Neviem sa zmieriť s tým, že deti ničia domácnosť
Ahojte, čím ďalej, tým je to horšie. Viem, že deti robia neporiadok, zvyknú veci ničiť (nemyslím zámerne, ale hoci aj nechtiac, už len tým, že sú malé, neohrabané, stane sa), maľujú steny, ale ja som čím ďalej tým hálivejšia na to, že naše steny sú ofrkané jedlom, tu a tam pošpinené od mastných fľakov, nábytok na niektorých miestach oškretý, zlomené hračky, toto vytrhnuté, tamto odlomené. Ok, nie všetko môžem zvaľovať na deti, naozaj mnohé z toho, čo urobili, sa stalo nechtiac (možno aj všetko), a napokon, aj mne sa stalo, že mi pri varení prskla šťava na stenu, nedá sa im to teda zazlievať..Ničí ma to však, chcem mať peknú domácnosť, upravenú, dávam si na tom záležať, zveľaďujem domácnosť a ako na just, práve vtedy, čím viac mi na tom záleží a dávam pozor, tak je to horšie (alebo ja všímavejšia? Kedysi som si to tak neuvedomovala, ) Niektoré veci sa dajú opraviť (steny vymaľovať), ale s inými je to ťažšie (nebudem predsa meniť nábytok kvôli tomu, že je pošriabaný na niektorých miestach). Ako to zvládate? Alebo máte doma tip-top? Zachovalú domácnosť bez poškodení? Štve ma, že to nedokážem ustriehnúť. Neviem, či to len naša rodina je taká ničiteľská (steny ani gauč zatiaľ pomaľované nemáme, čo je tiež, povedala by som, detská klasika) alebo je to len môj uhol pohľadu, že som veľká detailistka, a trápi ma každý fľak a oškrenie? Prosím vás, aký máte názor, povzbudenie? Ako sa s tým zmieriť?
nečítala som všetky príspevky ale keď som plánovala deti a ešte predtým sme kupovali byt, tak sme urobili nevyhnutné veci - vymaľovali na bielo a čo sa dalo, nechali v pôvodnom stave. Nábytok sme mali starší.
Potom som nemusela riešiť či ho zničia alebo nie. Keď začali malovať po stenách, tak som ich nechala, vedela som že chcem farebné steny a raz sa to premaľuje. Netrápilo ma, čo si pomyslia iní, keď k nám prídu. Väčšinou aj oni mali malé deti, tak si to nevšímali. Prerobili a vymalovali sme keˇ)d boli väčšie. Pre mňa bolo dôležité že je rodina spokojná, bez stresu. Špina sa vždy upratala a hračky? Tie boli porozhadzované stále a čo? Svet sa nezrútil. Teraz keď už nemám také malé deti mám čisto, upratané, vymaľované a vôbec ma netrápi, že to tak kedysi nebolo . Veci majú slúžiť nám a nie my im. Ale zase nikto u nás nábytok nedemoloval. Že bolo niečo oškreté. Veď keď niečo používam tak sa to časom obotrebuje. Žiadna tragédia. Ako úmyselne nikto nič neničil.
@cawes piseme o tom istom len inak.
Dievcata citajte prosim s porozumenim. Ukazte mi jeden prispevok kde niekto bagatelizuje ak dieta nici nabytok narocky. Pri malych detoch sa nehody stavaju to beriem, treba upozornit, vysvetlit , sposob nech si kazdy zvoli podla svojho uvazenia. Ale ked mi.bude dieta tlcikom na maso robit diery do podlahy alebo strihat koverec nebudem sa prizerat s usmevom na tvari.
A už keď tak ide o zdravie dieťaťa keď ho naučime umývať si ruky upratovať,nenaučime ho tak aj hygiene a žiť v čistom prostredí? Keď mu zakazujeme ničiť neučíme ho vážiť si čo má? Som rada že mám dieťa,milujem ho a dávam mu to najavo,stále sa spolu hráme,ale nebudem ho učiť,že život je len o hraní. Nebudem ho učiť,že môže zničiť čo chce veď čo maminka kúpi nové....No ja si z dieťaťa rozmaznanca nevychovám. Preto malú zapájam do upratovania aby sa to naučila a aby videla čo musí matka cez deň všetko robiť a vážila si ma. Nie je to len o poriadku ale i o výchove. Moji rodičia vyrastali za komunizmu,nemali nič a to hoxno čo mali si vážili,chlapi chodili na vojnu a mali lepšie upratanú skriňu než ženy. Sa nečudujem,že sú dnes deti také zlé,lenivé,s nosom na mobile,vonku všetko demolujú, veď nech si žijú ako svine hlavne že ich máme
@sardinka336 super napisane. Palec hore👍
U nas taky tak a to mame 4!!! Ziadne popisane steny, ziadny zniceny nabytok, ziadne ofrkane steny jedlom. Tiez sa je u nas len za stolom v kuchyni ci jedalni.
