Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?
Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!
@akvi ved prave, vysvetlovanie a tresty na nu vobec nezaberaju. Rozpravame sa vela o jej pocitoch, vzdy na nu zaberie to, ze si sama predstavi keby bola v dannej situacii - ci by sa jej pacilo, keby ju napr. chlapcek udrel - vzdy to pochopi a sama povie, ze by to bolo horozne a bola by z toho smutna.. Hned s tym prestane aj sa ospravedllni sama od seba.. Ale jza par minut na to zabudne a zas niekomu ublizi. Deti ju nechapu, hlavne pre ten jej direktivny pristup a vybusne spravanie, pokial nie je po jej voli alebo ak napriklad v nejakje hre nie e prva.. Ja uz som sa s mnohymi vecami zmierila, vybuchy pri obliekani sme eliminobali tym, ze uz ju nenutim nosit nic nepohodlne, chodi stale v teplakoch a tricku....ale co sa tyka jej agresivneho spravania voci detom som uz v koncoch. Ona aa strasnw chcw s detminhrat, alw trva to chvilku a zacnu ju odmietat. Fakt som.z toho nestastna, ako jej neviem pomoct... ☹
@ajja1 skús sa s nou rozprávať v prvom rade o tom, ako sa cíti ona, nie ako by sa cítila v druhého situácii. Ona moze chápať to, ze druhý je z toho smutny, ze ho to boli a pod. Ale ona sa v prvom rade potrebuje vyznať vo svojich vlastných pocitoch. S tým jej treba pomôcť. Takže nepodsuvaj jej to, ako sa citi druhý, vyvolas v nej akurát pocit viny, lebo ona si určite uvedomuje, že ublížila. Lenže nevie to zatiaľ inak. A ak jej máš pomôcť, tak ty potrebuješ riešiť to, ako sa cíti ona v tej situácii. Dieťa vzdy nevie pomenovať veci, s tým jej musíš pomôcť. Napríklad - chce sa k niekomu pridať do hry a je odmietnuta, tresne dotyčného po hlave a začne byt hysterická. Ty ju vezmi a opîš situáciu a nechaj si ju potvrdiť- napríklad - veľmi si sa chcela hrať s dievčatkom tu hru, ale ono sa nechcelo.. ty si teraz z toho nahnevaná a smutná, preto si dievčatko udrela.. aby si ťa všimlo.. A takto ju postupne preved situáciou. Nechaj si potvrdzovať, co hovoris, alebo nechaj aj ju hovoriť. Na zaver jej povedz, ze ju chápeš, ze je to zly pocit, ked ju niekto odmietne, ze ma pravo byť nahnevaná. A ze nie každý sa s nou bude chcieť hrať, ze ani ty sa nebavis s každým. Ze si môžeme vyberať, s kym sa hrať/baviť budeme. A ze je v poriadku, ak nam niekto povie, ze sa s nami nechce hrať. Vyhni sa poucovaniu v zmysle, keď budeš taka a taka, potom sa s tebou nik hrat nebude.. Toto treba opakovať vždy, bude to trvať, kym sa jej správanie zmení, musíš v tom byt dôsledná a trpezlivá. A ked sa jej podarí zvládnuť situaciu, tak sa o tom s ňou tiež pobav. Tak isto, ked sa s niekým bude pekne hrať, porozprávajte sa o tom, stačí pár viet v zmysle - videla som, ako sa s dievcatkom pekne hráte. To úplne stačí. Potvrdis jej, ze si si to vsimla a ze to bolo super. Žiadne pochvaly, ze je skvelá a pod, lebo opäť, nechceš, aby robila dobre veci koli tomu, aby sa ti zapáčila. A neboj, ono sa to vekom zlepší. Moj syn mal tiež obrovský problém v 1.-2.triede, deti ho neznášali, brali to, ze on sa predvádza, ze chce byt vo vsetkom prvy a pod. (Moj nebol agresívny voči druhým, ale totalne excentricky, žiadna empatia voči inym, nic). Ale zmenilo sa to, naucil sa, pochopil. Len potreboval ozaj veľké prijatie zo strany dospelých. A nesnaz sa zmeniť všetko naraz, premysli si nejakú situaciu, co sa opakuje a máva podobný scenár a priprav sa na nu. Premysli si v hlave ako ju tym prevedies, nenechavaj to na tu chvíľu, lebo ti nic možno nenapadne, keďže človek je sam z toho v strese. Proste buď pripravená. Uvidíš, ze sa niečo zmení, keď ty zmenis prístup.
