Prečo je materská dovolenka trápením?

Ano, mala som to tak. Ani po 3 rokoch som si uplne nezvykla, ze nie som vlastnikom svojho casu a budem sa este dlho tocit okolo detskych zalezitosti. Ale ked uz moj trojrocak zacina so mnou docela zaujimavo komunikovat, tak uz to zacina byt aj sranda. Inak nie, uz sa aj celkom tesim do prace

Ale zasa mas len 2m babo, ked bude vacsie, bude to lepsie. Zijes vo velmi silnej muzskej energii, chvilu to bude pre teba peklo, kym neprijmes, ze mas byt teraz viac pritomna a spontanna. A cestovat mozte uz aj teraz.

Jasne, pre mňa tiež materská nebola životná udalosť, vyslovene som si k deťom hľadala cestu. Čím boli staršie, tým lepšie. Teraz majú 15 a 12 a mne začína byť ľúto, ako mi vyrástli a postupne si hľadajú vlastne cestičky v živote.

Je normálne, čo prežívaš..nemaj vycitky, všetko sa to zlepsi..podľa mna aj ty budeš jedna z tých, čo si začnú užívať materstvo, keď budú deti chodiť a budú môcť chodiť na rôzne krúžky..podľa mna takým aktívnym matkám pomaha, ak vypadnú z domu..ja mám teraz síce už 2 ročnú ( a opäť tehotna) a chodíme skoro každý den na nejaký kruzok..ja mám program aj ona a je to super..a ide jar a leto a to dodá tiež úplne inú perspektívu…zima na materskej s malým dieťaťom ne ťažká na psychiku..držím palce nech je čím skôr lepsie

Podla mna to co prezivas je relativne casta vec, skratka ta hittla realita 🙂 ja som to tiez tak mala a potom sa to nejako utriaslo. Sice som sa nezalubila do materskej ani som nezazivala extaticke stavy ale vytvoril sa nam rezim, priestor pre mna atd. Drzim paste!

Aj pre mna to bolo narocne, prva dcera bola nesmierne narocna, uplakana, nespava. V case do jej 3 rokov som mala na seba uplne minimum casu, padala som od unavy, do prace som sa vratila na polovicny uvazok, ked mala rok a pol, lebo som to potrebovala, inak by som sa asi zblaznila. O dceru sa starala 2,5 dna v tyzdni moja mama a normalne som sa tesila, ked mi kazdy raz povedala, ze sa z nej ide zblaznit 😂 Lebo bolo jasne, ze to nie je iba mnou, ale ze dcera je naozaj taka narocna. V tom case som prisla o vacsinou kamaratiek a celkove som mala pocit, ze som stratila kusok svojho ja. Ale ono sa to po case zlepsi. A nie kazde dieta je take--- druha dcera bola dobrulinke dieta. Celkove najlepsie obdobie bolo podla mna od skolkarskeho veku, ked su uz deti uzasni partaci. Teraz mam uz vsetky 3 deti dospele a velmi sa tesim, ze mam zas cas na seba 🙂

A k tvojim pocitom - s nim bojuje velmi vela matiek zo zapadneho sveta a dost sa o tom pise. Chyba ta generacna podpora babiek, tetiek, sirokeho pribuzenstva, ako to bolo kedysi....

prva moja amterska bola parad, stale sme niekam chodili , vylety, a pod, nejake aktivity, bol kludne spokojne dieta, dobre spala, samosstatna jednotka. druha materska bola trest bozi- vecne urevane, nikdy nespave decko, povinosti doma + starsia. nikdy som nebola sama, nikdy som nemala cas na nic, mala som pocit ze nic nemozem a som len obmedzovana. v 20rokoch sla do jasli, ja do prace a zivot je zas v rovnovahe. teraz ked bude mat 4 je to uplna parada

Chýba aj generačná podpora babiek, ale veľa ženám chýba aj obetavosť, teraz by ženy (hlavne mladšie) najradšej nič neobetovali, veď dieťa rastie a postupne sa to vracia do normálu, aj času je viac. Čítanie kníh, fitko a ani dovolenky nie sú také dôležité, ako vychovať si dieťa. Niekedy na fb sú pekné obrázky, ako sa zvieratá starajú o svoje mláďatá, automaticky vedia, že malým musia pomáhať a podporovať ich.

@petronelag lenze zena potrebuje vypnut, nikdy v historii na to neboli zeny same ako dnes, to sa lahko obetuje, ked clovek na tu obetu aj ma energiu

Ja so myslím že viac ľudí si toto obdobie neužíva ako užíva. Vekom to bude lepšie v tom smere že dieťa pôjde do škôlky, časom školy a ty budeš mať viac času na seba. Z tvojho príspevku si myslím že o peniaze núdzu nemáte, nezvazujes časom opatrovateľku?

