslala fotky jej pravenarodenej dcerky a to bol zlomovy moment a doslova mi to v hlave nieco preplo. Manzel si zo mna robi stale z toho srandu, ako velmi som nechcela druhe dieta, pricom vie ze som stastna a uplna, ze mame aj uzasnu dcerku. Mne tie hormony pri synovi asi ani az tak nefungovali ako pri dcerke, bolo to tazke obdobie. Ale pri nej, vyslovene som mala tehu aj tie prve mesiace s nou krajsie, laskavejsie. Za mna znova pockaj na tuzbu mat dieta.

@euie zaujala ma myslienka ze -tuzbu mat dieta- to ani neviem ci som mala. Skor som to brala ako samozrejmost. Asi som divna. Syn je tiez velmi narocny.

Nie si divna. Je to zvlastne si priznat, aj u nas to bolo presne tak ako pises. Aj mi aj nejaky cas trvalo sa na syna naladit, pricom s dcerkou to bola laska na prvy pohlad.

Určite chod do toho, neskôr budeš ľutovať. Je to veľmi náročné, mám 2 deti ale už sú partaci. Nikdy nie sú sami,hrajú sa spolu. Ale teda len necelé 3 roky je medzi nimi rozdiel. Najhoršie je ze sú stále chori, ale verím ze z toho vyrastú. Ak muža máš starostliveho, neriešila by som a skúsila.

@elenkaba ale ako pozeram, ty si v skupine oktobrovky 23, tak to mas ešte úplne male bábätko. Hlavu hore, teraz to nie je bohviečo ale bude lepsie.

Ja som to mala podobne, ze Nikdy som nemala tuzbu mat dieta, tiez nejak automaticky lebo manzel chcel. Nemala som v sebe, ze nechcem deti ale ani silnu tuzbu ich mat. Mame cerstvo druhe dieta, no viem ti povedat, ze uz mam menej trpezlivosti ako pri prvom a ovela menej veci sa mi chce robit. A potom po porode som mala vycitky, ze co som to tomu orvemu dietatu urobila. Ze uz to bude ine, uz sa mu nemozem venovat tolko, nemozeme sa len tak zobrat a ist na kolacik, kade tade. Kojim, takze o to zlozitejsie, ze toez nechcem vsade prsnik vytahivat v tej zime. Starsi sa stara velmi o to druhe, pusinkuje a hovori, ze ako ho lubi. No zatial nezazil vela odopreni kvolu prvemubtak cakame kedy pride ziarlivost. No a teraz sa zmenilo, ze do postele ho umlada hlavne manzel a ja musim byt s novorodencom. Nie vzdy sa tonda sklbit. Ja poradim iba to: skus si predstavit, ze ti niekto teraz povie, ze NEBUDES mat to druhe dieta. Aky mas pocit? Odlahlo ti alebo ti prislo luto? Asi podla toho by som sa riadipa

Jáj, tieto zidealizované predstavy jedináčikov, ako by mu bolo so súrodencom lepšie. Ani nevie, ako často sú úplne vzdialené realite.

Nenutila by som sa do niecoho na co niesom pripravena, a tak by som to vysvetlila aj mužovi, ak by to nevedel pochopit, žiaľ musel by, bud date tomu čas, alebo ostanete pri jednom dietati.. odpovede typu surodenec, to nie je riešenie pokym sa na to necítiš

Ahoj, ja mam jednu dcéru, má 4 roko a ďalšie deti už nechcem. Môj manžel by ešte jedno dieta prijal (aj viac), on je dosť rodičovský typ, ale netlačí na to a necháva to na mňa. Ja som si to vyskúšala raz a stačilo mi to, neviem si opäť predstaviť ten prvý rok s bábätkom, nevyspatie, kojenie atd. Ja som síce tehotenstvo aj pôrod mala super, toho sa nebojím, ale ten prvý rok bol masaker a ďalšie dva na rodičovskej tiež nebola moja šálka kávy. Hrozne sa teším ze je to už za mnou, že som opäť v práci a že dcérka je už väčšia a dá sa s ňou robiť omnoho viac veci, mne to teraz ďaleko viac vyhovuje ako keď bola babo. Predstava bábätka ma napĺňa hrôzou popravde a muž to vie. Teraz je nám v trojici super. Finančne by sme si tiež dieťa mohli dovoliť, ale keď vidím koľko stoja kvalitné veci pre dcérku (súkromná skolka 700, lyžovačky, dovolenky, krúžky, atď.) aj z tohto dôvodu ma druhé neláka vôbec. Chcem jej dopriat vsetko a nechcem aby ju surodenec ukratil o nasu pozornost, cas, peniaze. Dcerka je aj velmi spolocenska a surodenec jej nechyba, ma kopec kamaratov. Ja som o par rokov mladšia a ešte mam na dieťa čas, môj muž možno dúfa že zmením názor časom, ale myslím si ze skôr nie.