Najmladsia ma presne 18 mesiacov a od 10. mesiacov je to maly Piccasso. Ale je naucena, ze moze len po papieri (farbicky a papier ma vzdy na jednom mieste), po tabuli alebo vonku na ulici pred domom kriedami po zemi.
Deti nie su hlupe. Ucia sa rychlo, staci dookola opakovat a vysvetlovat. Nemusia to byt hned zakazy.
A aby som neklamala, ze mam super deti, rozbili nechtiac aj pohar, aj roztrhli uplne novu lyziarsku bundu za 100 € grrr (zachytil sa na konari, bola som pri tom, takze ziadne velke vycitky), aj mala pokreslila voskovkami televizor, ale stacil vytrceny ukazovak, par teplych slov a vysvetlovanie a ked sa o to pokusila este dva krat a zase vytrceny prst, tak to vzdala a mame pokoj. Voskovkami kresli nadalej, ale len a len po paoeri.
Inak, na voskovky na obrazovke su dobre vlhcene obrusky na zadok (neviem ci vsetky ale biele Pampers Sensitiv to dali 😀 )
@kuceravasue12 neviem ci si si nepomylila diskusiu ak nie potom to presne takto vyzera ked jeden hovori o koze a druhy o voze. Ale dakujem za ozrejmenie ze ak nerobim cirkus kvoli skrabancu na stene do ktorej dieta nedopatrenim pocas hry narazilo kocikom tak zijeme ako svine, nemame hygienicke navyky, deti su nevychovane a terorizuju okolie.....
Ja mam 3. Naučila som ich jesť iba za stolom a tiež zabralo, čo nebude upratane ide do koša. Vymalovali sme farbami, ktoré sú úplne umyvatelne. Steny idú krásne umyť jarou a vodou
@marcelatje kdekoľvek píšete,neodpovedáte autorovi,ale navážate sa do iných. Neviem kedy sme si potykali,ale ak máte potrebu hádať sa,chodte sa vykričať na ulicu,alebo zatvorte oči a počítajte do 10
@yanni ja som zistila,že vlhčenými utierkami zíde aj zaschnutá mastnota za šporákom ;)
Keď som bola raz na návšteve u kamarátov, tak mali pomaľovanú len jednu stenu. Bolo to také škaredé, že to bolo až veľmi pekné. Stenu tak nechali. Naštastie nás syn nie je kazisvet. Veľa vecí mame z ikey, práve kvôli týmto historkám. Keď sa na nich objaví skrabanec, tak to neprežívam, niektoré zafarbím. Niektoré kusy nabytkov známi vyhodili, tak sme si to zobrali a drahé kúsky strážim. Jednu starodávnu komodu mame v spálni. Koberce mame drahé a tie sme vytiahli až keď mal syn štyri roky. Už napr. vie, že keď bude skákať po posteli tak zlomí dosky 😄. A teraz nás čaká ďalšie dobrodružstvo, zajtra si ideme zobrať psa z útulku, už je dospelý, poslúcha, tak dúfam ze nám nič nezničí. Možno schováme koberec.
@kuceravasue12 smejem sa. Ja ich mam fakt vsade. Boxy v dome v kazdej miestnosti. A ver, my mame tych miestnosti velaaaa. V kazdej taske, ruksaku, kabelke.
@kuceravasue12 vidis,to ma nenapadlo,vyskusam 🙂
@kuceravasue12 mas problemy s pochopenim pisaneho textu?
