Rozhodli ste sa nemať viac detí kvôli náročnej povahe prvého dieťatka?
Ahojte, je tu niekto, kto sa rozhodol, že viac detí mať radšej nechce, kvolu tomu, že to prvé nezvláda? Aj keď ste predtým snívali o trošku väčšej rodine (myslím tým 2-3 deti)? Mám dvojročného syna, veľmi ho ľúbime, je neskutočne zlatý a spoločenský, robí nám často radosť, ale je to typ naozaj “intenzívneho” dieťaťa. Je neposedný, neustále v pohybe, reálne nie je 5 minut kedy by bol v kľude, tiež je výrazne kontaktný, čo znamená, že si vyžaduje neustálu prítomnosť, pri hraní, pri zaspávaní, stále. Okrem toho je veľmi citlivý, keď má nejaký diskomfort alebo sa mu niečo nepáči, neskutočne zúri. Dáva nám veľmi. veľmi zabrať, a to už od bábätka. Doslova keď si spomeniem na prvé mesiace, tak sa roztrasiem. Teraz je to trocha lepšie, ale stále to nezvládam. Možno je to tým, že tiež som citlivejšej povahy, ale určite je to aj náročnou povahou syna, čo mi potvdrzujú aj ľudia z rodiny a kamaráti, keď s ním trávia čas alebo ho strážia, po hodine už majú dosť.. Preto sme sa s manželom bavili o tom, že ďalšie dieťa už nie… ťažko sa s tým viem zmieriť :( realne viem že by sme to nedali, na druhej strane je to zvlastny pocit, nechciet mat viac deti kvoli prvemu..
@michaela175 jeeej ďakujem Ti. Veľmi si ma potešila aj povzbudila. Keby sa Ti chcelo, mám aj na iné témy moje zamyslenia, hodím sem instagram, tam som najviac aktívna: https://www.instagram.com/barbora_bali 🩷🩷
Ja sa čudujem, že mám druhé dieťa po tom prvom. Viac ako odvaha ma hnala túžba po dievcatku. Nevyšlo, ale druhý syn bol odmenou za tie šialene prvé roky svojho brata. Nespal, nikdy nespal iba ak sa hýbal kočík, a to niekoľko mesiacov. Bola som originál matka poobede v pyžame, lebo boli dni, kedy ak som ho položila vrestal neskutočne. Nekonečne uspávania, stále nespokojný, no bolo zo ťažké. Ale zvládli sme to a som rada, že sú dvaja 🙂
@beronsche to je len slovickarenie, v podstate zdielame rovnaky nazor. Absolutne ani len okolo som nemala na mysli direktivnu vychovu :D keby si ma poznala,aj by si sa zasmiala,ze by som ja nieco take presadzovala. ALE tie "tresty" i ked to slovo znie strasne je dolezite. Uvediem priklad napr mojen susedy : "nelez po tom strome. Nelez tam ti vravim. Nelez tam hovorila som ti inak pojdes domov. Hovorim ti pojdes domov. Tak si lez a ked spadnes nerev". Samozrejme ze spadol,samozrejme od smoly zaspinil teplaky,samozrenme reval, a domov nesiel. A o tom presne vravim ,ze ak raz nieco poviem tak to mam dodrzat aby sa dieta naucilo. Moj syn bil ine dieta, cupla som si k nemu, vysvetlila, ze kamarata to boli, sprava sa k nemu pekne, kopat moze do lopty, s kanaratom sa hra atd atd. Neuspesne. Vravela som mu, ak ho budes kopat, nebudes sa s nim hrat. Neposluchol, syna som postavila k sebe a s kamosom sa hrat nemohol az pochopil a uz nikdy mu neublizil.
@katuskamala1 mam podobne stareho syna ako ty a uvazujem dopredu, co urobis, ak bude mat 15 a ty mu povies, ze nieco nema robit a on neposluchne. V 15 ho asi nepostavis vedla seba, lebo skratka odide a urobi si svoje. Ako budes postupovat? (Nepytam sa to vobec v zlom, len sa desim toho obdobia.)
