Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?
Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!
@sisika prosím ťa ešte jedna otázka chodi ti synček na nejaký kruzok?
Aj ostatné zienky chodia vaše deti niekam?
U nás je problém taký že maly chce byť stále len doma keď niekam ideme zo 100x tak asi 90x ke cirkus že on nejde ostane doma atd. Potom keď dojdeme príklad do herne alebo na trampoliny už ke ok. Neviem či ho mám davat nosiť na nejaké krúžky alebo nie keď robi cirkus že on nejde. Ide o to že nechodí ešte do škôlky ma 5 rokov a chcem aby aspon. Takto bol trocha s detmi..poradte ak viete
@misulka47 nie,nechodi-on celkovo nema rad ked nieco “musi”... ma obdobie ked vyhladava deti a to chodime von,do herni atd. A potom ma obdobie ked sme vacsinou doma,v tichu a pohode si robime svoje. Doslova byva pretazeny,ohlucany-tak to respektujem... nenutim ho byt s detmi lebo obcas tie deti vycitia ze nieco mu vadi a naschval to robia-kricia mu do tvare,chytaju ho po tvari a podobne. Aj na mna je to vela,takze mi nevadi ze kazdy den nie sme s detmi.
Ja sama som bola skor samotarske dieta-a bolo mi tak dobre. Nevadilo mi byt sama-vela som si citala,hrala som sa vo svojom svete. Aj syn-vytvara stavby z Lega a na ku kazdej aj pribeh,ma uzasnu fantaziu.
A ked bol mensi,okolo 4-5r,tak to este nezvladal s detmi-bolo vela nervakov-vtedy som pochopila ze nemusi byt az tak spolocensky...
@misulka47 momentalne nechodi,lebo si prehodil den a noc,takze sa to neda.
Ale cely minuly rok chodil,tiez bol rad,no pretazeny bol casto.
No myslim ze skoro kazdy asperger to ma komplikovane s odchodmi a prichodmi z domu-je to zmena,oni nemaju zmeny radi.
Nam pomohlo pustit z mobilu pesnicku a pri nej sa obliekal-vedel ze ta piesen=obliekanie na odchod z domu.
Na chvilu to zabralo.
No tiez som ho nenutila do prilisneho kontaktu s detmi
@sisika ano chodí na krúžky, dlho si zvykal, ale najprv začal chodiť do ZUŠ, potom na plaváreň, a na hádzanú zo školy. Chodí na všetky, okrem plávania ho ostatné bavia. Ale napr. bola som s ním na zápase a so žiadnym dieťaťom sa nebavil, s jedným dospelým, so svojimi trénermi a so mnou, ale pri zápase s deťmi komunikoval, deti rád pozoruje pri hre keď nehrá on.
@misulka47 ja by som nanho netlacila,pokial sam nechce. Myslim teraz tie kruzky. Ono sa to vekom meni, aspon u nas sa dost zmenilo. Moja cele tri roky nenavidela skolku, dni ked tam sla bez revu,by som spocitala na prstoch ruk.
Nikdy nevedela povedat preco tam nechce ist, a o dg.sme v tej dobe ani nechyrovali.
Deti mala rada,ale viac jej vyhovovali mensie skupinky deti. Chodila som s nou denne von na ihrisko,prejst sa,tak bola aj s detmi.
Uz ked bola starsia,tak obcas to komentovala,ze sa jej nechce,ale nikdy nejako nekricala nerevala kvoli tomu. Ked som povedala,ze tak idem sama (byvali sme so st.mamou vtedy,takze som ju nestrasila ze ostane sama doma), tak vzdy sa pridala a von uz bola rada.
Bala som sa skoly, ani nie kvoli dg. (stale sme ju vtedy nemali a ani netusili), ale kvoli tomu ze v skolke nemala rada kolektiv.
Nastup do skoly zvladla super. Najstastnejsia, ze sa tam nemusi spat😁 Obcas si pofrflala,ze sa jej nechce, ale vdakabohu mi (zatial) nikdy nerevala ze nejde, ako revavala rano pred skolkou.
Kruzky ma a chodi rada. Okrem 2 kruzkov v ramci druziny chodi na dva mimo skoly (korculovanie,divadelny).
Moje dievcatko, co v skolke nevedelo bezo mna vydrzat 3hodiny doobeda, ma teraz kolkokrat posle domov, ked po nu pridem do druziny. Ze mam prist neskor😁
@eliska13
@bibi23 toto aj mna trapi, tie domace povinnosti.. Nasa bola tiez dlho jedinacik a robila som za nu vsetko. Takze aktualne v 8r bojujeme aj s tym,ze oblecenie sa nehadze na kopu,ale posklada/zavesi/hodi do pradla. Upratujeme stylom,ze musim diktovat konkretne jednotlive kroky "pozbieraj vsetky fixky a odloz ich" miesto vseobecneho "uprac si izbu".
