Oľutovali ste, že ste sa nechali nahovoriť na druhé dieťa?
Baby mam dve deti. Obe sú dievčatá (jedna 3r a druha rok) a v podstate sú to dobre deti, hrajú sa spolu, sú partacky, nemáme ani zásadný problém v režime, so správaním atd. Ja som vždy túžila po jednom dieťaťa, muž chcel dve. Ako prvá dcera rástla, tak sa zacali objavovať otázky, kedy bude druhé. Vždy som to zamietla, potom sme sa presťahovali do nového bývania. Skvelí susedia, kopec deti, naša bola jediný jedináčik. Všetci naokolo majú dve deti. Vlastne nemáme jediného jedinacika na okoli.. Jasne že prišli na mňa zvláštne pocity že moje dieťa bude celý život samé, že ako jedine nebude mať surodenca. Kamošky mi stále hovorili ako budem do konca života robiť animátora a musieť mu venovať kopec času kým so súrodencom by to bolo ľahšie. Pod vplyvom všetkých reči a okolia som sa dala ukecat na druhé dieťa, ale akosi dodnes som si nie istá správnosťou rozhodnutia.. Bijú sa vo mne zmiešané pocity a napriek tomu že ubehol už celý rok odkedy máme dve deti, každý deň rozmýšľam či som do toho mala ísť. Viem že nič nezmením, skôr sa chcem zbaviť týchto myšlienok a užívať si svoju rodinu.
Za mna je to trochu divne, prepac. My sme tretieho vobec neplanovali vtedy, ked prisiel, musela som to predychavat asi ako vela matiek, no potom som bola rada, ze prisiel tak ako prisiel a neviem si predstavit, ze by to bolo inak.
Preco pochybujes? V com by to malo byt zle? Financne nezvladate? Ci psychicky? Ci si chcela byt uz v praci? Ci je to cisto len tym, ze to nebolo tvoje rozhodnutie a ini akoby rozhodli miesto teba? Uz to nezmenis, tes sa zo zdravych dcer.
Urcite to s 2 detmi zvladnete. My mame tiez po 2r deti a zahrali sa spolu ked boli mensi, je to dobry rozdiel, hoci prvy rok bol najtszsi...ale ten mas uz za sebou. Poznam rodiny, co zvladaju 4,5deti a aj viac...tych fakt obdivujem.
@s_o_n_i_k_e Ja len tolko, ze jedinacikovia nie su "sami na tomto svete". Moj muz je napriklad jedinacik a nie je na svete sam, ma dobrych kamaratov, ma mna a syna, bratrancov, sesternice. Je to podla mna skor o tom, ci dieta/clovek vie vychadzat s inymi ludmi, ci vie s nimi zdielat, zaujimat sa o nich, brat na nich ohlad a vytvorit si k nim citovy vztah. To sa da naucit aj bez surodenca.
Ja si často hovorím, že, chválabohu, že sú dvaja. Sú to partaci. Starší syn by určite na mne visel dosiaľ, keby nemá mladšieho brata. 😅
Držím palce!
Tak to skus v sebe prijat, ze mas dve krasne a zdrave deti. Deti su dar, uz len ten pocit, kolko lasky Ti to dieta da, sa neda slovami opisat.
Bud rada, ze su dve, budu sa moct oproet jedna o druhu v zivote. Su a budu partacky na cely zivot a to je na tom to skvele❤️
Ja sa priznávam, že bojujem s podobnými pocitmi, aj keď ja som jedináčika nikdy nechcela 🙂 Rozum vie, že je to tak ako to je a nedá sa to zmeniť, takisto by som ani jedného z nich nedala za nič a milujem ich oboch. Ale zároveň cítim, že som si deti chcela užiť viac "individuálne", 2 deti po sebe ma dostali dosť na dno svojich psychickych a fyzických síl a tuším, že by som bola o dosť lepšia mama, keby máme druhé neskôr. Takisto som sa cítila k druhému trocha dotlačená, čo ale bola samozrejme aj moja chyba. Ale verím, že tieto myšlienky sa budú časom vytrácať, ako budú spolu rásť vo dvojici 🙂
Nie nikdy 🙂
Prepáč autorka ale keď sú obe spokojné evidentne to zvládaš... Naozaj už nemá veľký zmysel to riešiť prešiel už rok... Ja mám doma teraz dvojročného a dvojmesačnú a úprimne je to na palicu občas ale už som sa nastavila nerozjímať nad tým čo by bolo keby.. je to tak ako to je a musíme sa s tým popasovať