Vyhorenie na rodičovskej
Caute zeny. Prisla som si asi len po slova utechy, dlhsie neviem co mi je…je pravda ze materstvo si vobec neuzivam, nenaplna ma 24/7 starostlivost o niekoho ineho. Ide o to, ze poslednou dobou mi aj muz hovori, ze co sa to so mnou deje a ma fakt pravdu. Prave som pocuvala jednu psychologicku ako spomina priznaky dusevneho vyhorenia na materskej a akoby som sa do bodky nasla: nic ma nebavi, vyhybanie sa druhym ludom (plus som introvert), frustracia, negativizmus, na vsetko len hundrem, ludia sa ma pytaju co som taka smutna a ze posobim nestastne.
Dieta pritom velmi velmi lubim, kazdy den ho stiskam a hovorim mu to ( cochvilu oslavi svoj prvy rocik a ja sa uz velmi tesim, chystam mu oslavicku, ma uz nakupenu vyzdobu, obcerstvenie vymyslene a pod), kazdy den sa jasime, hrame, tancujeme, citame, necham ho sameho sa pohrat a poobjavovat svet, zas to neprehanam, niesom premotivovana, musi sa aj sam vediet prehrat. Je to ale velke zlaticko. Cez den to s nim uz byva narocne aj ked este nechodi a po pravde sa tesim kedy ho uz ulozim spat. Vtedy sa snazim nic nerobit a dobijat baterky. Paradoxne vecer ked ho ulozim sa pristihnem prevazne ako si prezeram jeho fotky a ukazujem ich jeho tatinovi, co vsetko dnes robil a nove sa naucil. Takze som to tak nejak vyhodnotila, ze asi len mi chyba ten cas a priestor na moje potreby, ktore ostavaju dlhodobo nenaplnene a potlacane (sama ist napr do obchodu a kupit si nieco na seba, alebo si len tak ist popozerat, povozit sa tam a spat v aute…po ceste domov sa stavit na maly nakup potravin, v klude si navarit, nie nohou drzat suflik zavrety a nohou odtlacat psa a rukou istit dieta a pod..). Pomoc nemam, mm ma velmi tazku robotu, snazim sa ho moc nezatazovat a aj ked mi pomoze cez vikend citim vinu. Ale zaroven uzkost, ci sa este niekedy vyspim v noci, ci budem mat na seba este niekedy cas. Uz sa ani nemalujem, lebo je to “strata casu” a ked sa vidim tak mi je este horsie. Pritom ked sa nalicim a umyjem a upravim vlasy pridem si celkom pekna - nie krasna ale taka symposka, potesi ma to a doda na sebavedomi. Len zo vsetkeho toho som uz taka psychicky unavena, ze nemam energiu obetovat tomu svoj cas, zatial co maly jaci sam v ohradke alebo ho popritom 300x zbierat po byte aby si neublizil. Vadi mi a unavuje ma predstava ako to sklbit - s sa niekym stretnut medzi jeho 2 spankami, stale kojim, aby mal teply obed etc…uz som uvazovala aj nad opatrovatelkou, ci by mi to na par hod do tyzdna pomohlo sa psychicky trochu “upratat” a prist spokojnejsia domov. Do prace nechcem ist len preto lebo nemusim, financne sme na tom velmi dobre a nemala by som to srdce ho niekam dat do jasli. Proste zvieralo by mi hrdlo, ze miesto 3 rokov pri maminke (ne)musi byt niekde s ludmi ktorych ani nepozna. Osobne sa tesim ked z dietata bude partak, nielen kakajuce a loziace babatko, co sa budi x-krat za noc a skoro rano je uz hore (pred 5).
Nemyslim si ze som nejaka fajnotka, v 9. mesiaci som robila vacsinu nakupov ja, vsetko tazke tasky, cistila som akvarium - vylievala a nalievala 10kg kyble a ze ich bolo..navarim nam aj dietatu, operiem, vybavim, nakupim, pokocikujem proste nesedim na zadku a nesucham nohami ze sa mi len nechce…a ze som len unavena.
