Kedy ste si uvedomili, že sa meníte na vlastnú matku?

Toto nie, ale uvedomujem si ako som vlastnú dcéru urobila na svoj obraz a obdivujem manžela, že to so mnou tak dlho vydržal a stále ma miluje. Niekedy je to pre mňa ťažké, keď mi dieťa nastaví zrkadlo a ja čelím kópii svojej osobnosti. 😂

Na matku? Občas, keď na niečo zareagujem, či už slovne alebo mimikou, mám pocit, akoby som bola ňou, akoby pozerala von mojimi očami (čím som staršia, tým častejšie). A to som povahou a názormi oveľa viac po otcovi (a jeho matke), celý život, čo mi nikdy nezabudla pripomenúť. Ale zaujímavejšie je, keď čiastky jej osobnosti vidím v mojich dospelých dcérach! 🙂

Uvedomila som si to kus dávno, napriek tomu, že nemám vlastné deti. Zato moja mama sa zmenila na svokru, ktorú nemám. Keď príde na návštevu, mám chuť priviazať ju o stoličku, aby dala mojej domácnosti pokoj.😄

Ahoj, no uvedomujem si to hlavne vtedy, keď upozorňujem svoje deti v zmysle: ,,teplo sa obleč, lebo vonku je zima /choď sa učiť/nemobiluj toľko/choď už spať, lebo ráno sa Ti potom nechce vstávať/nejedz toľko cukríkov/uprataj si po sebe tie veci/ nebuď drzá/poď už jesť, lebo Ti to vychladne/nerob mi tu bordel/dúfam, že dostaneš jednotku z tej písomky/nie, nekúpim Ti ďalšie tričko, máš ich už milión/pokiaľ so mnou žiješ pod jednou strechou, budeš ma poslúchať 😁...

@smilla_jaspersen Keď som ako 11 ročná videla jej fotku vo veku 11. rokov. Povahovo ale idem iným smerom.

Mňa prekvapilo,keď mi moja 16 ročná dcéra povedala,že a zrazu som sa pristihla,že som ako ty. Robím presne to,čo som si povedala,že nikdy nebudem robiť- hovorím rovnaké vety,frázy,robím rovnaké veci,používam mimiku,gestá,postoj... A ja si presne vtedy uvedomím,že aj keď som svojej mame 100x vravela,že nikdy toto nebudem robiť,robím to presne rovnako. Sladkosti až po jedle,polievka je základ dobrej stravy,ráno bunda,lebo je zima...

Ja sa mením na môjho otca 🙂 to by ma zaujímalo, či to niektorá ešte tak má.

@smilla_jaspersen neznasala som jej tvrdohlavosť v zmysle, ak si zaumienila, pomaličky, ale isto si šla za svojim cieľom, kým ho nedosiahla. Všetky nové veci nechávala “ odležať” a po 2-3 týždňoch ich obliekla, začala používať…
Vždy pri varení stala na jednej nohe, druhu mala prekrizenu cez lýtko, spievala v aute, na ulici vždy zamyslena nespoznávala nikoho…
Dnes … vo všetkom, čo mi liezlo na nervy som jej vernou kópiou 🙏😂

@tanyan Toto ma zaujíma, pretože ja mám tiež sklony urobiť si vlastnú dcéru na svoj obraz, resp. naopak - rodičia mi nedopriali tenis (hoci som veľmi chcela), tak som k tenisu nútila dcéru. Proste vlastné nevyriešené veci z detstva som chcela vyriešiť na dcére. Mohli by ste mi prosím priblížiť, ako Vám dcéra nastavila zrkadlo? Kľudne aj v súkromnej správe. Ale ak sa Vám nechce odkrývať detaily, chápem a aj tak ďakujem 🙂)

@aniele čítala som, že je to bežné. Často vraj robíme zámerne presný opak, ako naši rodičia a naše deti nám to inverzne vrátia. Napr. naša mama bola veľmi prísna a striktná, my sa teda rozhodneme byť benevolentnou matkou. A naše deti budú mať zasa po krk benevolentnej matky, a tak sa neskôr rozhodnú pre prísnu výchovu. V podstate je to celkom harmonické, takto v celku 🙂)

@chocolatte1 to je sranda 🙂 a nesnažili ste sa proti tomu nejako bojovať?

