Aspergerov syndróm v období puberty: Ako postupovať?

Prosím o radu a nasmerovanie.Mam 17 r syna, ktorý bol od detstva svojský v niektorých bežných veciach, ale stále som to považovala len za vrtochy, rozmaznanost.Vzdy bol na mňa veľmi naviazaný, bol vo všetko popredu čítanie, písanie, škola výborne známky.
Počas covidu som si čoraz viac všímala jeho zvláštnosti , ale to som pripisovala aj puberte.Nechce sa mi to všetko písať prišla som do bodu kedy neviem ako sa voči nemu správať, bojujeme spolu, on nerozumie čo od neho chcem a ja neviem či so mnou manipuluje, alebo ja chcem od neho veľa a on toho nie je schopný.Rada by som ho dala diagnostikovať na druhej strane nechcem, aby mal nalepku, že je iný a vôbec ako by to on sám prijal.A tu som na pochybách.Muz je skeptik a povedal, že vždy bude náš načo vymyslam psychológia je paveda a podobne.90% času s ním trávim čas ja a z toho vyplývajú problémy, takže samozrejme, že muž nemá snahu o nejakú diagnostiku či rozhovor u psychológa.
Ja preháňam, syn má pubertu a on chce svätý pokoj😉
Moja otázka, ak by som ho chcela dať diagnostikovať ako postupovať?Ešte napíšem na prvý pohľad vôbec nie je vidieť nejakú inakosť je veľmi inteligentný dobre maskuje, alebo odpozerava?Roky som si myslela, že je introvert, ale čím viac mi sedí asperger.Najviac čo má trápi je jeho emočná plochost.Ak Vás napadnú otázky pýtajte sa, alebo skúste mi napísať ako sa správajú vasi teenegerka.Idem do práce potom napisem konkrétnejšie