Ako riešiť strach z detí u dvojročného dieťaťa?
Ahojte, už od jesene pozorujem na malej že sa boji deti. Vtedy jej niečo urobilo druhe dieťa keď sme sa my mamičky prezliekali v šatni, nevidela som to ale bolo mi to jasne keďže začala strasne plakať. Samozrejme nebol to jediný incident, na ihrisku alebo v kútiku ju často niekto sotil, vytrhol hračku z rúk a podobne. Zostala dosť ustráchaná v porovnaní s inými deťmi. Myslite že je to na psychológa alebo to prejde samo? Mali ste niektorá také detičky v tomto veku? Dakujem.
Ako sa prejavuje to, že sa bojí? Plače keď vidí iné deti alebo?
Nebojte sa, v tomto veku a vlastne do 6teho roku sa vyvíjajú sociálne interakcie a celkovo nervová sústava. Nie je treba v 2 r. riešiť s psychológom takéto veci, ak by bol problém vypuklejsi aj neskor v období ked bude v škôlke a budú vám to hovoriť aj učiteľky vtedy by som to uz riešila.
@lucia13022023 v tom veku place vela deti za nic. ved sa im vyvija mozog a psychika je normalne ze to nevedia spracovat, toboz ked predtym boli len s maminkou doma.
v 2 rokoch bol nas syn uplne rovnaky, akonahle sa k nemu nejake dieta priblizilo, zamrzol a rozplakal sa a cakal, ci ho pridem zachranit :D :D teraz ma 6, ma vela kamosov v skolke, je uplne normalny.. ale stale zvykne povedat, ze mu idu ine deti na nervy :D to je asi povaha..
Pre svoj vlastný kľud môžeš kontaktovať psychologa, dá ti rady, ako reagovať a pracovať s dieťaťom. Podľa mňa ale daj jej čas (aj môj takmer 3rocny sa bojí druhých detí, pritom inak je az príliš smelý vymyselnik a dokonca ani mi nikto neublížil), podpor ju keď ma ísť medzi deti ale nenúť ju, ak sa nechce hrať, je to v poriadku. Základ je podľa mna aby cítila, že ty ju máš rada a prijimas, aj keď sa bojí, plače, či sa chce hrať s ostatnými ci nie, všetko je v poriadku.
@lucia13022023 neplače, skôr sa im vyhýba, uteká od nich, všetko im radšej dobrovoľne dá akoby sa mala “pobiť” o hračku…
Podľa mňa je to v poriadku. Taktiež mám dvojročného a o hračku sa nikdy nebol, radšej išiel preč a našiel si druhú. Deti ma rad, ale nie veľa detí. Minule sme boli pre neter v škôlke a keď videl toľko detí, taktiež sa bal. Nie je to podľa mňa nič čudné alebo neobvyklé 🙂 myslela som, že keby veľmi plače, vyslovene sa bojí, trhá si vlasy, kričí atď keď vidí iné deti, vtedy by som psychológa navštívila. Ale takto je to ok.
Mam viac detí, jedno dieťa si nevedelo nájsť kamarátov samo, vždy čakalo kto príde za ním, nikdy nebolo priebojne, v cudzom prostredí ustrachane. hračku radšej odovzdalo ani naspäť nepytalo...
Druhé si našlo kamošov hneď, hračku vytrhlo keď ju chcelo, kamošov veľa, nemalo problém keď niekde došlo..
Tretie žiadny problém s deťmi ani s dospelými, slušne....
Proste chcem tým povedať, že každé dieťa je individualita, každá interakcia ho učí niečo, stretne sa s rôznymi deťmi, vychovaný aj drzimi...je na vás ako ho na to pripravíte. Veľa veci je však v povahe, v génoch. Hovorí sa ze vychovavame rovnako, no nie je to tak, aj my sa rokmi meníme, aj dieťa ktoré vyrastá ako jedináčik, alebo ako mladšie, či starsie...vždy je to iné. Tiež som sa nechodila s prvým dieťaťom k psychológom kým som pochopila ze toto nie je o ňom ale o mne, prijať dieťa aké mám a aké je a neporovnavat a inymi a prispôsobiť svoju výchovu a naučiť ho len byť pripravené a šťastné na tento svet
Prejde to.
normalne
deti su este moc male, psychika sa tiez vyvija, neboj sa.