@ajja1 cele je to vzdy o komunikacii.. AS dieta je velky dar, ber to tak, ze si dostala velku prilezitost posunut sa v zivote. Moj syn je uz skoro dospely a poviem ti, ze bola a aj je to "jazda" 😀 Tak vela som sa naucila, ako nikdy..take zrkadlo mi dal a dava, ze jeden by sa z toho pos..l 😅 To nepochopi nik, kto ma "standardne" dieta.. Len to prijmi, ze je to tak, ako to je, nic lepsie sa ti nemohlo stat..nebojuj s tym, zacni premyslat inak, kasli na okolie, nech si myslia, co chcu. A uvidis, ked zvladnes jednu vec, potom druhu, tretiu, zistis, ze si sa naucila strasne vela.. Mna moje dieta donutilo prehodnotit moje priority, postoje.. najuzasnejsia vec, co som sa naucila je vediet, co je SKUTOCNE dolezite.. Baby, co ma tu poznaju dlhsie, tak vedia.. vela sme sa tu o tom bavili, v utrobach tejto temy najdes velku cast zivota niekolkych nas s uzasnymi detmi..
@akvi 100% súhlas, moja má teraz 16 a tiež som úplne iný človek, než pred deťmi... Iné postoje, priority, správanie... Moja mama sa to ešte stále učí, minulý týždeň čítala knihu Aspergerka, na pár dní ju to posilnilo, ale včera prišla na týždeň k nám a už dnes doobeda je K.O. z niektorých situácií.. Ale dáme to, chce to veľa trpezlivosti, veľa veľa rozprávania, prijatia a vysvetľovania...
@ella_smella Tu je castokrat problem taky, ze je akoby tenka hranica medzi tym, co je prejav poruchy a co je nevychovanot, ved nie nadarmo su Aspergeri casto definovany ako nevychovani. No a pre cudzich a tych, ktori sa s tym nestotoznili, nezvykli si, alebo proste odmietaju akceptovat, su to deti - nevychovanci.
Baby ako su na tom vase deti s jedenim? Dcera ma 12 ale to jedenie je proste stale horsie a horsie. Nastastie krv ma v poriadku, ale ona zije len na pagacoch. Akoze sem tam jedno jablko, ale inak nic co by malo daku vyzivnu hodnotu. Varene absolutne NIC. Len tie pagace,kolace,pizza. A ked nahodou nemame z tohto nic doma tak je schopna nejest cely den. Bolo uz aj take ze 1krat jedla o 4tej poobede. Ona aj je hladna,aj pocujem ako jej skvrka v bruchu, uz aj brucho ju boli od hladu, ale proste nedokaze sa premoct a zjest nieco ine nez ona chce. Ja som uz zufalaaaa 😔
@lia09 u nás jedlo od mala az doteraz úplne bez problemov, takže veľmi neporadim. Akurát mi napadlo, že by som sa s nou porozprávala, ze co je pre nu problém, co jej vadí na jedle, nech skúsi pomenovať. Za tym ja vidím niečo úplne iné, toto je len "zástupný" problém pre niečo iné. Ale nemusí byť ľahké zistiť, co je za tým. Skús premýšľať aj o sebe v tej súvislosti, že čo to v tebe vyvoláva, aké pocity, co ti vadí a pod. Môže to byť aj o tebe.