S nozom nerobi vobec nic,pretoze sa boji ze sa poreze. Nachysta si jedlo v zmysle cerealii s mliekom, uvari si parok. Ale nic nekraja.
Velmi rada mi pomaha pri peceni, vazi suroviny, miesa. Obcas jej dam dovarit polievku (premiesas a vypnes,ked zazvoni casovac na sporaku).
Rada vysava (moja chyba,ze to robievam viac ja,lebo je to rychlejsie).
Najvacsi problem mame s tym udrzovanim poriadku v izbe.
A @bibi23 presny casovy rezim nemame, nakolko mame mimino a tak vacsinu cinnosti musime momentalne prisposobovat jemu.
@erinne môj sa už o svoje prádlo stará vyše roka a stále sa to ešte nenaučil. tiež cez deň, ked je v škole a väčšinou pračka už pustená, tak nachodím v kúte špinavé spodné prádlo a na stoličke, kam si dáva oblečenie do školy, tak aj 2 tričká, čo už mali byť v praní. stále dúfam, že sa to raz naučí a to čim skôr. inak aj môj pri pečení premieša, naváži a vykrajuje, ak treba a najradšej vylyzuje 😀
a ohladne poriadku, tak pre neho je to zbytočnosť a len strata času, lebo je to jeho izba a jemu je tak dobre - bojujeme stále. ak aj príde spolužiak k nám, tak necíti kúsok hanby, že má bordel a ešte dostane aj pochvalu, že je to také chlapské - od spolužiaka.
zistila som, že môjmu vyhovuje školský režim, že presne vie, kedy má čo urobiť a je to už o zvyku a bez akéhokolvek protestu sa podriadil. doma je to neustály boj ráno stihnúť do školy, poobede písať úlohy a večer načas zalahnúť do postele. aj som sa viac krát pokúšala mu nastaviť domáci režim a dokonca som ho už aj s ním konzultovala, že sme ho robili spoločne, ale akosi k dodržiavaniu sa nevieme dostať. po škole on potrebuje mať oddych a nejradšej celé popoludnie až kým nepôjde spať a úlohy nie je kedy písať 😨
@bibi23 ja sa snazim ked prideme z druziny, dat jej oddych tak polhodku, kym pripravim jedlo. Potom sa najedia aj s malou a zaciname s ulohami. Tie podla narocnosti prekladame oddychovymi 15/20 minutovkami.
Dlhsie jej pritom trva prijat fakt,ze tu ulohu treba urobit, ako samotne pisanie.
Zatial sa to da,ked som doma s mladsou. Prideme z druzky skor, aj uloh je zatial relativne malo. Druheho stupna sa fakt obavam.
S tym upratovanim izby to mame tak isto, nevadi jej zavolat si spoluziacku do cohokolvek co ma v izbe.
@erinne no my sme ho do skolky dali ked mal 3 roky ale velmi tazko to zvladal a kedze som bola doma s mladsou dcerkou tak som ho nechala doma. teraz v septembri uz bude mat vlastne 5 aj pol takze do skolky ho uz dat chceme cize som zvedava ako zareaguje...
no ja som snim chodievala na kurz od malicka ale v roku aj pol nechcel tak som to zrusila odvtedy len herne atd...teraz som myslela ze by to bolo fajn pre nho, aj sme boli 2x na trampolinach a uplne v pohode zvladal, u nho je skor problem to odist z domu.
vlastne ja ani neviem ci ma aspergera alebo len taku zvlastnu povahu este to nemame diagnostikovane, je to len nejaka moja domnienka ale nemusi to byt pravda. to sa ukaze az neskor....
prosím ako ste sa objednávali k dr.jánošíkovej? celý január /aj vlani som už skúšala/ som sa nevedela dovolať, tak som jej v utorok 30.1. písala email, že by sme radi prednostný platený termín a stále sa mi nik neozval. ja viem, že majú toho vela, ale kedy sa mi ozvú? akú cestu objednávania ste zvolili vy? ja ešte aj dnes, hoci je sobota kontrolujem pravidelne email 😉
@bibi23 treba volat len v piatok, rano cca od pol siedmej do poobedia do pol stvrtej, kazdych 5-10 minut.. v ine dni neberie telefony, lebo ma pacientov...
@ella_smella volala som aj piatky a skúšala som aj v iné dni, ale vôbec nič 😒
včera som teda už nevolala, ked som písala email, no ak sa mi neozve do piatku, tak asi fakt tam budem volať každých 5 minút.
