Staranie sa o dieťa po sekcii
Ahojte,
Možno to niekoho pobúri, ale musím sa vyrozprávať.
Som týždeň po akútnej sekcii, všetko sa zbehlo veľmi rýchlo, nevedela som že budem rodit týmto spôsobom. Všetko prebehlo poriadku , v nemocnici sa o mna postarali výborne , len ja mám stále dojazdy z toho šoku. Mám bolesti pri otáčaní , zdvihani sa , dlhšom chodení. Bábätko na druhy den previezli na jisku keďže malo problémy, chodíme ho pozerať a manzel chodí každý den nosiť mlieko. Lekárka by chcela aby som už išla na oddelenie lezat a byt pri babetku. Vraj ženy tri dni po cisárskom su už s dieťaťom a plne sa mu venujú .Ale ja sa na to necítim. Ani fyzicky a ani psychicky. Jasne že na bábätko myslím každý den ale nechcem byt hospitalizovaná. Muž mi doma zo všetkým pomáha a je mi psychickou oporou. Doma sa cítim dobre . Mávala som pred pôrodné depresie a necítim sa ešte úplne v kondícii tam ísť a starat sa o malé sama. Som preto zla matka ? Ďakujem za úprimne odpovede . Veľmi ma to trápi .
Je to moje prvé dieťa .
@domonika24 Nie si zla matka, je bezne, ze je zena zo zaciatku z toho vsetkeho zlaknuta a velmi potrebuje citit oporu partnera. Ja som takto na vyber nemala (ako vacsina zien), len co som sa postavila po sekcii na nohy, tak mi doniesli maleho na celodennu starostlivost. Muz ale chodil za nami 2x denne, nemohol by aj tvoj tak? Plus mala som aj spolubyvajucu, ktora uz rodila druhykrat a vedela poradit..A ked sa mi nieco nezdalo alebo bolo treba pomoct, boli tam sestricky. Takze necitila som sa v nemocnici sama. Mna praveze na chvilu chytila uzkost, ked sme odchadzali domov, ze teraz to uz bude ozaj len na nas.
Tie bolesti, co popisujes, su taky standard, ma to drviva vacsina zien a prekvapivo sa da s tym starat o babatko.
Inak teda v nemocnici mavaju(aspon ja som mala) elektricky polohovatelne postele-to bol paradna vec a velmi mi to pomohlo stavat sa z postele. Doma to uz bolo horsie potom
Neviem, tie fyzicke prejavy po sekcii, to sme mali hadam kazda, uplne normalne tyzden po. Ja sa skor cudujem, ze ta vobec prepustili domov, moje kamosky takto isli rovno na oddelenia za detmi. Kazdopadne ries tu psychiku, nech ti nasadia lieky. Hormony asi tiez este robia svoje, to je vsetko normalne, ze doma sa citis bezpecne, ale mysli na to babatko.
@katulienkax bývanie sa už riešilo rok, do čoho prišlo tehotenstvo… sťahovali sme sa, keď mala malá 2 mesiace..
ja si dovolím tvrdiť že som na tom ešte veľmi dobre, keďže vo svojich 23 rokoch som mala s manželom vlastný dom, čo je teraz dosť ťažké aj pre staršie pary..
Ale ja nehovorím, že muž nemá pomáhať.. v celej diskusii len opakujem, že je dôležité sa hýbať, aby proste tá žena neostala ležať, ale že pohybom sa dá dokopy skôr
@domonika24 uplne ta chapem. Je to uplne nova zivotna situacia, ja som chcela z tejto novej "role" utiect. Manzel mi neuveritelne pomohol prve dni.Boli to hormony, kazdym dnom som sa mala lepsie psychicky. Isla by som za babatkom, ma len teba a a skusila by som sa prekonat. Treba brat jeden den za druhym, uvidis bude dobre.
@sajmonka_1216 ja nesuhlasim, my sme si napriklad zabezpecili byvanie skor ako prislo dieta, to ze niektore zeny maju dieta skor ako byvanie povazujem za chybu a potom musi muz behat na stavbu a nema cas na novonarodene dieta. Suhlasim so zenami vyssie, ze po narodeni ma byt muz k dispozicii skor zene ako stavbe domu, tych par tyzdnov, kym sa da zena dokopy ten dom neutecie >>> To, ze si to zvladla ty nezmamena ze je to mantra a ze vsetky s tym musia tak suhlasit. Aj v minulosti, ked zili zeny v spolocnostiach, tak v normalnych rodinach v sestonedeli zene pomahali a nebola naposap samote ako to byva v dnesnej modernej dobe