Našli ste sa v materstve alebo ste ho oľutovali?
Ahojte, nasli ste sa v materstve? Nemyslim to tak, ci ste oddane matky 24/7, kedze kazda z nas potrebuje hygienu, ale ci vas tesi zivot s vasim dietatom / detmi a to, co mu kazdodenne odovzdavate alebo mate deti na svete a nenasli ste sa v tejto ulohe? Pripadne mate obdobia, kedy ste v materstve ok a potom zas nie alebo mate konstantne dobry pocit, ze rozhodnutie byt matkou bolo pre vas spravne? Pripadne, ci sa vam to zmenilo pri vyysom pocte deti, napr pri jednom ste sa citili naplnene a pri prechode z 1 na 2 alebo z 2 na 3 sa to u vas zmenilo?
Nie, nemám konštantne pocit, že rozhodnutie byť matkou bolo správne. Ale nie kvôli tomu, že by som to ľutovala zo svojho pohľadu, skôr že by som si priala mať na to viacej trpezlivosť napríklad. A sú horšie a lepšie dni a horšie a lepšie obdobia. Ale každý večer som šťastná, že mám svoje zdravé dieťa a ďakujem za to.
Zvláštna otázka. Ale áno napĺňa ma byť matkou. Aj keď mám tiež svoje dni, kedy by som ich najradšej vymenila za kopček zmrzliny 😄 ale potom keby som dolizala, išla by som pre nich, lebo neviem bez detí žiť.
@kavasmliekom preco zvlastna? 😅 chcem vediet ako to maju ine zeny ci to lutuju alebo su stotoznene so svojim rozhodnutim.
Ak vieš po anglicky, tu sú celkom zaujímavé príspevky na tému ľudia, ktorí ľutujú rodičovstvo https://www.reddit.com/r/regretfulparents/s/5qM...
Ak vieš po anglicky, tu sú celkom zaujímavé príspevky na tému ľudia, ktorí ľutujú rodičovstvo https://www.reddit.com/r/regretfulparents/s/5qM...
@mikasa_ackerman ale ja to nelutujem
Ak vieš po anglicky, tu sú celkom zaujímavé príspevky na tému ľudia, ktorí ľutujú rodičovstvo https://www.reddit.com/r/regretfulparents/s/5qM...
@mikasa_ackerman mna zaujima aj pozitivny aj negativny pohlad a najma preco, v oboch pripadoch. Pribehy ludi su rozne, niekto mozno matkou byt nechcel a stalo sa a nasiel sa v tom, niekto deti chcel a zistil, ze to nie je nic pre neho. Alebo niekto sa citil byt naplneny az pri tretom dietati, lebo mu to do seba zapadlo a uzatvoril sa kruh
mám 1 dieťa a pre mňa to bolo natoľko náročné, že som sa na viac kúskov neodhodlala, ale úprimne obdivujem všetky ženy, ktoré dobrovoľne majú viac detí a ešte si to užívajú (svoje dieťa nadovšetko milujem, rozumieme si)
Nie, nemám konštantne pocit, že rozhodnutie byť matkou bolo správne. Ale nie kvôli tomu, že by som to ľutovala zo svojho pohľadu, skôr že by som si priala mať na to viacej trpezlivosť napríklad. A sú horšie a lepšie dni a horšie a lepšie obdobia. Ale každý večer som šťastná, že mám svoje zdravé dieťa a ďakujem za to.
@drianaa Tiez to vnimam podobne, su lepsie a tazsie dni, nie je to konstantny stav, stoji ma to vela fyzickej a psychickej energie a najma tej trpezlivosti, ale som spokojna, napriek tomu, ze zaciatky boli narocne a vycerpavajuce
Myslela som si, že sa v tom nájdem, ale nenapĺňa ma to tak, ako som si myslela. Neznamena to, že som oľutovala, to vôbec nie. Som vďačná za deti a ľúbim ich, no je to náročnejšie než som si predstavovala. Ja som bola vždy poslušné dievčatko, a nejak som rátala s tým, že deti ma budú tiež poslúchať 😃
Ano som sa nenasla, ani nelutujem. Oboje su velmi silne.
Milujem moje deti, za nic na svete by som ich nedala a ak by sa dal vratit cas, urcite by som aa rozhodla rovnako. Ale zasa, vela cinnosti s materstvom suvisiacich je ... vyzva 🙂.
Ja som sa našla. Veľmi som chcela dieťa už pár rokov predým ako som mala. Môj život by bol bez dcéry o ničom. Baví ma byt s ňou a starať sa o ňu. Viac detí nemám (nemôžem).
@anonym_autor áno našla som sa. Máloktorá matka podľa mňa ľutuje. Aj keď sa akože sťažujú na deti a ako druhé nikdy viac, v skutočnosti plánujú ďalšie 😅
Milujem najviac na svete, ale travit den na kolenach a behat s autickom presne podla jeho predstav a hovorit presne tie vety, ktore akoze mam hovorit je niekedy nad moje sily 😂
mám 1 dieťa a pre mňa to bolo natoľko náročné, že som sa na viac kúskov neodhodlala, ale úprimne obdivujem všetky ženy, ktoré dobrovoľne majú viac detí a ešte si to užívajú (svoje dieťa nadovšetko milujem, rozumieme si)
@lucka_ke tiez mám jedno. Na viac by som sa odhodlala, ale sily ubudaju, najmladsia nie som, syn je autista a je tam strach, že co ak aj druhé bude, co potom? Takže sme vahali a zvažovali, medzitym krizy, že skoro až rozvod, už je to za nami, ale druhé nie. Hlavne kvoli strachu, že co Ked zase autizmus, možno aj horsie.
Zvláštna otázka. Ale áno napĺňa ma byť matkou. Aj keď mám tiež svoje dni, kedy by som ich najradšej vymenila za kopček zmrzliny 😄 ale potom keby som dolizala, išla by som pre nich, lebo neviem bez detí žiť.