Nejake prognozy? Ako ste sa zbavili pocitu viny a zaroven pocitu ze viete ze vas to nenaplna? V akom veku dietata ste citili ze sa viac osamostatnilo a vy preberate opat kontrolu nad svojim zivotom?
Dik za normalne postrehy, tych supermaminkovskych mam okolo seba az-az..
A teda Tí chyba čas pre seba?zaobstarala by som si 2x týždenne na pár hodín opatrovateľku a ty rob niečo pre seba.Uz som počula aj horšie príbehy ty mi neprídeš vyhorena skôr unavená vstávať 05 a byť celý deň s dieťaťom je ťažké a náročné.Podla napísaného mi nepripadá, že Ta materstvo nenapĺňa.Nic ma nebaví, frustrácia to ver tomu, že aj tu oslavu by si brala ako zataz.Iba si unavená, dieťa vyžaduje viac pozornosti začína chodiť...
Za chvíľu to bude parťák uvidíš...a celkovo som si vydychla a mala pocit, že to je už super bolo okolo 4-5 r🙂sprav si výlet po obchodoch, chvíľu odísť z domu bez fľašky, dieťaťa, na nikoho nedávať pozor...
Niekoho na stráženie na par hodín do týždňa a venovať sa sebe. Ist si zacvičiť, zaplávať, vyčistiť si hlavu... mne to pomáhalo.
Alebo sa len tak nahodiť a zbehnúť s kamoškou do centra na kávu, pokecat si, hm?
Mozno cez víkend nech postrazi babka s dedkom a vy s mužom zbehnite do.kina?
Nezachytila som, kolko ma rokov ale postupne sa to bude lepšie, neboj👌
Urcite zapajaj aj otca a nemaj vycitky, dieta mate spolu a urcite aj do buducna je lepsie, ked sa mu venujete obaja, nie len ty. A ako bolo spominane, musis si najst priestor pre seba, ak nemas po ruke babky, tak naozaj nejaka opatrovatelka. A nebala by som sa vobec vratit do prace. Pokial si myslis, ze ta to urobi stastnou. Dieta a rodina funguju a su stastne, ked je stastna mama. Ta to vsetko drzi pokope. Takze pre tvoje dusevne zdravie by mohla byt aj toto cesta. Alebo aspon na polovicny uvazok.
Najst si opatrovatelku k malemu dietatu nie je len tak. Ono ju musi poznat a doverovat jej a to chvilu trva. A este kde? V byte dietata? Ak by sa jednalo o cudziu osobu, tak su dolezite referencie a osobne spoznanie. Este tak najst si niekoho na kocikovanie. Dost tazke....
Moj zaver je, ze najlepsia je rodina (babka, dedko....).
Ak nie je, treba vydrzat. Cas rychlo leti. Unava je to velka a pomoze aspon 1x za tyzden nechat kazdeho z rodicov riadne, t.j. bez obmedzenia vyspat a odpocinut si. T.j. napr. celu sobotu sa stara jeden rodic a celu nedelu druhy rodic.
Si super, velmi pekne si to opisala 🙂 chapeme ta urcite mnohe...ja som mala po sebe 2 deti, velmi napomocneho manzela a podobne pocity snad cely cas materskej - niekedy viac niekedy menej intenzivne. Pomohlo mi ciastocne, ked som s detmi zacala cvicit (vonku cvicenie s kocikom a partiou mamiciek), viac sa zapojila do susedskej komunity okolo, stretavanie a navstevovanie sa s kamoskami...proste neizolovat sa, zlavit z narokov na seba ako matku (menej prisna kontrola stravy, netrvat na ritualoch a uplnej pravidelnosti rezimu)
Najviac pomahal cas pre sebe ale realne ho naozaj bolo napriek snahe mna aj muza stale malo... Najviac pomohol navrat do prace, pocity viny presli, odvtedy doma stiham viac ako inokedy za cely den a som stastna. Deti (mladsi mal 1,5r) to zvladli super.