1.autorke som odpovedala
2.jednym z pravidiel MK je ze si tu tykame
Tak ti poviem.... kedysi som kričala na syna, že skáče po gauči - 16kg chlapisko, ktorý, keď raz skočí, trasú sa lustre aj v susednom meste... A poznáme tie dnešné kvalitné laťkové gaučíky... jeden "hups" a doska v strede je zlomená. ... a potom mi sesternica, ktorej syn má mozgovú obrnu a absolvoval x-operácií, aby ho postavili na nohy, no nepodarilo sa a dodnes je na vozíčku povedala: ja by som aj každý týždeň vymenila gauč, keby ho zlomil... len nech by chodil a skákal.... odvtedy nekričím...
@marcelatje Takto sa vyjadruje jedna dospelá žena? Ja nie som autorka,mne odpovedať nemáte. Nehnevajte sa (ale vy sa isto hnevať budete)ale viac vám odpovedať nebudem.
@piacere toto je to, co sem bolo potrebne napisat :D nic ine
ostatne su kraviny
@kuceravasue12, tu si potykali vsetci, zmier sa s tym. Skor vsetko vonku demoluju deti hysterickych stihaciek, ktore doma musia levitovat, aby nedaj boh nedychli mamicke na vypulirovanu dlazku. Medzi ignorovanim deti (nech robia, co len chcu, hlavne ze ja mam pokoj) a hysterickym omdlievanim z novin na stole je siroke spektrum moznosti. Ze deti jedia za stolom a necmaraju na steny povazujem za uplne normalne a nie za vrcholny uspech svojej vychovy. Hracky v obyvacke tiez. Neviem a ani si nechcem predstavit vyhanat deti do ich izieb, lebo ja v obyvacke nechcem hracky. Byvaju tu snad s nami, preco by sa nemali hrat v obyvacke? Ale zase byvame tu aj my, takze ziadne cesticky medzi hrackami sa konat nebudu, to ako treba zvlast zdoraznovat?
Jej to je take mile vidiet ze aj u inych to tak je.tak u nas v dome byvame 3 roky ked sme sa nastahovali mali sme nove plavacky steny v sietke sadrovej omietke nove malovky proste vsetko vnutro.no a po 3 rokov opet mozme steny sadrovat co su obyte malovat cely dom na komplet este ze sa nepustili do novych dveri a okien.plavacky ked umyvam kolenacky tam tukanec hentam tukanec o kuchyni ani nevravi a pod stolom.no katastrofa aj u nas.plavacku budem menit asi az v puberte hadam uz budu rozumnejsi.a malovat uz by sa patrilo.
@piacere presne takto som to brala aj ja. Samozrejme nedovolila som všetko hlavne z bezpečnostného hľadiska. Starý nábytok sa vymenil, opotrebované veci tiež. Teraz mám uprataný, čistý byt a dcéra má zdr. problémy. Tie by som ihneď vymenila na starý nábytok, popísané steny a trochu niečoho rozliateho v kuchyni. Toto sú také banality, nikdy som nechápala ako niekto stále rieši že sú hračky po zemi. Že dieťa niečo nechtiac oškrelo. Zistila som, že ľudia ktorí majú skutočné problémy - žiaľ väčšinou zdravotné ich detí, riešia podstatnejšie veci. A pritom nikto nežije v humuse ale majú iné priority
Detailistke odporucam umyvatelnu farbu, minimalne do kuchyne, najlepsie vsade. ja taku mam a kludne ju spongiou umyjem od skoro vsetkeho. Ja som tiez taka, naucila som si dieta nehrat sa v kuchyni, hra sa so svojimi vecami, hracky nosime na jedno miesto spat... cize aj ked sa hra v obyvacke, vsetky tie hracky sa z tade upracu spat do jej izby. Ked si pokazi svoje hracky neriesim, popisane steny ja veru riesim... v starom byte za 15 minut pomalovala celu izbu, nevedela som ci ju mam preplieskat, smiat sa alebo plakat alebo co... vykaslala som sa na to, v novom som ju hned upozornila ze po stenach sa nemaluje (mala skoro 5) a napriek tomu ich pomalovala dostala po zadku, a vsetky malovacie veci som jej na dva tyzdne zobrala, detto polepena plastelina a peciatky vsade, zobrala som jej to. Najhorsie je ze ked onazacne ceruzkami skrabat do steny, to ani umyvacia farba nepomoze, normalne vyskrabala farbu. No na nervy. Mam odlozene vsetky odtiene nasej farby v poharoch a premalujem co treba :D Nastastie nove farby su