icon

V akej miere je strach o dieťa normálny?

18. mar 2025

Ahojte, chcela by som vedieť, či je tu niekto kto to prežíva podobne. Ale určite by mi pomohlo prečítať si aj "triezvy" pohľad na vec , ako je normálne sa cítiť keď ja napríklad dieťa choré. Pretože ja to podľa mňa prežívam prehnane.
Keď je napríklad mala chorá, je mi zle, nejem, nespím. Po jej chorobe sa ja spamätávam dlhšie ako ona, kontrolujem ju, ešte pár dní meram teplotu. Každý deň ma aspoň raz napadne myšlienka, čo ak ochorie, čo ak sa jej niečo stane. Mám pocit, že som nonstop v napätí. Viem , že to nie je normálne.
Určite som prebrala vzorec správania, keďže moja mamka sa o mňa tiež takto prehnane bála.
Asi by mi pomohlo si prečítať, ako to majú mami, ktoré sa takto neboja. Ako prežívate chorobu vašich detí? Ja som od mala asi videla len prehnaný strach , preto to inak prežívať neviem.

avatar
crazy_cat_lady
18. mar 2025

urcite nie je ok prezivat to az tak, ako opisujes. strach o dieta je normalny, ale ty to trosku prehanas. ale je super, ze si to uvedomujes 🙂 nepremyslala si nad pokecom s odbornikom?

avatar
ivik4
18. mar 2025

Neprezivam to
Proste je chory,vylieci sa ,bude dobre
Jem, spim, zijem normalne . Aj ked bol mensi

avatar
natall113
18. mar 2025

Neprežívam to, deti sú bežne choré, proste je chorá, prejde to vylieči sa hotovo

avatar
colsami
18. mar 2025

Ano prezivas to, za mna toto normalne nie je. Dieta je chore? Je mi to luto a ano chudatka hlavne ked su male, ale uplne normalne im davam lieky co maju mat, bez ohladu na to ci sa im to paci ci nie, a ideme den po dni kym sa to nezlepsi. A nevyplakavam nestresujem a nepobehujem za nimi s teplomerom. A ked vyzdravuju, tak som rada ze su zdravi. Nenapadne mi riesit ze CO KED sa to o tyzden vrati. No a ked hej? No nic, preliecime, co ine?

avatar
ivangeline
18. mar 2025

Ja skôr idem do opačného extrému. :D Nevsimnem si, že je dieťa choré, ešteže mám muža.

avatar
bellaa3007
18. mar 2025

Ja som na tom podobne. Mám dosť strach o malu, ale co sa týka teploty malej hned dostanem zimnicu zo strachu.
Co sa týka nejakých bežných veci, tak to je celkom ok... Ale tiež mam ovela vacsi strach ako ostatne matky.

avatar
patka06
18. mar 2025

Strach je do určitej miery normálny, ty ho príliš prežívaš, Uvedom si, že tvoj strach dcére nepomáha, skôr naopak.
Čo sa týka chorôb a úrazov, je dobre vedieť čo robiť, aké dať lieky ako poskytnúť prvú pomoc - to ti pridá istotu, že to zvládneš
Pri chorobe dôverovať radám lekára.
Bežne v živote mysli pozitívne. Užívaj si dcérku a nemysli na choroby a zlé veci.
Skvelé , že chceš svoj postoj zmeniť, ak to nezvládaš sama, poraď sa s psychológom.

avatar
lucia13022023
18. mar 2025

Mala som to tak, asi prvého pol roka. Ale mala som aj poporodnu depresiu, čiže možno to bolo aj z toho. V skratke - dieťa mi strašne ochorelo, mal týždeň. Skoro zomrel. Od vtedy sa začal kolotoc... Nebola som s ľuďmi, do obchodov som ho nebrala, nikoho som k nemu nepustila, manžela som donútila ísť na home office, do obchodov by som išla aj so skafandrom len aby som ho niecim nenakazila. Každé jedno zachrapcanie, kychnutie som bola v strehu, či to náhodou nie je choroba. Keď mal muž sople z alergie, strašná som bola. To tu ani písať nejdem🙈🤣
Spätne sa na seba pozerám ako na chorú osobu. Nebolo v poriadku co som robila, no ten strach ma premohol. Možno mal 5m keď som začala normálne žiť. Odporúčam dobrého terapeuta.

avatar
biglovemom
18. mar 2025

Prežívam to normalne .choroby patria k životu .vobec sa nestresujem .
Nestresovala som ani ked skolka volala, ze treba ist ist sit hlavu lebo si ju rozbila,ani ked padla hlavou o betón .
Mala xy úrazov ale beriem to normalne.ano strach je ale nepreháňam🤷🏼‍♀️

avatar
domka222
18. mar 2025

To ja by som bola už chodiaca kostra. Každé dva týždne choroba x 2 deti.

avatar
marienka1989
18. mar 2025

Ja by som na Tvojom mieste zvážila návštevu psychológa, možno aj psychiatra, lebo je to dosť extrém. Mám tri deti a vôbec neprežívam ich chorobu ani tú ďalšiu, potencionálnu....to už vôbec nie....

