Ako opísať rozdiely v správaní dieťaťa?
Moje dievčatko Lucka má 3 roky a bohužial je taký rok pozadu vo všetkých oblastiach (reč, motorika, správanie), a má aj slabší očný kontakt. Keď mi doktorka sama od seba navrhla návštevu špecialistov, pomyslela som si o doktorke, že je neschopná, a vymýšla si, a zmenila som Lucke všeobecnú lekárku. Ale už si priznávam, ze ozaj to s Luckou nie je ok. A ja rozmýšlam, že ako budem doktorke opisovať čo všetko je s Luckou iné oproti 3 ročným deťom. A mám výčitky, že si budem na dieťa kydat aká je iná, keď budem doktore opisovať Lucku ☹️.
@nelca0510 Vsimla som si to, uplne vsetko Lucka zacala robit pozde. Napr. ukazovat prstom zacala az v 2 rokoch. Ale ja som to nechcela sama pred sebou priznat, a vravela som si, ze vsetko dobehne. Ale teraz, ked ma 3 roky uz sa to neda prehliadnut, velmi vidno, ze je pozadu ☹️. A kydat myslim tak, ze bude so mnou Lucka u doktora a ja budem vraviet pred nou ako je pozadu a ona to bude pocut ☹️.
Tiez mam doma taku dcerku cim skor zacnete pracovat tym skor ma.sancu vsetko dobehnut.teraz ale musis zabrat ty ako mamina. Rok nic nie je ani v reci ani v motorike.vsetko krasne dobehnete ale treba zacat hned..
cim skor k specialistom doeta do 6 r moze dobehnut tak nevakaj a chod ju dat vysetrit aby si vedela ze co mas s ou robit.
To není kydanie na dieťa, to je riešenie ako mu pomôcť. Naozaj není cesta sa tváriť že nič. Ja som takto hovorila na syna sama doktorke - keď mal cca dva roky, ale teda on nerozumel takže som nemala výčitky pred ním - druhá možnosť je zavolať jej z domu, alebo napríklad naša doktorka ma možnosť napísať jej email - naša odkladala poradňu že dáme mu čas, až som jej nakoniec napísala dlhý mail s tím že čo robiť čo nerobí, čo na ňom vidím a že myslím že to potrebujeme riešiť lebo je veľmi pozadu - a zavolala nás na preventívnu, spravila mu m-chat a už sme šli šup neurológ, psychológ. Dôležité je ale riešiť nečakať už že sa stane zázrak. A nebojte sa deti toho vedia veľa dobehnúť. Môj v 2 rokoch nevedel nič - ale že skoro nič, neukazoval, nevedel kde má očko, nos, kde je mama, zvieratká žiadne proste nič. Od 2.5 roka sme začali chodiť logopedia, CVi, terapia.... Teraz má 3 aj čosi, áno stále je pozadu ale neuveriteľné pokročil, aj sa v CVI divia koľko toho stihol za tú dobu, začína rozprávať - áno má to svoje muchy nerozumie ešte úplne všetko ale predtým nepovedal slovo a teraz vie sám vyjadriť čo chce papať, piť, ísť von atď. Takže nebojte v tomto veku vedia sa veľa zlepšiť, ale niektoré deti (ako moje dieťa so špeciálnymi potrebami) proste potrebujú k tomu niečo viac.
kydala by si, keby si to takto pred Luckou vykladala mamickam na pieskovisku, nahodnym znamym a podobne. A pani doktorke mozes kludne zacat s tym, ze prisli sme za Vami s Luckou, lebo potrebujeme poradit a pomoct.
Som si ista, ze su oblasti, kde je Lucka sikovna a v inych potrebuje niekoho kto Vam pomoze... A kludne Lucke pred tym vysvetli.
Pre každého rodiča je ťažké sa stotožniť s tým, že jeho dieťa je "iné".
Vlastná skúsenosť, teda skúsenosť mojich rodičov.
Narodila som sa ako predčastniatko, s hmotnosťou 1 600g, merala som 42cm, to znamená, že som bola niekoľko týždňov v inkubátore.
Lekári rodičom tvrdili, že som v poriadku, až v piatom mesiaci sa rodičom niečo na mne nezdalo. Neudržiavala som očný kontakt, nereagovala som na svetlo a výsledok? Slepota oboch očí.
Diagnóza znela katarakta. Nastali vyšetrenia, nekonečný kolotoč, keď som dovŕšila dva roky, prvá operácia a po pol roku druhá.
Vybrali mi šošovky, teraz nosím síce "popolníky", ale vidím aspoň niečo.
Preto sa nehanbi a začni s dcérkou riešiť jej zdravotné problémy so špecialistami.
Nechcem byt zlá ale toto je chyba mnohých rodičov. Nechcieť si pripustiť že moje dieťa je v niečom iné a pritom stále výnimočne. Kebyže vam pediatrička povie že MMR tak sa snažíte zo všetkých síl aby bolo dieťa vyšetrené čím najskôr a sme ochotný zaplatiť aj prednostne vyšetrenie. Úplne tomu rozumiem. Vašim obávam ale myslite nato že žiaden lekár vam nechce zle. Za odborne vyšetrenie nedáte nič. Len pomôžete dcérke ak niečo nebude tak ako má byt. Čím skôr začnete pracovať s dieťaťom tým skôr môže všetko dobehnúť a v budúcnosti môže viesť plnohodnotný život. Nebojte sa toho. Vždy to bude vaša krásna milovaná Lucka a nič sa na tom nezmení. Prajem veľa síl 🍀
Tej prvej pani doktorke si co povedala, keď si odchádzala? Tam by som asi začala, tak od seba musíš /zmieriť sa s tym/a potom môžeš riešiť dieťa.
Autorka, robíš si úplne zbytočné starosti. to, ze pri doktorovi odborníkovi ty vymenujes príznaky zmeneneho zdravotného stavu, určite nie je "kydanie".Dajme tomu, ze by si šla k doktorovi s človekom, ktorý zle vidí. Takže budeš hovoriť, ze žmuri, ide blízko k objektu, ktorý si chce pozrieť, sucha si oči a podobne. Pripadne že zle číta, komoli text a podobne
Zdá sa ti to ako "kydanie?"
Veď to je len normálne opisuvanie príznakov, aké osoba má. Tak je to s každým ochorením. A ak má doktor naozaj správne určiť diagnózu, tak potrebuje vedieť všetko.
Prečo kydať? Povies pravdu,a začnete to riešiť s novou doktorkou? Ty si si nevšimla,že je trošku iná?