Separácia a nepríjemné pocity
Ahojte, maminy predcasniatok. Mám niekolkodnove dvojcatka narodené v 36tt. Papaju cez flasu moje odsate MM a su v inkubatoroch bez podpory dychania. Chodim za nimi kazde 3 hod.
Prosím vas o skusenosti a podporu pri zvládnutí ťažkých pocitov ze chlapcov nemozem mat pri sebe. Velmi zle to znasam, posledne dni uz odtial odchadzam s placom, kedze sestricka vzdy utrusi nejaku poznamku, ktora sa ma dotkne, aj ked nie vzdy je to myslene v zlom (nebudte mi deti, dnes neklokankujeme) Ako ste sa vysporiadali so separaciou a ako to vydržať? Myslíte, že budeme dlho v nemocnici?
Ďakujem
Mne sa tiez narodili dvojicky...chodila som za nimi kazde 3 hod / nechxeli mi ich dat ani na ruky/ ..nasledne mna ptepustili..ochorela som a nemohla som za nimi ist
.bolo to tazke ale povedz si ze su tam aby im pomohli a ochvilku budu doma 🙂 hlavne ziadne negativne myslienky
Sorry ale ja nechapem co jevto za psychopaticky socialny experiment na SK!!!
Nie su na pristrojoch dichajuvsame. Telesny kontakt s matkou otcom je najdolezitejsi a ti "bohovia" v bielom robia toto??
To co je za bordel? Chod za riaditelom, primarom hlavnym a trvaj na kontaktevs detmi aj moznostou byt pri nic cely den.
Alebo je tam nieco velmi vazne?
Ved aj 24 tyzdnove davaju na mnohe hodiny s xy hadickami klokankovat. Ja by som ich z koze zodrala a bola neprojemna. Dozadovala odpovede a ludskemu pristupu. Toto je cielena separacia, pokial nie je skutocne vazny zdravotny stav. Pokojne ma oprav, mozem sa mylit ale co sa na sk deje je nechutne.
Tu v AT kamoska mala dieta tiez v inkubatore a pokial to zdr. stav deti dovolil, mohla byt pri nom ceky den. Ved tam netancovala zumbu, tich sa malemu prihovarala, drzala aspom za ruku. Jasne, ze pokial je stav velmi kriticky, je to narocne. Ale ak je to aspom trosku ok?
Prepac, ze som ti svojom prispevkom nepomohla, uz ti minule tu bola diskusia v tomto duchu.
Tym zdravotnikom prajem od zivota zopar riadnych faciek.
Tebe a deturencom zas, aby ste boli coskoro spolu doma, zdravi, stastni a neboj. Budete mat nadherny vztah aj ked nie ste spolu stale teraz. Prajem ti vela trpezlivosti, lasky a sily.
Ahoj, chapem ta.
Mne pomohlo postavit sa za seba a za to, co je normalne a pre deti prospesne.
Cize som si dieta vzala, prilozila na hrudnik a ked sa sestricka spytala co robim, ukazala som na plagatik klokankovania nad mojou hlavou a povedala: poskytujem blizkost a lasku svojmu dietatku podla dostupnych moznosti (mal monitor na nozke, uz bol vtedy len na vyhr.lozku).
Moj bol narodeny 33+5 takze najprv inkubator, mal byt 48 hodin ale bol uplne ok tak bol len 12.
Treba ist za veducim lekarom/lekarkou a povedat ze chces a mas zaujem co najviac kontaktu poskytnut detom. Ze snad uz dnes nie je nikto kto nechape ake je to dolezite.
A vychadzaj z toho ze vacsina zdr.personalu sa jednoducho boji. Su nauceni poskytnut najlepsiu starostlivosy, boja sa nieco nezanedbat. Pomoze ked im povies ze aj ty sa bojis o svoje deti ale zaroven ich chces mat co najblizsie a co najviac. Pytat sa, chciet sa dohodnut kedy. Novorodenci spia stale takito mali, tam nemas co pokazit ked ich vezmes pritulit. To nie je rocne dieta co potom nezaspi a budes ho nahanat po dome.
Co najviac ich hladkaj a hovor im ze si rada ze ich mas.
Drzim ti velmi palce, my sme sli taki mali domov za 9 dni, tvoji su starsi, urcite to zvladnu ❤️❤️