spica a nevidno ani na premalovanom nic. Ale po poslednej prednaske nic nepribudlo na stene. Na jej stastie. Ale obavy mam aj o podlahy a tak. So skakanim na gauc a jej gymnastickymi kuskami som sa vysporiadal, skakanie po schodoch predychavam vzdy lebo ju vidim vyplestenu dole kazdu chvilu... no... udel rodicov strachvoat sa a stale daco riesit. O lahko vyriesitelne veci nemam strach, ale ked mam v dome podolahu za niekolko desiatok tisic, vymalovane pol roka, tak ma ide vystriet. Tiez sa chytala mensia do mojich rucnych prac, ked mi mesacnu pracu postrihala, tak som skoro prisla o rozum a urobila som velmi rozumnu vec, vsetkos om to odlozila na neskor. A kopec inych veci. Proste presla som vsetko a vsade, co nema sa jej dostat do ruk, s cim moze daco poskodit a islo to vyssie/prec atd. Noznice, fixky, popisovace hocijake, peciatky vsetko sa odlozilo. Kreslenie iba za jej stolom, alebo za kuchynskym stolom. Na jej izbu som rezignovala, tam si ju necham robit co chce, zase nech ju nesekyrujem. Pokresleny nabytok v detskej neriesim, umyje sa.. raz... nalepky na nom tiez. Jedine este co ma irituje je oblecenie, nahadzane vsade, kde sa da, pouzite raz, alebo par minut/hodin, konci vzdy v prani... a som zhrozena co bude s oblecenim v jej 15tich ked uz teraz je to modelka vyberava :D
Ako sa vravi - mat iba taketo problemy, to by bolo sveta zit.
V jeden vecer bola moja 2-rocna dcerka podozrivo ticho vo svojej deckej aj so svojim 4-rocnym bratom. Ked som vosla nevedela som ci mam plakat ci sa smiat. Zaclony postrihane na cimpr-campr...vlastne, ked som vosla este na tom dychtivo pracovali. Manzel sa siel popucit od smiechu a ked som to rozdychala tak aj ja....
@8853 Generacia nasich rodicov objavila Ameriku. Ja sa stale musim na tom smiat, ako mi moj otrc raz u ans povedal "noooo nebol tam uz zachodovy papier, tak som si vytrel zadok tymi mokrymi vreckovkami. To bolo take faaaajn". 😂 Otvtedy ich kupuje mama na tony. Aspon nemusim mat strach, ze ked prideme k nim, budem musiet najskor utekat na nakup.
@apolka77 no u nas by to smiechom neskoncilo :D ale tak iste odstupom casu...
Aj mi sme v kuchyni dali ze vodou umyvatelny nater meter a pol vysky a veru je riadne umyvatelny kedze to ide dole aj s farbou taky sme boli nasrany ako dokazu odrbavat ale tak clovek sa fakt uci cely zivot.
Nečítala som všetko, len zopár príspevkov, ale často ma napadlo, že ako ľahkovážne niektoré pristupujete k veciam, že to alebo ono sa predsa vymení keď deti odrastú - prečo by sa to malo meniť? Prečo nechať ničenie vecí, veď sú to deti a veci sú len deti? Samozrejme to netreba z poriadkom preháňať - niečo rozliate, či zašpinené sa dá vyčistiť, ale niečo zničené ak nejde opraviť, tak to vyhodím?
Poviem svoj pohľad na vec, ako učím svoje deti ja:
- nesmú čmárať po stenách ani po nábytku, môžu si kresliť na papier, do zošita, na výkres, nesmú písať do knižiek, môžu písať do pracovných zošitov alebo knižiek na to určených - prečo? Pretože ich učím, že tie knihy majú slúžiť ešte niekomu inému, nie iba im - knihu si treba pozrieť, prečítať a vrátiť na miesto.
- nesmú sa po dome naháňať. Môžu sa naháňať vonku, doma je to nebezpečné, môžu si ublížiť, čo síce môžu aj vonku, ale keď behá po lúke, tak si hlavu o nejaký ten roh alebo sklenú výplň terasového okna nerozbije.
- nesmú jesť v izbách, musia jesť iba v kuchyni - kuchyňa je na to určená, keď niečo vylejú, rozsypú a pod. všetko sa hneď uprace. Ak niečo vylejú či vysypú v izbe a ostane to tam, môže to tam skvasiť a budú z toho bacily a budú chorí a nebudú sa môcť hrať s kamarátmi v škôlke a plus si tak môžeme doviesť do izby mravčeky a tým sa v dome nepáči, tie sú radi vonku, kde majú svoje domčeky a takto by sa stratili v tom našom.