Ja som to mala veľmi podobné ešte aj ten začiatok nebol najľahší ono ešte veľmi zohrávajú aj hormóny a prijatie novej úlohy. Bude trochu väčšie bábätko bude všetko lepšie uvidíš. Ja som si začala pomaličky robiť výlety po okolí neskôr aj cestovať. Existujú aj cvičenia s deťmi čiže ani o toto nemusíš prísť (ľutujem len, že som skôr nezačala). Aj na knihy si časom nájdeš čas neboj. Chcela som ísť čím skôr do práce a nakoniec som ostala doma 3 roky. Nehovorím, že každý deň bol super ružový samozrejme boli obdobia, kedy som zasa toho malá všetkého plné zuby a najradšej odišla niekam ďaleko od všetkého, ale klasika všetko je len obdobie.

Ani ja som sa nejako nevyzivala v zmysle že "nával materskej lásky"toto som nikdy nezažila. Proste od pôrodu som bola tak akoby automaticky nastavená,že ok, prišlo dieťa,tak teraz sa budem starať,a tiež som asi išla ako píšeš,na autopilota. Celkovo nie som typ, ktorý sa roztapa pri deťoch, nikdy som pri nich nezažila neviem aké záplavy lásky. Ľúbim ich,to áno,ale nie je to taká "šialená láska"ako sa často prezentuje na sociálnych sieťach,že ženy sú v extáze po pôrode a plaču od šťastia 😀
Pre mňa je láska hlavne v tej starostlivosti,že im chcem dať všetko, čo majú mať a čo potrebujú,a vychovať z nich zodpovednych ľudí , naučiť ich fungovat vo svete,a vedieť,že sa budú môcť na seba v živote spoľahnúť.

Každý si mysli, aké sú bábätká milucke,zlatucke veď to len spi, je a kaká. No prd makový, realita je dosť krutá, materská je jeden masaker ak máš náročné dieta a na toto matky nikto nepripraví. A prosím nech tu nevypisuju ženy, ktorých bábätká naozaj len spia,jedia, kakaju a od mesiaca spia celu noc aká je materská fantastická. Mala je už na svete, musíte sa o ňu postarať, neboj sa časom ako bude väčšia a väčšia bude to lepšie. Okolo 4, 5 roku je to okrem hysterickych nervových záchvatov malý parťák. Neboj, zvládneš to. Hlavne sem tam niekde vypadni nech nevyhoris z toho všetkého. Držím palce pa.

Však to asi každá tak cítime - aspoň ženy v mojom okolí 😃 Ten autopilot, to bude asi taká obranná reakcia, aby človeku úplne nepreplo z tej rutiny 🫣

@petronelag neviem ale nezdá sa mi že by sa nejaké zviera starali o svoje mladé pomaly 18 rokov 🤣je to masaker

@kvietok1233 presne, človek sa najdlhšie stará o svojho potomka, žiadne zviera sa nestará 18 rokov a viac

materska dovolenka je trapenim preto, lebo sa plne takmer nonstop staras o uplne ti oddanu a neschopnu ludsku bytost (to ti ale ako manazerke nemusim hovorit)...je to tazka praca po fyzickej, emocnej a mentalnej stranke, hlavne pokial veci nejdu ako maju...je to praca, na ktoru nie si zvyknuta (poznam tiez na sebe, po cca 10rokoch cisto mentalnej prace) dieta ako bude postupne rast, bude ta menej potrebovat, resp pride casom obdobie, kde bude viac interagovat s tebou...citit tam urcite traumu z porodu a operacie, ides dlho na adrenaline, co je vycerpavajuce...treba toto obdobie prijat, casto su zaciatky najtazsie...skus sa niekomu vyrozpravat, aby si si ulavila od toho "soku" a proste pokracuj, kazdy mesiac sa bude dieta menit a budes prezivat nieco ine a nove

Boze, tiez som to tak mala. Moj muz mi prve dva tyzdne vo vsetkom pomahal lebo bol doma cely cas, ale ako odisiel uz do prace, tak ako prisiel domov tak az zhrozeny ostal, ze co mi je, bola som uplne na dne. Ale nie ako depresia ale vyhoreta, sklamana, frustrovana, nevyspata. Prisla som o kamosky lebo im sa deti nedarili aj ked isli na ivf a riesili, takze moje tehotenstvo a dieta ich asi zranovalo, tak ma radsej odstrihli. Dcera ako prve dieta bola velmi citoiva na zvuky, my sme vecer ani telku nemohli uapnut, len po spickach po byte, v zasade od 20.30 sa pre nas den skoncil. Prve mesiace to bolo naozaj strasne tazke. Ale to prejde, aj ked teraz to nemusis tak vidiet, ale zvyknes si, ze zivot uz nie je taky aky bol. Je to proste fakt. Kedysi som bola pohodlna, na vsetko bol cas, nikomu som sa nemusela prisposobit, tak preto to bol taky sok. Teraz maju deti 6 a 8 a som z velkej casti slobodna 🙂🙂 aj na cvicenie mam cas, do kina idem, s muzom na koncert, knihy citam, vecery len pre seba.