avatar
bolarazjedna
18. mar 2025

Určite to nie je normálne, čo opisuješ, samozrejme, mame rôzne povahy a každý má iný postoj, niekto berie veci ľahšie, niekto vaznejsie. Problém je, že teba samu to obmedzuje, ma tvoje správanie negatívny vplyv na tvoj život, lebo "zbytočne" si uzkostliva. Nedá sa to zmeniť tak, že odteraz sa rozhodnem, že nebudem stresovať a budem to v sebe potláčať..... Psychoterapiu sa dá postupne pomôcť. Ja tiež chodím k psychológovi kvôli rôznym veciam, tiež bývam uzkostliva, keď deti ochorejú, proste ako príde prvý náznak choroby, tak mne sa maximálne zúži myseľ, neviem sa na nič iné sústrediť, strašne ma to trápi a ubíja, že je chorý a ešte ma aj vie poriadne rozculit, že manžel to so mnou neprežíva. Vždy to trvá nejaký deň, kým sa z toho spamätám a už to prežíval lepšie. Píšem zo len preto, že určite nie si sama, ktorá má takéto problémy. Ja síce konkrétne toto som nerozoberala do psychológom, sle mam pocit, že aj v tomto smere je to lepšie, odkedy k nemu chodím. Takže určite aj tebe veľmi odporúčam.

avatar
cajchana
18. mar 2025

Psyholog moze pomoct, podla mna to az takto riesit normalne nie je. Fajn, ze si to priznas, este lepsie je to realne aj zacat riesit.

avatar
januska12323
18. mar 2025

Nie toto nie je normálne.

avatar
hanaluteranova
18. mar 2025

Ahoj, neprozivam to až tak moc, no jedno mi to není. Kromě psychologa poradím jednu věc, mě pomohlo získávat více informací. Vědomě jsem hledala informace, brala webináře o průběhu jednotlivych nemocí, o tom, jak si děti kvůli budování imunity nemoci potřebují projít, jak se dá přistupovat k horečce, než jen podat lék. Vědomě, s informacemi. Už jsem klidnější, ale trvalo to nějakou dobu a stále pokračuji ve studiu.

avatar
lauruska_sumienka
18. mar 2025

to ako sa chovas nie je ok, to su uzkostne stavy ktore by trebalo aj riesit s psychologom.

je ok ak dieta kontrolujes pocas choroby, ale nie ze nejes nespis.
aspon ja na zaciatku choroby travim cas pri nom, nech ho mam na ociach, kazdych par hodin kontrolujem teplotu, priebezne dodavam tekutiny, vitaminy, v noci spim lahsim spankom lebo pocuvam ako dycha (mal problemy s mandlami tak musime byt v strehu) a kazdym dnom co vidim ze sa zlepsuje tak uz dbam iba na tekutiny a 3xdenne skontrolujem teplotu.
jediny raz, kedy som pri synovej chorobe nespala bolo, ked nemal este ani polroka a mal nabeh na zapal pluc (mna desi zapal pluc-poznam par ludi co vdaka tomu umreli).

a ako pise hana, studuj priebehy chorob, budes vediet co cakat a budes pripravena. a taka pripravena mozes byt aj pri inych zdravotnych problemoch, tam mne velmi pomaha kniha od zachranara mudr.viliam dobias-ako neprist o dieta

avatar
maryetta
18. mar 2025

A ako to pomaha tebe alebo dietatu? Istystrach je ok. Ale vidis sama ze to normalne nie je. A hlavne su veci ktorym ani nevies zabranit....
ja nemeriam teplotu ak dieta ozaj nema aj ine priznaky choroby. Ked tu citam ze ma niekto teplotu 37,5...
mne aj dr povedala ze teplotu riesit az nad 38....

avatar
cimage
18. mar 2025

Ked najmladsia ma horucky, tak prve co je, ze ma od nervov prezenie, ale potom sa spamatam a idem normalne dalej. Ja to mam kvoli starsej, ktora mala febrilne krce, takze to uz nechcem zazit.

avatar
pralinka25
18. mar 2025

no ked zvazim ze moje je chore 2 tyzdne a zdrave nanajvys 3 dni a tak dokola a mam ich tri tak pri tvojom prezivani by som bola do polroka mrtva. treba s tym nieco robit pretoze to prenasas na dieta.
hlavne je ze si to uvedomujes. to je zaklad

avatar
heln
18. mar 2025

sama si si odpovedala, tvoja mama bola uzkostliva a ty si prebrala tento vzorec.
vela veci si vies zracionalizovat, s niecim bude asi musiet pomoct psycholog.
je v poriadku mat obavy o dieta, ked je chore, ale nie je nutne aby ti bolo zle, nejedla si a nespala.

avatar
marianarem
18. mar 2025

Ja mam stres, ked je syn chory, ale skor je to taky rezim strehu, viac ho sledujem. A parkrat boli situacie, ze sa napr. dusil z larygitidy alebo mal velmi vysoku horucku, ked mal otravu morskymi plodmi, vtedy som sa dost bala. Ja teda celkovo choroby neznasam, mam s jednou u seba hrozne skusenosti a teraz ich mame doma asi 15 za rok. Ale az takto ako ty to neprezivam. Moja mama sa tiez o mna dost bala a ja som potrebovala presny opak. Navyse za mojho detstva sa kazdy kasel davali rovno atb, tak som si zafixovala, ze bez liecby atb nad chorobou nezvitazim. Bala som sa o seba, neverila som svojej imunite. Teraz ked prechadzame tymto skolkarskym peklom so synom, tak je pre mna aspon uzitocne vidiet, ako sice nosi domov vsetko co prejde okolo neho, ale ako zaroven jednu chorobu za druhou likviduje a nemal este celkove atb. Takze mu skor vzdy vysvetlujem, ake vselijake zbrane nasadil do boja a ze uz ide s nimi na chorobu. Aj tvoje dieta ma zbrane a nasadzuje ich, naozaj sa na to da spolahnut a riesit treba az ked sa to velmi hroti alebo velmi dlho neprechadza.