@ella_smella ale snád mi odpovie na emial, lebo na jej stránke má napísané - je možné objednanie aj prostredníctvom mailu ambulanciajanosikova@centrum.sk
dievcata, vedeli by ste mi poradit prosim , znama ma dcerku 4 roky, jedine co mi nesedi do aspergera je ze nerozprava... ale nieje nasilna, od konfliktu odide skor, je velmi sikovna a riesi vsetky ulohy ktore dostane od ucoteliek ovela rychlejsie, nieje vsak ,,socializovana,, cize ak sa hra skupina deti ona je vzdy inde, zatial je potvrdene Adhd a vyvin reci zaostaly. mali niektore z vasich deti taketo spravanie ?
@magg424 v odbornych clankoch sa pise, ze rozdiel medzi AS a VFA je prave v tom nastupe reci.. skory nastup reci hovori o AS a oneskorreny o VFA... ale vsetky tieto poddiagnozy sa uz nejako zlievaju a je snaha to zjednotit vsetko ako PAS...
@bibi23 este je Andreas v BA a este som nasla tip na Dr.Bullovu myslim v Martine...
@ella_smella tej dr.bullovej som volala v utorok pred písaním emaila do trnavy a povedala mi, že môžeme aj k nej sa objednať, ale aj ona vraj posiela niektorých svojich pacientov do trnavy, tak vraj máme radšej sa rovno tam objednať. a aj ten andreas som už riešila a tam tuším sa viac zameriavajú na autistov a pokial je podozrenie na aspergera, tak jednoznačne všetci nás posielajú do trnavy. akože ak tam posielajú všetkých, tak to tam musí byť des pre tú doktorku, že má toho tak strašne vela a viem si to aj prakticky predstaviť, že nemá čas sa venovať každému tak, ako by chcela.
@magg424 Spravny diagnostik to rozdeluje prave podla nastupu reci, tj u AS sa vyvija spontanne a normalne. U VFA (co je aj moj syn) je to detsky autizmus, nastup reci v 3.rokoch, nespravne sklonovanie, casovanie, ohybanie, spontanna rec v 4 rok- pouzitie slov v inom koncepte ako naucenom.
V dospelom veku bez poznania predosleho vyvinu v utlom detstve, su AS a VFA na nerozoznanie. Preto sa to aj chce zjednotit a zostava len otazka funkcnosti dietata.
@ella_smella najhoršie je, že sa už doslova hádam so synom skoro každý deň, ked začnem s ním debatu /nie ozaj každý deň/, že diagnozu budeme musieť zaniesť do školy a že aj starým rodičom to treba povedať, že to on nie je nevychovaný ale má istý problém s časovou orientáciou a socializáciou. je z neho stále väčší drzáň, ale on si to asi len neuvedomuje, že v niektorých situáciách sa má zachovať tak a inokedy zas inak. alebo na svojej oslave povedal nahlas v obývačke pred rodinou, že dalšie sesternice /ešte druhý švagrovci u nás neboli/ nech radšej ani nechodia, lebo on si už musí ísť oddýchnuť od tých krpatých, čo už u nás sú. samozrejme, že ja som tá matka neschopáčka, čo mu nevie vštepiť správnu výchovu. som mu potom povedala, že to mal prísť povedať mne po tichu do uška a poriešila by som to, lebo takto sa to nerieši, ale to už bolo neskoro. jasné som začala hned výhovorky, že neskoro išiel spať a ráno rýchlo vstával, čo sa tešil a asi je unavený, nevyspatý, tak si bol na 10 minút oddýchnuť do svojej izby a pokračovali sme dalej. naozaj ho chápem, že je tažké sa pre neho priznať, že nie je tak úplne "normálny", ale počúvať stále, že má správanie na úrovni škôlkára je velmi ponižujúce, hlavne, ked na zodpovednosť berú mňa. teraz cez prázdniny jarné mu zas bude na muzikoterapii dohovárat psychoterapeutka, že ako to o sebe povedať aspon starým rodičom a to jej už v januári slúbil, že aspon im to povie /mojim rodičom/, ale napokon ani to nesplnil. ako ste toto riešili??? lebo už ked sme boli v 2.ročníku po prvýraz u psychologičky, tak si dal podmienku, že pôjde, ale nikomu sa nesmie nič povedať. so svokrovcami a mužovou rodinou sa reálne vidíme 7-8x v roku, tak oni ani nevedia, aké máme problémy a moji sú s ním častejšie, tak už vedia, že je lenivý a nesamostatný a rozmaznaný, ale nejak to ešte akceptujú, že chalan 9ročný, tak ok. pozreli sme si aj tvoje videjko, že tvoja drcéra je výnimočná, ale on len skonštatoval, že to nikdy o sebe nikomu nepovie, lebo by sa mu všetci smiali a stále nezmenil názor. inteligentný je dosť, tak prišiel na to sám, že to bude mať viac negatív ako pozitív, ked sa ludia dozvedia, že má poruchu AS. Povedal, že radšej vsadí na kartu frajírka, čo je nevychovaný, lebo ako chalanovi mu to pridá na imidži. on to teda povedal inak, ale toto tým myslel. a aj horšie známky sú vraj lepšie ako samé jednotky, lebo takým hovoria bifloši. podotýkam, že teraz na polroku mal prvú dvojku zo sloviny, inak samé jednotky na vysvedčku. bojím sa, poza jeho chrbát to riešiť, lebo sám mi niekolkokrát povedal, že ak sa to prevalí, tak on odíde z domu a pôjde niekde /hocikam/ preč, kde ho nepoznajú. na otázku, že kam, tak vraj je to úplne jedno, kde ho nepoznajú. a on toto moje dohováranie, že čím skôr povie isté veci o sebe pred niekolkými vybranými ludmi, tým to bude pre neho lepšie, tak vraj mu to chcem urobiť napriek, lebo ho už nelúbim. toto riešime s tou psychoterapeutkou /aj iné veci/ a zatial bez úspechu, lebo aj ked slúbil, tak to nesplnil.
