Je prílišná láska k dieťaťu problém?
Baby ako by ste reagovali keby ste chodili von s partiou mamičiek a jedna z nich je doslova lavína citov k svojmu dieťaťu. Chapem že je to každého vec ako sa sprava a ako vychováva svoje dieťa. Akurat neviem ako reagovať keď sme dve hodiny na detskom ihrisku a ona vkuse oči len na dieťati, stále mu opakuje, že mamička ho ľúbi aby na to nikdy nezabúdal, že je jej najväčšia láska, že by za neho aj život dala, aby si prišiel po pusinku atd. Toto ide stále takmer celé tie dve hodiny. Neviem ako to dieťa, ale ja odchádzam domov totálne vyčerpaná po tejto spŕške vyznaní. A teda som len prísediaca a z diaľky počúvajúca. Občas ma potom prepadnú výčitky či ja dostatočne hovorím môjmu dieťaťu ako je lubene a pod. Nikoho za to nesúdim len ma zaujíma nestranný pohľad, resp. pohľad iných mamičiek.
@lucia13022023 materinský plural... môj obľúbený 🙈 ja sa doteraz smejem na "máme prdíky" 😂😂😂 ale veď tam je ten rozdiel - vedieť sa porozprávať aj o niečom inom.
ale táto moja konkrétna suseda sa stala časom objektom mojich experimentov. Začala som cielen vymýšľať a pátrať po tých najabsurdnejších témach na rozhovor ktoré som jej predhadzovala, že či aj tie dokáže obrátiť na plienky... A veru, úspešnosť 99%. Proste neuveriteľné. Našťastie sa odsťahovali už 🙈
@maxik24 ďakujem za kopec nevyžiadaných rad a totálny odklon od témy - od materinska láska k téme ako mam tráviť čas so svojim dieťaťom 🙂
Ja sa vždy len pousmejem nad tými idylickymi predstavami o živote na dedine. Nie je dedina ako dedina. Naša dedina, teda časť, je developerský projekt ďalej za dedinou uprostred ničoho (poľa). To len pre upresnenie. Do starej časti dediny to mam na pol hodinu peši. Ale predstáv si, rada sa tam s malým ideme prejsť aspoň 2x do týždňa.
No aby sme si rozumeli. Ja v príspevku hovorím o cca 2 hodinách doobeda 3-4x do týždňa. To je max 8 hodín z týždňa. Medzitým máme program viac ako pestrý - prechádzky pri jazere, v starej časti dediny, zbieranie kamienkov, gaštanov. Pomedzi to chodíme aj na krúžky, do kaviarni, herniciek či cukrárni. Ja som človek ktorý doma neobsadí, my sme stále niekde. Ale na pešiu dostupnosť je u nás zaujímavých možnosti prabiedne. Pomaly každý deň sa prechádzame po stavenisku a sledujeme stroje.
A jasne že nechcem prísť o naj kamosku. Práve preto, že vôbec nevedieme trápne debaty o kolikach, varení čci montesori vychytávkach. Bavíme sa o ženských témach, spoločenských, veľa sa nasmejeme. Takýto človek ma pre mňa cenu zlata obzvlášť po tom čo som prvý rok materskej strávila osamote.
Ľutujem ťa. Buď mala deficit lásky v svojej rodine alebo má deficit od partnera alebo čakala na dieťa veľmi dlho....ale mala by ísť s tým k psychológovi. Ty to nevyriešiš.
Tak ihriskovy social je vsehochut.. nič iné ako vypúšťať sa nedá, jedine potom nestretávat sa.. ja som mala známu napríklad ktorá bola extrémny stresmen, jej dieťa bolo vysetrovane na akúkoľvek chorobu čo ju napadla... Zvykli sme si, vypočuli a šli ďalej.. ľudia sú všelijakí..