@akvi ano mame kopec inych problemov ale nato aby som ti ich opisala by nestacili ani 2strany 😄. Proste ona si dopredu povie ze jej to nechuti a basta. A ked chcem ze aby aspon za lyzicku ochutnala,tak to teatro okolo toho sa ani opisat neda. Nakoniec to len lizne,alebo teda iba sa dotkne jedla jazykom, zacne kricat ze fuuj,ze je to nechutne,ze ju boli brucho z toho. Pritom prd makovy,len si to namysla. Vsetko to ma len v hlave.Ale nutit ju nenutim,ani jej o tom denne nerozpravam aby jedla. Len som jej povedala ze ok, ked nechces jest fajn, je to tvoje rozhodnutie. Ale musi chodit kvoli tomu teraz na injekcie
Ja osobne to vidim tak, ze ona nechce nic robit,co je pre nu co i len trochu neprijemne. A to nie len v jedeni. Aj v obliekani,v uceni, upratovani. Pre nu su vzetky tieto bezne cinnosti zataz, tak ich odmieta robit. Ona pride domov zo skoly a keby nie som s nou, tak sadne pred telku alebo mobil a koniec,svet prenu prestane existovat. Nechape, ze sa neda len nic nerobit. Ze ulohy treba spravit,upratat si aspon po sebe. Alebo dokonca jej vadi aj to,ze si musi cesat vlasy,umyvat zuby,sprchovat sa. Vsetky tieto cinnosti co sa tykaju aj hygieny odmieta. Aj ked si sice vecer umyje zuby,ale 15minut ju musime presviedcat. Nakoniec si ich umyje len tak biedne ze sa jej zapaluju dasna a ma priserny zubny kamen. Vlasy? Uplne ukradnute. Strapate, polepene? No a co. Vobec ju to nezaujima, len nech to nemusi urobit.
Tak a toto je len v skratke 😒
@akvi a neviem ci aj toto patri k aspergeru,ale ona napr. nevie si zapamatat ze ma splachnut po sebe,ked otvori dvere ze ich ma aj zavriet. Ked nieco odniekadial vyberie ze to ma dat naspat. V izbe bordel vkuse ako po vybuchu. Ked ju poprosime aby si upratala, tak place ze ona nevie,ze jej mam pomoct lebo ona sa nevie rozhodnut co kam dat. Preto ma radsej vzdy veci po stole porozhadzovane a tym padom po ruke, lebo rozhodnutie co kam ulozit je moc tazke,tak sa nato vykasle a zije v uplnom bordeli
@lia09 môj syn mal tiež obdobia, ked hygiena nula bodov, presne okolo tych 11-12 rokov, keď už to aj vadiť okoliu začalo, lebo pot zacal zapachat a pod. Ale prešlo ho to, teraz to občas az preháňa, máme brutálne účty za vodu, odkedy mu začalo viac záležať na vzhľade 😁😂 U AS detí je to tak, že im spôsobuje stres aj banalita a preto akoby sa nechcú komfrontovat s vonkajším svetom. Doslova si šetria ten pomyselný kalich stresu. Zároveň ako idú do puberty sa môže stať, že začnú vyhľadávať situácie, ktoré ich síce stresuju, ale vedia to mat pod kontrolou. A potom sa im stáva, ze si to vyčerpajú na prkotinach a ked pride realna stresová situácia, tak sa zosypu. Zosypanie sa je pre nich úľava. Preto je dôležité naučiť ich, ze sú situácie, ktoré sa daju zvládnuť bez stresu. Len to treba trénovať. U vás to môže byť to jedlo - to je situácia, ktorú ma dokonale pod kontrolou, zároveň je to ten stres. To isté hygiena a pod. Skús na niečom z toho trvať, začni drobnostou, niečím, co sa da zvládnuť. Povedz jej, ze jej s tým pomôžeš a trvaj na tom, ze to bude tak. Napríklad u nás som