- hrať s hračkami sa majú vo svojej izbe, nemajú úplný zákaz hračiek v obývačke, ale platí to, že ak niečo do obývačky donesú, to si potom aj upracú do izby - tak ako oni majú svoje kráľovstvo (detské izby), tak mám aj ja svoje kráľovstvo (obývačku) - raz som do izby nanosila stoličky, knihy, riady a pod. a spýtala sa ich, či sa im to páči, že som im to nanosila do izieb - samozrejme sa im to nepáčilo, pretože sa nemali kde hrať, tak pochopili, že mi nemajú zvliekať hračky do obývačky.
A samotnú epizódu tvorí ničenie hračiek, otĺkanie nábytku, stien a podobne - nemám to rada a ani to nerešpektujem kvôli tomu, že sú to deti - deťom sa má vysvetliť, že veci si treba chrániť, nie to brať na ľahkú váhu, že šak potom vymeníme, ak k tomu majú takýto postoj rodičia, tak ho budú mať aj deti a potom načo riešime to, že koľko odpadu je na zemi? Deti učím tomu, aby si veci chránili a ak treba, aby sa s vecami podelili (aj vrátane hračiek). Je to ako napr. s vodou, občas pri umývaní rúk či zubov pozabudnú stlmiť alebo zastaviť vodu - stačilo im vysvetliť, že vody je na svete málo, treba ňou šetriť a že veľmi veľa detí na svete, ktoré vodu nemajú - nie je potom nič lepšie, ako keď príde malá s naplnenou fľašou vody a že ju chce poslať nejakému dievčatku do Afriky 🙂.
Malý mi tiež skáče po gauči, áno, máme jednu časť zlomenú a som stotožnená s tým, že ho po vyrastení detí vymením - to však neznamená, že teraz ho už nikdy neupozorním, že to nemá robiť - upozorňujem ho stále a stále ho upozorňujem kvôli tomu, že keď ho zničí, nebudeme mať na čom sedieť, či sa mu to bude páčiť viac. Ďalej ho upozorňujem aj na to, že ak zle skočí a spadne, buchne sa o roh stola a bude ho to veľmi bolieť a môže skončiť aj v nemocnici.
A steny? Počmárané ich nemám, mám len ucapkané okolo vypínačov do kúpeľne - čo je logické, keď ho zapínajú s rukami, ktoré si idú umyť do kúpeľne.
Niekedy mi taký laxný prístup príde podobný, ako má jedna moja kamoška, čo bola u mňa a jej chlapec sa bol vycikať, čomu malá samozrejme asistovala - bolo mi síce smiešne, ako ho po skončení skomandovala - spláchnuť!, zavrieť záchod!, umyť ruky! - na to chlapec, že ja som iba cikal - a malá na to: ,,a to sa ti záchod otvoril sám, že si sa ho nechytil?! - prišlo mi to vtipné, ale aspoň viem, že tie deti niečomu určím - minimálne hygienickým návykom určite 🙂.
Takže áno, sú to deti, ale aj našu zem máme iba jednu a tým, že budeme veci meniť za nové, lebo deti zničili, tým ju nijako neochránime. Pre väčšinu som isto divná, ale raz moje deti zachránia svet 😀 😀 😀
Nelipnem na poriadku, niekedy sa mi ani riad nechce umyt, dceta hracky roztaha kade tade, veci nasklada na miesta, kde nepatria, ale aby nicila zariadenie domu? Nie som otrokom domu a tiez nie som otrokom svojho dietata, aby som chodila za nou a stale len riesila, co vyparati. Od zaciatku ju ucime, ze si veci musi vazit. Nie je to o peniazoch, je to o case, ktory jeden z rodicov musi venovat praci, aby tie peniaze na opravu/vymenu zarobil. A ten cas nevynahradi uz nikto.
Nasi maju obyvackovy nabytok uz 30 rokov. Nespravili sme na nom s bratom jediny skrabanec, mam doma postielku po nas dvoch, nabytok v detskej izbe u rodicov je stale povodny a nie je poskodeny. A ja naozaj z toho nemam traumu... Pre mna veta "ved su to deti" zneje ako "nechce sa mi vychovavat".