A este napisem, ze aj ked to vyzera ako uplna banalita, uz len to, ze sudruhovia to nazvali “dovolenkou” ma nesmierne vytaca lebo tie konotacie tam staaaale su a pritom su uplne mylne. Materska sluzba napr.by bolo ovela vystiznejsie

Ano mala som to tak. Nikde to nehovorim, no pre mna materska asi najhorsie obdobie v mojom zivote. Tiez som uvazovala ci mi to bolo treba mat dieta…ratala som malemu po tyzdnoch kedy bude mat 2 mesiace, 6 mesiacov, 12, 15, 20…bolo to nekonecne. Niektore zeny niesu tie domacke typy. Je to tak ok.

Knihu a fitko a iné veci sa dajú robiť tiež. 🙂 Troska si vydychni. Ale je to veľká zmena. Treba sa prispôsobovať. Zladiť s bábätkom. Pochopiť ho.

Kazda zazila nieco na co nebola pripravena. Neboj, vsetko bude v poriadku. Mala je teraz na 100% zavisla na tebe. Casom sa to zlepsi, uz bude viac vnimat a spoznavat okolie. Budes ju moct nechat aj s otcom, alebo babkami a pojdes cvicit, alebo budes citat.

Materska bola najkrajsie obdobie. Este len po nastupe do prace to zacne byt extrem. Nestihacky, neviete kam dat deto cez choroby,prazdniny. Materska je veget

Všetko je ešte čerstvé a každá máme iné myslenie,pocity. Je veľmi individuálne kedy príde ten deň nájsť si systém a byť spokojná. Chce to len čas a zamerať sa na bábätko. Nikto nieje dokonalý a navyše je všetko aj výsledok hormónov 🍀

Toto sa podla mna stane, ak ma zena ruzove okuliare a predstavuje si, ako bude mojkat to vonave hebucke babatko, ktore mozno niekedy v zivote na hodinu strazila u sestry/kamosky…(obrazne povedane) alebo ked uveri tomu co sa prezentuje od “supermatiek” na socialnych sietach, ale tak to nie je, realita je, ze sa uplne zmeni cely zivot a kto na to nie je pripraveny, ma problem. Ja by som nemenila, je to predsa to najkrajsie obsobie ked mozes byt s dietatom. Pre mna. Myslim si, ze je to najma nastavenim a ocakavaniami a asi aj tym ako velmi a ako dlho clovek po babatku tuzil 🙂 z teba velmi citit, ze ti chyba predchadzajuci zivot, nuz, nie kazda zena je zrodena pre materstvo. Teraz si musis uz len zvyknut, len to prosim nikdy nehovor a nedaj pocitit dietatku. Drzim palce.

Dieta bude rast a bude lepsie 🙂 ja som si MD/RD uzila na max, ale teda ten prvy polrok by som uz zazit zas nechcela 🤣tak hlavu hore, ked sa ti dieta pozrie do oci a uvidis v nich, ze ci cely jeho/jej svet, tak ti srdce poskoci a budes citit tu neskutocnu lasku 🥰

Akoby som čítala o sebe. Prvá dcera mala ťažký štart - komplikovaný pôrod, pridusena, prvé mesiace neprisperovala, hospitalizácie.. Ja som bola na dne, čakala som hocičo, ale toto nie. Pol roka som sa z toho dostávala. Navyše malá bola extrémne uplakané dieťa. Predtým sme mali pohodový život - veľa sme cestovali, dobre zarábali, v ničom sme sa neobmedzovali..
Ale materská ma dostala na kolena. A vies čo? Potom som sa s tým naučila žiť a keď mala dcéra 8 mesiacov, zistila som, že som znovu tehotná (podľa lekárov to bol dosť zázrak, lebo moje hodnoty hormónov nepripúšťali žiadne tehotenstvo) 🙈 ešte len vtedy sa mi zrútil celý svet.. no dnes s odstupom času viem, že druhý pôrod ma doslova vyliečil.. prestali sme si robiť ťažkú hlavu z maličkosti, vieme sa lepšie povzniesť nad niektoré situácie, viac riešime veci racionálne ako emocionálne.. Proste pri dvoch malých deťoch nie čas ľutovať seba ani robiť drámy okolo nejedenia príkrmov. Je to ťažké, celá materská je ťažká, lebo staršia je na mňa extrémne nafixovana a neviem sa už pomaly rok pohnúť z domu. Proste ona chce ísť len s mamou von, na ihrisko, na nákup.. Totálne si postavila hlavu, nevieme s tým nijako pohnúť. Prakticky som 24/7 s deťmi, občas psychiatria, ale stále si hovorím, že sa to pomaly končí. Staršia ide od septembra do škôlky, mladšia pôjde o rok a štvrť. A teraz nám celé okolie zase hovorí, že poriadny cirkus ešte len začne s nástupom do škôlky a každodennou logistikou 🤷🏻‍♀️

Ja som napríklad vždy citala knihu pri kocikovaní.
Do fitkq, ak sa na to cítiš môžeš tiež, veď nechaj malú doma s otcom.
Všetko sa dá, len treba chcieť...teba ale trápi operácia, nepreberá atď...takže s týmto treba pozorovať a ísť ďalej.
Áno, je to veľká zmena v živote, ale aj na dovolenky sa da chodiť s dieťaťom, ats. Všetko je len o organizácii, chceni atď...samozrejme ze je najľahšie len jajkať, že nič sa nedá...dá.