V tvojom pripade ta opatrovatelka/parttime aspon parkrat do tyzdna by bolo mozno riesenie ak mas taku moznost 🙂
Pokiaľ si to môžete dovoliť, zaručene by som vyhľadala cez agentúru, nejakú oficiálnu, s dobrými referenciami a sup opatrovateľka, prvé dni by som s nou bola doma, pekne by si videla ako si sadli, ako to ide a potom, keby bolo všetko ôk, vybiehala. Aj dve hodiny ti dodajú energiu. A poteším ta, toto obdobie ubehne neuveriteľne rýchlo a bude ti chýbať, ja viem, teraz sa ti to nezdá.... Ale bude. Ja už mám tretieho partaka. A chyba mi zase babatko😉. Neboj, budú aj prespať noci, bude aj čas na seba, všetko.
Citila som sa rovnako ako ty, rovnake pocity a myslienky. Naozaj uplne ako keby som to pisala ja pred rokom :D aj manzel s narocnou pracou aj vycitky, ze peniaze nam nie je treba aj chut sa len tak ist sama niekam pomotat. My sme s muzom chodievali aspon cvicit 3x do tyzdna vecer, to bol moj relax. Mne sa to nakoniec vyriesilo same, dostala som super pracovnu ponuku financne ale hlavne naplnou prace a tak isla mala do jasliciek, ked nemala este ani rok a pol. Prvy mesiac som sa citilia ako najhorsia matka krkavcia na svete (a niektore komentare od ludi nepridali, ved to pozname), ale teraz ma mala 2 roky a 2 mesiace a nic lepsie som pre seba, pre nu a v konecnom dosledku aj pre celu nasu mini rodinu nemohla spravit. Mala jaslicky zboznuje, kazdy tyzden posielaju fotky ako sa tam blaznia, vymyslaju s nimi vselico a je tam naozaj stastna. Su to sukromne jaslicky iba 1 trieda v rodinnom dome a deticky od 8 mesiacov do tych 3 rokov 🙂 Ja sa opat citim ako platny clen spolocnosti, volne chvile s malou ci uzivam obela viac, tesim sa na vikendy a dovolenky kedy vymyslame rodinny program. Cez den sa bavim s dospelymi ludmi, pouzivam hlavu aj na ine veci ako babatkovske ani sa nelutujem, nie som vyhorena, nespokojna, umrncana atd. Este chvilku budem pracovat a chystame sa na druhe babo a mozno s nim ostanem aj 5 rokov doma ktovie. V kazdom pripade, ty ako clovek si neprestala existovat potom ako sa ti narodilo dieta. Musis mysliet aj na svoje potreby, aby ste mohli zit stastny a spokojny manzelsky a rodicovsky zivot. Skus zacat tou opatrovatelkou na par hodin tyzdenne, mozno ti uplne postaci to. Pojdes si zaplavat, zacvicit, na kozmetiku, ku kadernikovi alebo len tak do obchodu 🙂 pre mna bolo super konecne sa v praci v klude naobedovat a vypit si teplu kavu :D
Aj ja som viac ako rok (zacalo to prvymi narodeninami) byva vacsinu noci hore a budicek medzi 4-5.00. Sialene a asi najhorsie obdobie pre mna za cely svoj zivot. Chcela som zacat pracovat z domu, potom som to, zial, odmietla, lebo som ledva zila. Doslov som sedela pri dietati a cakala, kedy pojdem uspavat. Len som to prezila a teraz uz mam budik okolo 6-6.30, co je zazrak, stale nespim celu noc, uz pracujem z domu. Je to lepsie. Ina rada nie je, len prezit.
Ja mam skveleho chlapa, ktory ma posielal spat, ked bolo najhorsie, vsetko porobi, nie som stale sama doma. Ak mas moznost mat opatrovatelku, chod do toho, keby len vzala dietatko na prechadzku v kociku a ty budes zatial sama doma pit caj a v klude sa najes, alebo si pospis. Je to psycho a ja ti uplne rozumiem.