trvala na tom, ze každý deň si dá čisté tričko. Dôsledne som kontrolovala, ci vecer hodil špinavé ku práčke a ak nie, spravila som to ja. Teraz je to už normálna situácia, aj ked predtým to bol stres. Uz nemusím ani kontrolovať, ked je len doma, neriešim, ale ked niekam ide, tak uz aj sam sa prezlečie do čistého. A takýchto drobností sa postupne nájde plno. A potom su veci, co som nezvládla a doteraz ma točia 😂 ale beriem to tak ako to je. Pre väčšinu "normálnych" ľudí je to az nepochopiteľné, ze co my všetko riešime, ale uz som si zvykla 😁
@lia09 hej, je to normálne, AS deti nerobia nič, co im nedáva zmysel, alebo je podľa nich totálne nepodstatné. A môžu to byť tie najnormalnejsie veci pre väčšinu, ako spláchnuť a pod. ale pre nich nepodstatné. Poriadok v izbe je aj naša "téma", prešla som niekoľkými fázami, teraz je to tak, ze syn si riadi sám, keď uzná za vhodné ( co je pochopiteľne zriedkavo). A ak to presiahne únosnú mieru tak mu upracem. Co on neznáša, vždy sa pohadame pri tom, ale to už je taky folklór u nas 😁
@akvi akoze mi trvame praveze na tychto vsetkych veciach. Ked vidim ze nesplachla po sebe, zavolam ju a ona to urobi. Niekefy bez frflania,niekedy so scenami.Ale splachovat predsa musi. Kto to tam ma cuchat potom 😄. Takisto s taskou napr. Pride domov, hodi na chodbu a zbohom. A potom zase ju musim upozornovat, zober si tasku, priprav sa na zajtra, vyloz desiatovnik, rob ulohy, este aj konkretne jej musim hovorit co ktore ulohy ma robit, prezlec sa, zavri dvere, zhasni svetlo.... A takto to je do vecera. Ja som z toho strasne unavena,lebo ona sama nedokaze fungovat. A furt jej vsetko musime hovorit co ma robit lebo ona jednoducho prichodom domov vypne. Ja neviem ako sa to naucit prijat to, ze je taka, lebo mam pocit ze ona je z vesmiru 🤔
@lia09 tým, ze jej to všetko neustále pripomínas, nic nedosiahnes, iba ju dostavas do ďalšieho stresu. Ona pride zo školy totálne vyčerpaná, ale že totálne. Pre AS deti je škola brutalny stres. Tvoja ti to dáva najavo takto. Moj syn do školy nechcel chodiť nikdy lebo on ten stres tam nezvladal. Takže sa vôbec nečudujem, ze je taká, ako píšeš. Takže v prvom rade ja by som "pustila" na tvojom mieste všetko, o čom si teraz myslíš, ze "treba" a ze bez toho sa akože nedá. A začala od znova. Pomaly a postupne. Vidím veru, ze s dievčatami je to ešte ťažšie, ako s chalanmi, lebo baby tu skolu dako pretrpia. Chalani skôr daju najavo, že nezvládajú. Uvedom si, ze ona trpí. Úplne vážne. Nie je to lenivosť, nevychovanost a pod. kecy. Je v strese. Permanentne.
@akvi joj moja, vies kolkokrat som si povedala ze kaslem na vsetko, nebudem od nej nic vyzadovat, radsej spravim splachnem aj zavriem dvere zanu. Ten zivot by bol o tolko pokojnejsi. Len potom pridu vycitky. Co ked to nie je spravne riesenie? Co ked je zato taka,lebo sme nanu makky? Co ked v dospelosti sa nebude vediet o seba postarat? A za dalsie,mame syna maleho ktory je "normalny". Ako mu vysvetlim ze ona niektore veci nemusi a on ano? On totiz velmi rad po nej opakuje a samozrejme len tie zle veci 😏.
