Môže mať tínedžer psychickú chorobu?

ahoj, tymto by som chcela oslovit hlavne ludi tuto co trpia nejakou psychickou poruchou. pisem z novovytvoreneho uctu, nakolko moj stary ucet pozna moj okruh znamych a nechcem aby zistili co tu rozoberam.
o par mesiacov budem mat 15, a chcem sa na vas ovratit s otazkou, ci je mozne aby som mala nejaku psychicku chorobu, a nasledne ci mam navstivit psychologa alebo psychiatra.

uz dlhsiu dobu sledujem u seba velmi vyrazne a nahle zmeny mojho charakteru, mojho pohladu na urcite veci i na samu seba. moja nalada sa dokaze zmenit v priebehu niekolkych sekund. uz asi od detstva trpim panickymi zachvatmi, ktore sa prejavuju samozrejme chvenim, placom, dychavicnostou a neschopnostou ovladat sa. tieto panicke ataky zazivam naozaj casto, aj niekolkokrat za tyzden, niekedy dokonca niekolkokrat za den, a to aj kvoli uplnym malickostiam, najma teda ak ma niekto kritizuje. dnes sa mi stalo, ze sa ma cez hodinu triedna spytala, ci este nemam 2 z chovania. nekricala ani nic, kludne sa ma to pytala samozrejme z jej hlasu som poznala ze je podrazdena, a aj keby ma to obycajne nezaujimalo (povedala by som si, ze co sak aj tak mi ju neda-podotykam nic zle som nerobila len som mala sluchatko v uchu), tak som dostala silny panicky atak a 6 hodin potom sa stale klepem. dala som si uz aj dva lieky na upokojenie (rastlinne samozrejme) ale nezabera nic-no spat k teme.

kamaratov nemam, max. 1-2 lebo vsetkych som od seba dala prec (umyselne), kedze som velky introvert a najradsej travim cas sama a to hlavne tym aby som si v hlave urovnala myslienky. kazdopadne, neznasam byt v spolocnosti a cokolvek sa spolocnosti tyka, citim sa velmi nepoholdne, nervozne a pocitujem silnu uzkost. v detstve som prezila velmi vela traumy, teraz uz menej ale urcite ma to nejako poznamenalo, medzi to patria moje hysaky ked sa nasi brutalne hadali ba dokonca i bili ked som bola naozaj este mala a kedy ma neraz ohrozili(to cele trvalo asi do mojich 11) a taktiez psychicke i fyzicke udery od mojej rodiny, ktora ma nema rada. som v podstate sama, ale urpimne mi to neprekaza. nasi su rozvedeni od mojich 9 a ja som v starostlivosti vylucne mamy, s otcom sa vydam velmi malo- prave u nho mam tu moznost ist s nim k doktorovi. moj otec ma diagnostikovanu schizofreniu, ma to na papieri, a zrejme aj moja mama ma nejaku chorobu, ale bud mi to nechce povedat/alebo ju nema este diagnostikovanu.

kazdopadne co som chcela tymto povedat, ze mam podozrenie ze mam nejaku psychicku poruchu, najma kvoli tym velmi nahlym zmenam mojej nalady, epizod smutku/hnevu (citim sa akoby som bola raz hore a raz dole), nezvycajnej precitlivenosti a uz spominanych panickych atakov. obcas sa mi stava, ze v noci doslova pocujem kroky v mojej izbe a velakrat sa na to zobudim a neviem zaspat, alebo pocujem v mojej izbe hlasy (to zacalo v detstve, casto som pocula hlas nejakeho stareho pana), a taktiez sa mi obcas deje ze sa citim nerealna. to sa mi stava hlavne v skole, bud sa mi zrak nezaostri a vidim akoby pixely, akoby som sa pohybivala v animacii, alebo citim ako sa moje ruky pohybuju mimovolne.
co sa tyka prospechu v skole, mam vyborne vysledky a ucim sa velmi dobre...
v poslednom case takmer neustale pocitujem stres a v mojej hlave sa stretavaju dve osobnosti- ticha, sebakriticka, chladna, takmer bezemocna,samotarska- a produktivna (co sa skoly tyka) a sebavedoma.
je toho ovela viac kazdopadne tento prispevok ma uz aj teraz velky rozsah, su to v podstate nepodstatne veci ktore asi netreba zahrnovat.

vdaka za vsetky rady.