Ako prekonať pocit nespokojnosti a vyrovnať sa so stresom?
Uz vyse mesiaca mam zvlastny pocit tazoby, stresu, nespokojnosti, neviem ani ako to popisat. Budim sa s tym kazdy den a trva to az do vecera. Netrapia ma ziadne konkretne problemy, mam super vztah, praca je v pohode, nikto v rodine neriesi nejake vazne problemy, ze by ma muselo nieco trapit. Casto sa vsak v myslienkach zaoberam akousi zbytocnostou vsetkeho, co robim. Praca je sice v pohode po work-life balance stranke, nestresuje ma, viem co robim, ale nevidim v nej hlbsi zmysel. Ked pozeram ine pracovne ponuky, prace ktore by som mohla robit su alebo podobne tomu co robim (nezmyselnostou) alebo horsie platene, co si ako mlady clovek bez zabezpeceneho byvania nemozem dovolit. Mam pocit, ze mi zivot plynie strasne rychlo, dni su casto rovnake, aj ked sa snazim spestrit si ich napr kinom alebo prechadzkou, vyletom, chvilkovo to pomoze, ale v nejakom sirsom kontexte to az tak nepomaha. Vela veci je totiz zalozenych na neustalom cakani na nieco. Cakanie na vylet do zahanicia, cakanie kym nasetrime a zoberieme hypoteku, cakanie kym sa naskytne nejaka zaujimavsia praca.. Akokolvek sa snazim samu sebe presvedcit, ze v zivote nejde o vela, staci si ho urobit co najprijemnejsi a nejako ho prezit, podvedomie sa mi ako keby snazi nanutit ze nerobim dost, ze nemam dostatocne plnohodnotny a naplneny zivot, ze ho len nejako prezivam. Ciastocne asi aj kvoli nastaveniu spolocnosti, ze sa stale treba za niecim nahanat, zarabat viac, vlastnit viac, neda sa tomu uplne asi vyhnut. No a mozno prave toto nastavenie prichadza do konfliktu s tym mojim vnimanim zivota ako takeho. Netusim vsak ako sa s tym celym vysporiadat, kedze to v podstate nema riesenie.
A aky je to pre teba naplneny zivot?
Väčšina ľudí žije stereotypne, iné to bolo, keď človek bol študent a bez záväzkov. No už keď si vo vzťahu,máš prácu, tým pádom máš aj povinnosti. Nemôžeš len tak ráno vstať a robiť si čo chces,lebo musíš do práce. No môžeš si z času na čas vziať deň voľna a ten týždeň troška zmeniť...aby nebol stereotypný. To je proste život...treba si vždy nájsť niečo,na čo sa tešis. Môže to byť hocičo...večera s priateľom, nákup, výlet, plánovanie dovolenky....Proste áno, život v určitom štádiu je stereotypný, no treba ho proste okoreniť.
@zmrzlinka2021 robit nieco, co ma zmysel, co by mi robilo radost a mozno by mi teda nevadil ten pracovny stereotyp. Celu svoju pracovnu dobu travim pri PC, vacsina prac ktore pozeram su na tom podobne. Robi mi radost byt casto s rodinou, no byvam daleko, cca jeden vikend za 2 mesiace som s nimi. Travit cas v prirode, co nie je lahke ked clovek pride o 5 vecer unaveny, v okoli ani nemam vela zelene. Nemozem si zaobstarat ziadne zviera, kedze zatial zijem v prenajatom byte. Robilo mi radost zahradkarcenie, ale znova v byte na toto nie je priestor. Cestovanie je obmedzene na dovolenky, hlavne priatel nema velmi flexibilnu pracu. Ja si uvedomujem, ze to nie su nejake obrovske problemy, v porovnani s inymi ludmi je to v podstate nic. Len registrujem ze ma to trapi, nie som uplne spokojna, a neviem co s tym spravit, lebo ono je to v podstate normalny zivot.
@7miriam77 ano, presne tie studentske casy mi napadli ked som to pisala. Najma teda vysokoskolske studium, citila som ze robim nieco dolezite pre svoju buducnost, tesilo ma ked som spravila skusku, posunula som sa dalej. Mala som viac volneho casu, niekedy aj doobeda, cize som mala pocit ze mam z toho dna viac. O to okorenenie sa snazim prave tym ze napr ideme do kina, najest sa vonku, na nakupy, na dovolenku atd, casto je to vsak len take chvilkove rozptylenie, lebo dalsi tyzden prejde ani neviem ako v tom klasickom stereotype. Cim sa zase dostavam k tomu, ze v podstate stale len na nieco cakam
Áno, časom sa ti život zasa zmení, prídu detičky a budeš mať spestrenia ajajaj 😅, no aj tam časom príde stereotyp,ono človek sa vždy dostane do nejakých koľají, do nejakej pravidelnosti, ale tak to proste ma byť. Ak máš pocit, že si ešte mladá na stereotyp, máš šancu zmeniť svoj život. Môžeš skúsiť prácu v zahraničí, cestovať...dá sa to v pohode. Ja som tak žila skoro 20 rokov a poviem ti, stereotyp som veru nemala, no ja som proste dosť riskovala a menila po čase destinácie a začínala všade odznova. No keby som mala vrátiť čas, tak to urobím presne tak isto. Zážitky a skúsenosti ti nikdy nikto nevezme, a o nič som neprišla, práve naopak. A stihla som si aj krásne zarobiť, ušetriť a tak žijem bez hypoték 🍀❤️🍀
Neporadim, ale v podstate to vnimam podobne