Ahojte, tak trosku patrim k vam, je zo vsetko cerstve no zaroven uz to tusim roky. Prvy syn ma DS, druhy AS a este mame dve dcerky. Muz rovnako AS diagnostikovany nedavno aj so synom
Na neuro ma syn hranicne epi a cns dozrety na 5r, IQ nadpriemer
Ahojte, chcela by som zapojit do diskusie, ale nemam cas citat tolko prispevkov..prosim, ako sa prejavovali vase deti s AS v predskolskom veku? Mam dcerku 4r., a uplne od babatka citim, ze s nou nieco nie je v poriadku. Rodina ma presviedca, ze je uplne v poriadku, vratane manzela. Mne to u nej sedi na AS, ale nie som odbornik. Je toho vela co mi pride divne, neviem ani cim zacat aby som to popisala, je to skor vela takych drobnych zvlastnosti. Dakujem 🙂
@akvi ahoj, takato presne je moja 4-rocna dcerka, musi byt vo vsetkom prva, neznesie ak ma jej mladsia sestra niecoho viac ako ona (aj v jedle) - vtedy strasne hysterci. Ziadna empatia, nevieme ju k tomu doviest..mladsej stale berie hracky a nedokaze sa delit. Nema stanovenú ziadnu dg, ale mne to nejak sedi na AS. Je neporiadna, s cim sa uz nechce hrat tak to len pusti z ruky hocikde v izbe a ide dalej..plus hrozne vela podivnosti ma v spravani..manzel aj rodicia ma presviedcaju ze je uplne v poriadku a ja jej vymyslam diagnozy. Lenze prosim, podla vas je toto vsetko v poriadku vramci toho veku? Ja to u jej rovesnikov takto nevidim. A vonku mi stale uteka, aj k ceste kde idu auta, nepocuva, nerešpektuje. Som presvedcena, ze to nie je nasou chybou. Teraz to vidim pri mladsej, je uplne ina. Vela zvlastnych veci je u nej, miluje knizky ale casto chce dokola pocuvat tu istú rozpravku alebo len jednu stranu z nej. No vela je toho aby som to rozpisovala..
@dana1728 môže a nemusí to byť AS. Skús spraviť ten test, co ma na stránke Jánošíková, ale ani to nemusí byť smerodajné. Na druhej strane, nepotrebuješ vedieť diagnózu, to nijako nezmení to, ako sa dieťa správa, vždy to bude tvoje dieťa, ci uz bude AS, ci mie
Potrebuješ zmeniť prístup. Viac prijatia, rešpektu k dieťaťu, viac uvedomenia si svojich stereotypov, ktoré majú na to celé vplyv.
@akvi Ahojte aj my máme doma dieta s AS. Rada by som sa podelila tiež o názory a rady. Náš má 9 rokov a chodí do školy len mu nejde učenie v škole ale na druhu stranu sa zujíma o chemiu, vedu, planety, bakterie. Dokonca si to našiel na internete a vie ako sa volaju. Tak je to také rozne. Chytáme sa ku psychologovi ešte a uvidíme čo nam poradia ako nanho a aj v učení. V škole o tom vedia ale aj tak sa mi zdá že to nevedia tak pochopit a dost ho tak beru ako nevychovaného.

@ajja1 zmeň prístup, ale že úplne.. Aj ak by nemala AS, tak by tvoj pristup nefungoval, resp. dosiahla by si akurát to, co sa takýmto prístupom bežne dosahuje a to je strach. Bežné deti, ktoré "poslúchnu", to robia preto, lebo strach. Strach z odmietnutia, neprijatia, snažia sa "zavďačiť" rodičom, byť "dobrý", lebo "zlý" je nesprávne, chybné, neprípustné. Na AS nič z bežných manipulatívnych techník nezaberá. Takže nie vysvetľovať, ze sa tak spravat nemôže, ale vyjadriť pochopenie, prečo sa tak správa, čo cíti, co by chcela. A ked sa dokáže vyjadriť a ty ju prijmes aj s tym "chybnym" správaním, potom môžeš vysvetliť, ako sa to da nabudúce riešiť inak. Ale bez toho prijatia to fungovať nebude. To isté tresty - chceš, aby robila "správne" veci preto, lebo sa obáva niečoho? To je veľmi zlá cesta k prijatelnemu spravaniu. Miesto trestu opäť potvrdiť pocity, opísať, co sa stalo, prečo to bolo zlé, ako sa cíti ona, co by najradšej spravila a potom, ako sa cíti ten druhý, alebo ty. Len neustálym pomenovavanim situácií ona načíta to, ako je dobré sa správať, aby neublizovala sebe, ani druhym.