icon

Prečo ste sa rozhodli mať iba dve deti?

avatar
alica2202
9. aug 2019

Zaujimaju ma dovody, ktore vas viedli k tomu, ze pri dietati cislo 2 ste si povedali stacilo (aj ked pochadzate napr. zo styroch surodencov, teda viete, co je to velka rodina, ale vy ste sa rozhodli pre mensiu 🙂 ja aj manzel pochadzame z troch surodencov. Kym on by chcel deti 3, pretoze trom je super, mne stacia dve. Moje dovody:
- prve tehotenstvo som mala bezproblemove, porod rychly, do dvoch hodin bol maly na svete. Aj toto druhe tehotenstvo zatial prebieha bez komplikacii, ale cely cas pocitujem taky vnutorny nepokoj, ci vsetko dobre dopadne, ci bude male zdrave a pod.
- hoci uz mam jeden porod za sebou a dalsi ma caka, pamatam si zivo bolesti, kontrakcie, sitie a vsetko s tym suvisiace. Absolvovat to vsetko tretikrat? Dakujem, neprosim. Neznasam nemocnice.
- mam strach o zdravie dietata. Prvorodeny nema ziadne zdravotne problemy (klop klop), modlim sa, aby aj druhe dieta bolo na tom rovnako. Ak ano, tretikrat osud pokusat nechcem.
- kedze som zena, tak musi byt aj malicherny dovod :D a tym su poporodne kila, ktorych sa mi ani tri roky po porode nepodarilo zbavit. Hoci sa snazim o seba starat, myslim si, ze vyzeram horsie ako pred porodom (celulitida, rozsirene zilky na nohach, krcove zily). Tym, ze neplanujem dalsie tehotenstvo, tak cim budu deti starsie, starostlivost o ne jednoduchsia, tym budem mat ja cas venovat sa viac sebe 🙂
- a myslim ze financne dovody sa tu tiez hodia. Mame hypoteku, rada by som ju mala z krku skor ako v 55-ke. Plus, nasi si nikdy nemohli dovolit dovolenku v zahranici, takze v tomto smere som nevyburena a chcem veela cestovat. Samozrejme s detmi 🙂

A co vase dovody?

Strana
z4
avatar
19mylittlepony83
10. aug 2019

Lebo jedno malo, tri vela

avatar
ptmt1011
Odpoveď bola odstránená
avatar
zuzi0911
10. aug 2019

No ja som veru ešte není 100%rozhodnotu, že zostávam pri dvoch...
Jedine co ma brzdí je strach, strach celkovo.
Tehotna som už bola dávno, rodila tiež tak, informácií som mala malo, teraz už veľa (rizika, komplikácie atď).. A tak no. Ale úprimne, chcela by som si konečne uzit matersku a dieťatko.

avatar
ktochytavzite
11. aug 2019

@kassandra25 a tebe ked muz zomrie,postaras sa o 2 deti???A ty si co za vykopavku ked nezvladnes dve deti?🙄

avatar
kassandra25
Autor odpoveď zmazal
avatar
ktochytavzite
11. aug 2019

@kassandra25 az tak,ze musite mat na vikendy vypomoc🤔No dobra lentilka si ,

avatar
zabka1987
11. aug 2019

@ptmt1011 to ona je narušená, ved sa nevie postarať ani o dve ako sama napísala. Co k tomu dodať?

avatar
slnieckogirl
11. aug 2019

@ktochytavzite v jej celom príspevku cítiť zlosť z tých detí 😀

avatar
1gabriela13
11. aug 2019

@alica2202 mame 1, prijala by som aj 2,len ten vek....

avatar
junova
11. aug 2019

My máme dve, mám túžbu po treťom ale muž je proti. Tak mi nezostáva iné, len to prijať a byť vďačná za dve zdravé deti 🥰

avatar
ptmt1011
Odpoveď bola odstránená
avatar
michala11111
26. aug 2019

@alica2202 ja som z troch deti, muz tiez a jeho som ledva nahovorila na druhe.... A dve bohatooo stacia aj mne. Preco? Jednoducho pohodlnnost. Nie je to len urobit deti, no ucit sa s nimi, po kruzkoch, ucit ich sportom, vychovavat, riesit logistiku, pracu, do toho vztah s muzom aby to len o detoch nebolo.... A vela vela dalsich dovodov.... Ale kazdi nech robi ako chce a citi no s ohladom aby sa vedel kazdemu dietatu venovat a financne zabezpecit....

avatar
marinikano
13. okt 2019

Nevidím dôvod partnerovi všemožne zdôvodňovať prečo nie tretie, ak sa na to necítiš, tak by bola chyba ísť do toho len preto, že on chce, vždy by to malo byť rozhodnutie dvoch. Ja som vždy dve deti chcela, manžel tiež, bolo síce obdobie, kedy sme sa pohrávali s myšlienkou mať tretie, no prešlo nás to. Starostí je akurát tak dosť, deťom sme vedeli dopriať každému vlastnú izbičku a istý štandard, ktorý sme si stanovili, keby príde tretie nový dom už stavať nepôjdeme, len aby mali všetky 3 to, čo sme chceli dopriať každému jednému. A potom sú to aj tie ich osobnosti, dve nám stačia na dohadovanie sa ohľadom oblečenia, hračiek, povinností, domácich úloh atď. Máme dievčatko, aj chlapčeka, ja mám 31, manžel 36, dcéra skoro 9, syn 6, celkom som rada, že už sú odrastení a zrazu je ten rodinný život zasa krajší a pestrejší. Keby máme bábo teraz, tak sa jednak ja osobne naň cítim stará (mužovi som vravela, že ak by chcel tretie, tak do mojej 30tky, inak môže zabudnúť) a znova ten kolotoč s plienkami a sedenie na materskej, nie ďakujem. Som rada, že som v práci a môžem zažívať aj inú sebarealizáciu ako keď som bola len v domácnosti. Ono hlavné je nie len deti si narobiť, to dokáže každý, ale vedieť odhadnúť kedy je dosť a vedieť naozaj všetkým svojim hladným krkom ponúknuť to, čo potrebujú. Dosť, že v životoch ľudí neraz prídu nečakané situácie, ktoré položia rodinu na lopatky, netreba si nakladať viac ako človek zvládne aj bez toho.

Strana
z4