Pre mna bol uspech, ked si konecne po mesiacoch Vojtovky, pobytoch a rehabkach na vlastne naklady dieta sadlo a mohla som vozit v kociku a v sedacke na biku. A tie vycitky svedomia, se starsiemu zdravemu das do ruky mobil, tablet, ovladac od telky, len nech neotravuje 🥺.
Co je vyhorenie?
Ved s nim cvic, plavaj aby zacal chodit, nebudes musiet davat pozor.
@autorka v mojom pripade nastalo vyrazne zlepsenie okolo veku 2,5 r. Mala sa teraz dokaze sama zahrat chvilu, dlhsie vydrzi pri nejakej aktivite typu kreslenie/malovanie/varenie/hranie na klavir. Nie je to ale o tom, ze pol hodinu alebo viac sa zahra sama, ale tak uz som si zvykla a obcas musi pockat kym nieco dorobim a zrovna dnes mi zahlasila “najlepsia maminka” :D
Muz ma uz sluzby na maj napisane a druhy majovy vikend balim kufre a idem na wellness, sama, ocinko a malinka ostavaju doma, vsetko nechavam v rezii ocinka. Dospela som k zaveru, ze potrebujem reset a hotovo.
Ty by si mohla skombinovat tvojho manzela, hoci je vytazeny raz mesacne, minimalne, si musi najst cast a opatrovatelku, ak ti to teda financie dovoluju.
Ja som mala podobne stavy ako ty, muzovi som explicitne povedala, ze potrebujem cas aj pre seba a to som fakt nemala a nemam ani chvilku osamote. Muz robi na smeny a preraba este dom, takze domacnost a mala su na mne, a on nikdy nedokazal pochopit, ze aspon raz tyzdenne potrebujem hodinu pre seba. Vzdy mi iba zahlasil, ze ine mamy maju aj dve a viac deti a su v pohode, a kedze diskusiou nedospievame k ziadnemu porozumeniu prisiel na rad vikendovy wellness a vypnuty zvuk na telefone.
Moj manzel ma tiez narocnu pracu,ale detmi zije natolko,ze po praci ma vyzenie do mesta a oni si urobia chlapsky den. Ked nemal maly ani rok,hodil ho do kocika a sli na pivo 😀 ja som s nim v tom case tiez chodila von. Na obed dostal teplu stravu, potom sup do auta,kde zaspal,v meste prehodila do koca a isla som. V kazdom nakupnom centre mas detsky prebalovak,kde ho nakojis. Pripadne vezmi so sebou presnidavku alebo mu nieco strc do ruky a ty korzuj po meste.chodte s jamoskami do restiky s detskymi kútikmi,aspon na chvilu sa ho zbavis. Ale ak mas starych rodicov, urcite ich vyuzi,nech ti babo pokocikuju a ty oddychuj
Ja som v inej situácii,dieta mam už druhe a veľkú rodinu ktorá chce s mojimi deckami tráviť cas… ale zo skúsenosti ti poviem,že dať niekomu dieta na tri hodiny ( kľudne aj opatrovateľke keď ju trochu spoznas) je tak oslobodzujúce akoby si strávila týždeň na dovolenke sama😃ja som vždy vyhľadávala situacie kedy si môžem od deciek oddychnut,aby som nabrala sily a bola vysmiata a spokojna a to moje deti fakt milujem nadovsetko ale proste cítim kedy mi treba vypadnut z toho kolotoča a keď aj nič nerobiť,hľadieť do blba ,ale byt sama sebou a nie súčasťou dua😃pripadne už tria😃a prospieva to podľa mna aj detom,vydýchnuť si od matiek a byt s niekym inym,kto ukáže a nauci niečo iné😃ale fakt rozdiel je ze mne decká zabava rodina a pýtajú ich na strazenie 🤷♀️ Ale zaručene to chyba oddych a byt sama sebou, prinavrátiť by ti to spokojnost a opäť by si vyžarovala radost😉