Oľutovali ste niekedy gentle parenting?
Ahojte, stalo sa vam, ze ste niekolko rokov kym deti boli male, 3-4-5 rokov, sa snazili robit vsetko gentle parentingom, a po case ste si uvedomili, ze to bolo kontraproduktivne a zmenili taktiku? Tym samozrejme nemyslim drsne spravanie, krik bitky ani capnutia, to nie. Skor autoritativnost. Viem, ze samotny gentle parenting nie je o rozmaznavani, a tiez je to vychova s hranicami, len nežnym spôsobom. Mam vsak pocit, ze ten nezny pristup odo mna odobera respekt. Maly robi veci bez ohladu na to, ci to ma nejake dosledky, jedine co ho motivuje, je to, ze ja aj tak budem “v pohode”, teda ze nezakricim, necapnem, neodopieram nijak lasku, ani mazlenie. Jedine situacie, kedy som na nom videla, ze sa strani nieco spravit, bolo ked som zvysila hlas, tvarila sa tvrdsie a menej “laskavo” na nejaky čas. Aby si uvedomil, ze to bolo nevhodne spravanie. Avsak Prieči sa mi to, nemam z toho potom dobry pocit. :( Bojim sa, ze aj kratke odmietnutie nežnosti ho ako male dieta boli. Alebo prehanan?
Zvyčajne všetko riešime s kľudom, deti sú už staršie, takže je to super, taká dôvera medzi sebou. Avšak niekedy, keď je toho na mňa príliš, tak kričím ale veľmi si dávam pozor čo, takže zakričím, len jednoduchý pokyn, že si majú upratať izbu alebo byť tichšie pri extrémne hlučnej hre. Nikdy nie také veci, kedy by som dieťa nejak urazila, zahanbila a pod. Myslím, že to je tiež veľký rozdiel a deti vedia, že keď zakričím, tak sme ozaj na hranici hraníc 🙂.
Som normálna matka a som sama sebou. Som kľudná, som nahnevaná, keď urobia niečo zlé, kričím, keď to inak nejde. Viem ich pochváliť, pomojkať a objať, ale rovnako aj povedať veľmi razantne a dokonca aj kričať. U mňa vedia, že keď zvýšim hlas, tak je veľmi zle a keď kričím, tak je koniec. Nie, nie som na nich 100% milá, keď robia zlé veci. Musia vedieť, že sú vždy hranice a že ich nemajú prekračovať. Ak to urobia, akcia vyvolá reakciu. Deti nebijem, ale dokážem ich potrestať - zakázaním TV, mobilu, tabletu, vypnutím wifi apd. Nedusím v sebe emóciu a videli ma aj plakať, jednoducho z nich nerobím bábovky a nežijú v gentle bubline. Žijú v realite, s reálnou mamou s emóciami.
Staci byt dost dobra mama, teda urcite sa stanu aj pokricania atd, ale ak sa vies za to naprklad ospravedlnit, povedaz, ze si bola unavena... proste nastav si to tak, ze aj ty si len clovek a odkomunikuj dietatu svoje potreby:
Dnes som unavena, ak chces, urob to co ti hovorim teraz, alebo ak nechces, nechaj si to na neskor, ale potom ti nebudem ti s tym uz mozno pomahat. Terazm mam este kusocek energie...
Teraz sa citim tak a tak a preto sa moze sta to a to...
Podla mna najpodstatnejsie je dieta vychovat tak, aby rozpoznalo vlastne emocie, a aby rozpoznalo aj to ze aj ini ludia maju emocie a potreby.
Inak vychovas rozmaznaneho narcisa.
@anonym_autor strasne riesis teorie,pritom materstvo je velmi intuitivna zalezitost
@anonym_autor gentle parenting je progresivna hlupost ktora nefunguje. Ak chces dietatu pokazit zivot len do toho.
@anonym_autor a kde máš teda svoje hranice? Čo robíš, ak sa ti správanie tvojho dieťaťa nepáči a ubližuje ti?
@anonym_autor deti potrebujú autoritu a hranice, ale aj láskavosť.Ak je už dosť veľký vysvetliť mu, že toto sa mi nepáčilo a preto som sa tak správala.Moj muž bol vychovávaný prísnou matkou a zanechalo to na ňom veľké následky.Kazdemu sa chce zapáčiť byť za dobre, príliš pomáhať na deti už teenegerov nevie zvýšiť hlas ani mať autoritu
@anonym_autor aké ma teda správanie dieťaťa dôsledky? Jedna vec je totiž nekričať, neublizivat, netrestat, ale zároveň sa netvarit, že sa nič nestalo. Povedať, že s niečim nesuhlasis, niečo mohol spraviť inak, niečo mu nedáš, niekam nepôjdeš. Ale i nemáš chuť mu s niečim pomôcť alebo sa s ním v danú chvíľu hrať. Ty by si sa totiž nemala pretvarovať, že sa nič nedeje. Je dôležité byt prirodzený, sam sebou, respektovat to, ako sa sama cítiš, aké máš potreby, zároveň ich dať primerane najavo. Modelovať správanie, ktoré by si čakala ty od neho (nie kričať, búchať, oduvat sa..), ale jasne, asertívne, otvorene komunikovať.
Ja sa toho držím. Som s deťmi sama. Keď nebudem Láskavá a rešpektujuca ja tak kto iný keď iný rodič neexistuje? Otec odišiel a nezaujíma sa. Nevie kedy majú narodeniny nevie kde bývame nezaujíma sa. 99% situácii zvládame bez kriku. Áno sem tam Dievčata vyparatia niečo kde mi rupnu nervy a zvýšim hlas ale to len keď som ja sama Unavená. Inak som kľudná povaha