@smilla_jaspersen nie

@smilla_jaspersen to robí veľmi veľa rodičov ani si to neuvedomujú a škodia tým deťom.Vlastne nenaplnené ambície vložiť do deti.
Krúžky, prísnosť v uceni, musíš "niekto" byť...
Ja som zase ako dieťa, teeneger závidela ostatným, že rodičia s nimi veľa chodia na výlety, chatu my sme nechodili a to som aplikovala na svojom dieťati boli sme všade a pri každej príležitosti🙂)a moje dieťa introvert to asi vôbec neocenilo🙂ja som zase extrovert a mama bola intro, takže ona nemala potrebu niekam chodiť a teraz mi to vrátilo dieťa
A som celá mama prežívaním, zodpovednosťou, lipnutim na dieťati
Ale minule som sa zhacila, že som použila vetu ved ty si spomenies na moje slová, alebo uvidíš, keď budeš mať svoje dieťa...

@luccija áno! tak práve ste mi nahrali konkrétnu situáciu na jav, ktorý spomínam vyššie 🙂): Často vraj robíme zámerne presný opak, ako naši rodičia a naše deti nám to inverzne vrátia. Napr. naša mama bola veľmi prísna a striktná, my sa teda rozhodneme byť benevolentnou matkou. A naše deti budú mať zasa po krk benevolentnej matky, a tak sa neskôr rozhodnú pre prísnu výchovu. V podstate je to celkom harmonické, takto v celku 🙂)

@smilla_jaspersen No, niekedy áno, niekedy nie. Mňa moji rodičia držali prísnejšie ako mnohé moje kamarátky (do divadla a jazykovky áno, na chatu nie). Vrátane domácich povinností, čo sa mi, samozrejme, nie vždy páčilo. Ale v dospelosti som mnohé pochopila, veľa vecí som vďaka tomu zvládla ľavou zadnou. Takže som to uplatnila aj pri našich dcérach. Pri iných veciach som im dala väčšiu voľnosť, než som mala ja, ale nešla som do extrému. Mala som pred očami príklad príbuznej, ktorá tvrdila, že sa stala v osemnástich rokoch slobodnou matkou vďaka priveľmi prísnej výchove. Dcére dala naozaj veľa voľnosti, stále s ňou chcela byť len kamarátka. Dievča rodilo v sedemnástich.
Čo sa týka realizácie cez deti - môj otec (r. 1933) si tak zakladal na vzdelaní, ktoré on nedostal. Musel odísť z gymnázia (financie), mal učňovku, maturitu si robil už ako otec rodiny, večerne. Nenútil nás priamo, ale bolo všetkým jasné, že školu, keď nám to myslí, nesmieme flákať. Myslím si, že dosiaľ, keby mal bilancovať svoj život, najspokojnejší by bol s tým, že my ako súrodenci, ale aj naše deti, nepodceňujeme vzdelanie. No a to, že tri vnúčatá študovali v zahraničí, je preňho čerešničkou na torte. Ovšem, rovnakú dôležitosť pripisuje aj zručnosti a pracovitosti. Tým je zase typický aj on, takže zrkadlo 😀.

@smilla_jaspersen To s tým zrkadlom sa týka skôr reakcií, myšlienkových pochodov, analytického prístupu, prístupu k životu, spôsobu akým dokáže ignorovať, výrazu v tvári, keď ju nudím...
Má rada Koleníka, disco 80tych a 90tych rokov, nikdy sa nikam neponáhľa, prokrastinuje...
Jednoducho tie životné situácie, keď ma prvotne vytočí jej reakcia a vzápätí si uvedomím, že reaguje presne ako ja.

Na mamu nie, ja mám povahu po otcovi a moja dcéra je povahovo celá ja. 😁

Ked upratujem, tak som jak fuuuuria. Nervozna. Ako mama 🙄