@bibi23 sa naozaj bojím to povedať aj mojim rodičom, lebo by si možno všimol na ich správaní, alebo mama by sa prekecla a že syn niečo vyvedie, ked sa dozvie, že som to urobila poza jeho chrbát. ked chytí amok, tak je schopný si ublížiť, on normálne by hlavou aj do skrine či steny búchal. normálne ked vybuchne v zlosti, tak poväčšine sa kontrolovane ukludní sám búchaním do vankúša a postele, ale čakám kedy sa netrafí do mäkkého a zlomí si ruku či zápasite, lebo vtedy je besný. nebýva to často, ale už som to zažila a toto by ho určite rozčertilo poriadne.
@ella_smella v tom zápale písania som si to adresovala sama sebe. inak aj psychoterapeutka mi doporučila, že sa mám dohodnúť s ním, len ako, že sa to ešte ani jej nepodarilo. som jej písala, že napokon to starým rodičom nepovedal, tak teraz vo februári vraj bude s ním len toto preberať, ale zas nechce si ho "rozhnevať", aby k nej išiel rád aj nabudúce. zložité je to velmi.
@charlie1980 toto dievcatko vsak vo 4 rokoh vobec nerozprava len vydava zvuky, niekolko pedopsychologov vylucilo autizmus a diagnostikovalo len Adhd a neskorsi vyvin reci , na Ba cakaju ale maju tusim termin na jun... som z toho smutna
@magg424 Tak toto uz inklinuje k detskemu, pretoze Adhd deti rozpravaju predsa+ v 4.rokoch zvuky....moj ma PAS+adhd, rozprava vo vetach, tak tam uz nebude len OVR podla mna.
@bibi23 ako úprimne si myslím, že by si syna mala začať rešpektovať. Jeho priania a jeho vôľu v týchto veciach. To, že si vynutis od neho sľub a on to potom nesplní.. No nedivím sa. Ja sama mam aspergera, a takéto veci keď mi robili rodičia som vnímala vždy ako neskutočnú zradu a podraz z ich strany. Takže určite nikdy nič nehovor poza jeho chrbát a ani mu neklam. Ja osobne som vyštudovala aj vysokú a nikto o mojej "diagnóze" netušil. Je pre teba dôležitejšie to, čo si myslí tvoje okolie, alebo to, či je tvoje dieťa šťastné a spokojne? Vieš, keď som čítala, čo tu píšeš, tak mi až prišlo zle z toho, ako sa k nemu spravas. Jednoducho on veci, ktoré ti prídu bežné a normálne vníma ako neskutočnú krivdu a ublizovanie z tvojej strany. Teda ja som to tak vnímala ako dieťa a i teraz vnímam. Najhoršie je, že veľa ľudí s aspergera nedokáže povedať nie, lebo majú strach z priamej konfrontácie a problém obhájiť svoj postoj. Skus pochopiť to, čo potrebuje on, nie čo potrebuješ ty pred učiteľmi, rodinou atď. Neponizuj ho pred nimi a stoj za nim, bud ku oporou.
@sisika ano veď to že myslím si niečo ale nemám to potvrdené ani o tom nic neviem len čo som si prečítala jeden článok na netet takze si myslim q cakam že ni to asi tiež troska pomôže viac pochopiť jeho prejavy...