@h2 ja mám dvoch súrodencov, v detstve som sa zabavila sem- tam so sestrou. Teraz si každý žije svoj život a nestretávame sa vôbec. Takže som ako jedináčik. Iba kvôli tomuto by som druhé dieťa určite nechcela. Niekde súrodenci spolu vychádzaju, niekde nie. Dopredu to človek nevie a tak mi takýto dôvod príde trošku mimo na druhé dieťa.

Prvu som mala.v 26 po niekolkorocnom snazeni nebola ani narocna ani nam nic nechybalo ale vnutorne som bola dlho stotoznena s tym ze jedno staci.na otazky kedy bude druhe sme okamzite odpovedali nikdy pre mna bolo nepredstavutepne mat dve malicke deti po sebe..dcerka je prvacka uplne samostatna gazdina mali.nastavenie adi ako @dzejny565 ze jedno nam staci ze trom je nam super radsej nech ma dcera vsetko plavanie kruzky hracky pozornost lasku.mame uz svoj pokoj svoju pohodu zaujmy ale nam s muzom predsalen zacal chybat este niekto malicky na mojkanie.lebo tato nasa uz bucha dverami zatvara.sa v izbe sama a riesi kamaratky.vek sme si dali strop do mojich 35. Mam 34 a v aprili mam termin medzi babami bude 7a pol roka.starsia sa neskutocne tesi a ja tiez lebo si zase to babetko naplno uzijem rozmyslam uz inak ako pred 7 rokmi.financie tiez mame ine ako vtedy hned po svadbe s hypotekou a 200eurovym rodicakom.a.s.odstipom.casu.som zistila.ze naozaj babetko az tak vela nestoji ak teda nema.nejake specialne potreby alergie intolerancie a t d
Ak sa na to teraz necitis vobec to nevadi.do.nicojo sa netlac...pockaj dva alebo tri roky ak teda nemas tesne pred 40kou.starsie podrastie bude rozumnejse aj samostatnejsie ty sa mozno vratis do prace trosku medzi ludi zase a mozno ta tuzba pride.

To už je na vás dvoch...my sme to mali opačne .Dlhé roky som prehovárala.manzela na druhé,nikdy nepovedal že nechce ...vždy mi povedal že ,,raz,,. Teraz čakáme druhé a tešíme sa obaja aj dcéra keďže ona je už puberta,budeme mať veľký rozdiel ale.to nevadí..Všetko je tak ako má byť ❤️

@h2 kazdy vychadza zo svojej skusenosti. On ny prijal surodenca, tak by chcel pre svoje dieta. Niekto ma hrozny vztah so surodencami, tak povie, ze je to jedno, nech je jedinacik. Ja mam surodencov, mame vyborny vztah a prave s dietatom mi extremne pomohli. A vidim, ze aj moje dieta prahne furt po spolocnosti. Nevravim, ze druhe dieta je ideal, idealna by bola live in nanny😂 ale tolko penazi nemame, tak holt bude druhe dieta a dej sa vola bozia. Tiez nie som extra matersky typ a tie prve dva roky boli nic moc, teraz sa to uz lepsi

Máme doma podobnú dilemu. Muž by aj chcel, ale ja vôbec. Teraz pôjde na md on, tak dúfam že sa na to pozrie triezvejšie. Ja si bez mučenia priznám, že mám rada svoj kľud, pohodu, životný štandard. Zatiaľ som nepovedala definitívne nie, veď môžem mať dieta aj o 5 rokov. Muž je jedináčik a chyba mu súrodenec, ja som jedináčik a nechýba mi to. Keď som bola menšia tak áno, ale to bola taká manipulácia okolia “povedz maminka nech ti urobí bračeka”. Ak si na tom tak, že by si aj chcela, ale nie si si istá, asi by som privolila, ale ak viac pochybuješ, radšej do toho nechoď, pretože nebudeš spokojná. To, že príchodom každého ďalšieho dieťaťa je matka šťastnejšia je nezmysel mám, ktoré sa našli v materstve. Je mega veľa mám, ktoré ľutujú,len sa o tom tak nehovorí, lebo nastavenie spoločnosti je stále o tom, že keď sa matka nenašla v materstve je to pomaly krkavčia mater

@majlo1234 Prijal by súrodenca, lebo má predstavu, že by boli so súrodencom najlepší kamaráti, boli by si blízki, boli by si navzájom oporou, boli by tu vždy jeden pre druhého... Kto by nechcel takého súrodenca? Aj ja by som takého chcela, ideálne vekovo blízkeho a rovnakého pohlavia, aby sme sa v detstve spolu pekne hrali, v puberte spolu chodili von, zdôverovali sa navzájom s tajomstvami a prvými láskami, v dospelosti si pomáhali a boli oporou... Mám vekovo blízku sestru, je len o pol roka staršia. V detstve sme sa bili, v puberte jej bola "malá" sestra na príťaž, boli sme rozdielne, ako oheň a voda, mali rôzne záujmy, rôznych kamarátov, spolu sme nechodili nikde (ak nerátam rodinné akcie). V dospelosti žije sestra na opačnom konci Európy a vidím ju raz do roka. 🤷‍♀️