@deedol dala si mi neskutocne vseobecnu otazku a ja nemam manual na vychovu deti. Neviem co take by som mu tak prisne zakazala a on by sa rozhodol i tak odist niekam? To je mozno az nejaky vyhroteny stav... ja so synom VZDY diskutujem ked nieco chce, napr teraz hovori,ze chce buginu. 8rocny a buginu normalnu tu velku benzinovu (podobnu stvorkolke). Ze peniaze co ma chce na nu. Vedieme rozhovory, pytam sa ho no a doslova nim manipulujem (i ked to slovo znie strasne), aby proste sa dal prescedcit, ze to je nebezpecne nerealne vzhladom na jeho vek.... Jasne,mohla by som povedat razne nie ale ja vychovavam,nie som general, potrebuje sa naucit mysliet na danu vec zo vsetkych stran.. A tak to budem robit vzdy, teda i v tych 15rokoch.
Tie prisne rozkazy ako som pisala vyssie pouzivam pri nejakych beznych cinnostiach ale aj to s uctou takze nie ako vojak, ale "chod sa prosim ta dat do pyzama". Nemusim mu predsa vysvetlovat, preco ved pozna hodiny,vie aky je cas, vie ze ide spat...
A ten respekt co som spominala. Ano, ja stale tvrdim,ze musi mat respekt. Vidim na pubertiakoch v okolo i v praci,ze rodicom nadavaju,aj ich udru! Fajcia a nadavaju,co ja si ja nedovolim doteraz pri mojich! Premenim slovo respekt zaslovo ucta, mozno to bude lepsie pochopitelne...
Len tu na konovi sa strasne ludia chytaju za slovicka, a hned sa zacne hon na carodejnice bez toho,aby sa niekto opytal "ako si to myslela?"...
Mat ci nemat jedno ci viac deti je vase a len vase rozhodnutie. Nikoho do toho nic, ani nic nemusis nikomu vysvetľovať. Vy ste sa rozhodli a je to vase rozhodnutie. Nikto nekraca vo vasich šľapajach.
Tazko povedať ake bude druhe dieta, ako si budu rozumieť ked budu mali a ako ked velki.
Všeobecne, mat male deti je podla mma velmi narocne. Nie su samostatné, ale zavisle na dospelych, prvy rok je velmi tazky. Ked nastupi do škôlky starsie, je to pomoc, napriek vsetkym chorobam, ktori vsetci schytate. Ale aj dieta je viac vyspele a s kazdym rokom je to lepsie, preberate ine veci, záujmu, moznosti sa rozsiruju, emocie sa pomaly stabilizuju, mozog dozrieva. A zacina to byt zase o inom.
Je normálne nemat ziadne dieta, mat 1 dieta aj viac deti. Mozes ho mat hned aj neskor. Za mma, mama by sa mala dat do poriadku, aby telo aj mysel bolo pripravené na dalsie, lebo je to fakt enormna zataz co pride. Plus su rozne komplikacie samozrejme. Ale to neriesis dopredu, kedze nevies co (ne)bude
Rob, ako to citis momentálne. Nic nie je definitívne
A nechápem ako jej môžete napísať, že nemá hranice, rozmaznany atď...áno, sú deti, ktoré sú náročnejšie, stále rozprávajú, stále niečo skúšajú, neposedia, kontaktné, je to temperament niekto má buchtu kde posadis tam som, všetko robí pomaly precízne, druhá má dieťa čo všetko začne a nedokončí odbieha ...veď to sú povahy kto chce nech si pozrie posledný diel Adela inak bola tam česká psychologická Šárka Miková a ona tam hovorila o povahach deti napísala aj knihu" nejsou stejne "o povahach matky, dieťaťa prečo je pre niektorých ho materstvo ťažké, druhé to zvládajú s ľahkosťou.Knihy sú hrubé a celkom náročné, ale výborne.
@luccija ja som jej nepisala, ze nema dieta hranice ale nech sa skusi zamysliet,ci to tak u nich nie je,ze si nestoja za svojim slovom... kazde dieta je ine. A ne skvele,ze tejto mamine na tom zalezi,inak by to neriesila, takze urcite je skvela mama a milujuca.
@katuskamala1 vôbec nemierim na teba, ale tak celkovo.Su deti s ktorých povahou sa nebojuje, ale toleruje a koriguje, lebo inak by boli stále hádky kto z koho.
