Po pôrode sa neteším zo života

Hormony, šestonedelie. Chce to čas. A respekt voci novej situácii, voci vlastnemu telu a vlastnym pocitom. Nechciet byť vo všetkom top. Materstvo nie je prechádzka ruzovou zahradou.

Je mozne ze mas poporodnu depresiu. Mozno len taku slabu a mozno sa zacina. Sleduj to a ak sa to bude zhorsovat tak nevahaj zajst za psychologom.
Keby som mala este raz novorodenca, vykaslala by som sa uplne na upratovanie a snazenie sa robit veci tak ako maju. Lehnila by som cele dni v posteli a driemala kedy sa da. Ale toto som sa naucila az tak ked mal syn rok. Dovted som nevedela zaspat cez den. V momente co som si lahla, som len myslela na to co vsetko som mohla porobit ak by som si nelahla.

No prešli sme si tým každá, toto je udel matky. Prvé mesiace sú zaberak, ale potom bude len a len lepšie. Držím prsty aby si opäť začala byť šťastná a užívala si chvíle ktoré tak rýchlo ubehnu❤️

Ja som to mala 3 mesiace. Spatne lutujem, ze som nesla aspon za psychologom pokecat a cele som si to prezila sama.

U mna sa to potom zacalo lamat asi v 3 mesiacoch, ked tie deti tak "ozivaju" 😀 a uplne fajn to zacne byt, ked ma dieta 3 roky, a je z neho partak 😀

Tym si prejde asi kazda mama. Kedze nase ocakavanie este z tehotenstva au velakrat ine nez tiw ktore pridu.
Jednak si este pod vplyvom hormonov. 6nedelie ma svoj vyznam a moze trvat aj dlhsie. Nie je to ze presne 6tyzdnov odbije a dost.

je to normalne, drž sa. mysli na to ze ide leto budete vela vonku a zvladnete toto take trosku onicom - nove- zvykajuce si obdobie. bude to lepsie urcite 🙌🏻

Ahoj, ako písali baby vyššie, prejde si tým mnoho žien. A aj ja som si tým prešla. A tie výčitky su hrozne, prečo sa netešís s malého bábätká, prečo si smutná a bez nálady... Pre mňa bolo 600nedelie najťažšie obdobie, ale nie kvôli malému, ten len spal a jedol, ale kvôli hormónom.
Ak to bude trvať dlhodobo, kľudne chod za psychológom sa porozprávať, nie je to nič zlé. A plne sa stotožňujem s tým, čo napísala @andreatytler, ja som na druhý deň čo sme prišli z pôrodnice robila palacinky, polievku a cernohroske rezne.. Teraz? Spala by som so synom a nepohla ani prstom 😁
Oddychuj, všetko ostatne počká.

Aj ja sa hlasim do klubu tych, co to nezvladali podla svojich predstav 🙂 Naozaj tie prve tyzdne prveho dietata su pre vacsinu zien narocne. Ja som kazdu chvilu plakala, vsetko sa mi zdalo cierne, kazdy den trval neskutocne dlho a mala som pocit, ze toto nemam sancu zvladnut. Prenasledovala ma myslienka, ze moje dieta bude dozivotny leziak, lebo pri mne sa urcite nenauci chodit a rozpravat 🙂 U mna to zacalo byt lepsie po mesiaci, sama sebou psychicky som sa citila po troch mesiacoch.
Ked som sa stazovala kamoskam, tak vysvitlo, ze vacsina z nich to mala podobne. Ale velmi mi o tom vtedy nehovorili, asi sa tiez citili blbo a mysleli si, ze su neschopne. Len jedna kamoska hovorila o velmi neprijemnych pocitoch v tych zaciatkoch. A este moj sef, chlap, mi hovoril, ze to prve dieta byva pre zenu velmi tazke.

Tvoje babatko asi zatial papa, kaka a spinka. Nema koliky ani nic ine. Tato rutina je teraz to co je zmyslom tvojho zivota, upratovat ozaj nemusis kazdy den, co to je? Si po porode, vyloz nohy ked male spi, objednaj si daku donasku. Aj na prechadku mozete ist joci v sestonedeli.
Ak ta trapi tento kolobeh, tak ozaj sa zdover svojej gynekologicke alebo zavolaj do porodnice kde si rodila nech ta nasmeruju.
Zachvilu bude babo viac vnimat, prvy usmev, pretocenie. Je na co sa tesit ❤️

Počkajte do konca šestonedelia. Ak vaša zlá nálada bude pretrvávať, vyhľadala by som odborníka, nakoľko môže ísť o popôrodnú depresiu a to už nie je sranda.

Autorka nechcem ta strašiť, ale u mňa tento stav trval asi pol roka..malý náročné dieťa, vkuse plakalo..úplne ináč bolo všetko jak som si predstavovala..poporodna depresia..ja som však pár krát volala so psychologickou keď mi bolo najhoršie, prečítala pár článkov a keď malý začal lozit a byť,,rozumnejsi,, už mi nevadil monotom..Ono si len treba na to doma sedenie zvyknúť, nie každá žena je rodená nato, aby bola žienka domáca 🫣

baby blues a začína spankova deprivacia, poznáme 😀 je to LEN OBDOBIE, vydrž

Aj ja som sa tak cítila keď som porodila som prvorodička mala som 18 r teraz mám 19 a malý má 7 mesiacov po pôrode som sa cítila hrozné celá ubolena a malý bol taký nezbedný budíl sa každé 2 hodini a chcel papať plakal veľmi cez noc sme stavali s manželom aj 6 krát pomáhali mi snim mama aj manžel našťastie školu som si ukončila strednú inak neviem jak by som ráno stavala do školy 😂 bolo to snim hrozne teraz nám stáva už raz cez noc
Ale idú mu zúbky cez noc začína veľmi plakať
Aja som mala proste také všelijaké hormóny mala som také myslenie že by som chcela byť zase slobodná a užiť si veľa vecí hnevala som sa na malého že plače stále nebavil má život ale potom sa to všetko zmenilo a uvedomila som si že on je môj život že ďakujem Bohu zaňho bolo to plánované otehotnela som po zásnubách potom všetky moje kamarátky zo strednej 😂 Aj biele aj Romky Triedna učiteľka nazvala našu triedu za veľmi plodnu😂 že čo sa to deje teraz si píšeme chodíme spolu na prechádzky s bábätkami aj keď sme ostali v takom mladom veku tehotné viem že teraz má s kritizujete že som mladučká ale o moje dieťa je postarané veľmi máme všetko dovoľujeme si ja som vedela čo robím čo chcem starám sa veľmi dobre o svoje dieťa som veľmi hrdá mamička 🫶🏼 môžete mať všetko ale ak nemáte dieťa nemáte nič toto je naozajstné šťastie v živote od malička som mala všetko som z bohatej rodiny je to tak do teraz že máme všetko ale za peniaze si šťastie nekúpime dieťa je nádherný dar a my sme ich anjeli.

Zaciatky su velmi narocne a u niekoho je to lepsie po troch mesiacoch, u ineho po pol roku, u niekoho az po roku, chod na navstevu ku rodicom, svokrovcom, ak mas taku moznost, aby aj oni nieco pomohli.

Áno, prešli sme si tým viacerí. Mne pomohlo aj to, že som bola s malou veľa vonku, aj 3x denne, čas plynul rýchlo takto. Pobyt vonku mi vždy dobil energiu. Malá rástla a pre mňa bol ten zlom v 9.mesiaci, keď sú už bábätká dosť vnímavé a už sa blížia prvé kroky. Neboj, bude dobre, choďte veľa von medzi ľudí.