@luccija to ano. Je dobre poznat povahu dietata,zaradit si ho... ja mam napr doma manipulatora, a vdaka tomu,ze to viem, s nim nebojujem, viem ako na to, aby sme vychadzali..
Všetky, ktoré majú nenáročné prve dieťa, Ta nikdy nepochopia.. vždy to budu kydy o tom, ako nemá nastavené hranice..blbost.. každý nech si naštudujte, aké náročné je vychovavat citlivé dieťa.. to vôbec nie je o hraniciach.. naopak.. o empatii, porozumení a neskutočnej trpezlivosti..
Hlavne treba využívať ostatných členov rodiny.
Babky a dedkov.
Aj oni vychovali deti a prežili detstvo (Ty a muž ste dôkaz). Vo vývine deti sú dolezitý ostatný členovia rodiny.
Ďalšie dierlta môže byť aj neskôr, keď bude mať staršie 5 a viac rokov. Ja mám deti s odstupom 2 rokov. Dieťa sa prisposoby. Nemusí byť všetko podľa neho a pre neho. Nie je stred vesmíru. A keď som potom niekam šla, do neznámeho prostredia, jeden 6, druhý 4 roky. Starší chránil mladšieho a mladší sa držal staršieho ako vodcu. Doma zas iná situácia, každý si chránil svoje. Ale neľutujem, že mám dve detí. Aj keď starší má naročnu povahu. Nikdy som po ňom nechcela aby ustúpil, veď je starší a má mať rozum. Aj mladší sa musí naučiť rešpektovať veci toho staršieho. Držím palce, deti sú dar. Aj to mladšie bude úžasne a budete ho milovať. Rovnako. 👍
@deedol trošku to možno zaváňa sebectvom. Načo súrodenca, keď sa budem musieť deliť.
Okrem toho, nás sa niekto pýtal, či chceme súrodenca?
A ako mi je dobre, keď zavolám brachovi, keď niečo potrebujem a on dobehne , poradí, pomôže. Aj ja jemu, keď potrebuje.
@bambulka224 nemyslim, ze som v prispevku spominala delenie. a ani syn tymto smerom (delit sa) neuvazuje, minimalne nie nahlas.
samozrejme, keby sme my s muzom chceli druhe dieta, tak je nam jedno, aj keby syn vravel, ze ho nechce. je to nase rozhodnutie. napisala som to len na margo toho, ze niekto predo mnou napisal, ze "kazde dieta chce surodenca".
a chapem, ja mam tiez sestru a som rada, ze ju mam, ale poznam aj ludi, ktori nemaju surodencov a nijako tym netrpia. a poznam aj ludi, ktori maju surodencov a nevedia sa zniest. je to skratka individualne ako vsetko v zivote.
@bambulka224 inak mne sa zas nepaci myslienka, ze "treba vyuzivat" inych clenov rodiny. moj nazor je, ze ak sa chcu podielat, je to super, ale vychova dietata je v prvom rade zodpovednost nas rodicov. (nemala som povodne v umysle na teba reagovat, lebo ty to mozes citit inak a je to tvoja vec. pisem to na ilustraciu, ze aj v tomto su odlisne nazory.)
Určite by sme chceli. Možno ešte rok počkaj.
Prvé sa nám narodilo v 32tt. Vieš asi koľko práce s tým je. Každý, že treba počkať, kým sa vypilnuje a tak. Po roku a pol sme mali druhé. Neskutočne povahovo náročné, vrtula v zadku, revalo to furt. Ale bola to najlepšia rehabilitácia pre staršie, pretože mladšie učilo staršie všetko,a starší nechcela byť niečo menej. Každý príbeh je však iný. Viem, že k rodičom si dieťa oveľa viac dovoľuje a cvičí čo môže. K cudzím je poväčšine lepšie
V štyroch rokoch sa to mladšie, náročné, zacalo socializovat. Bolo to kus lepšie. Napríklad, každý vravel, čo sa dieťaťu nevenujem, keď sa od zlosti hádzalo o zem a ričalo. Len ja som vedela, že musím vydržať, kým to prejde, lebo keď som riešila amok, bolo ešte horšie.
Podľa mňa by mu súrodenec iba pomohol. Zistil by, že svet sa netočí iba okolo neho.