Môže zajakávanie 6-ročného syna zmiznúť?
Ahojte,
Mate niekto skusenosti a tymto? V tomto veku sa trochu bojim, ci sa nejedna o nieco trvale lebo braj by to uz malo byt “vyriesene”, nakolko logopedi tvrdia ze u 3 rocnych ne to normalne, ze je to proces vyvoja reci ked mozog nestiha spracovavat myslienky a dieta chce toho naraz povedat vela… posledny mesiac casto opakuje slabiku ako ta ta ta ta tak alebo le le lebo apod…. Vacsinou ked chce viac veci rychlo povedat alebo niekedy aj ked proste len zacne hovorit sa zakokce… ci je to na cely zivot alebo z toho moze vyrast…doma nemame vzdy harmonicku domacnost , kolisu u nas hadky s manzelom ale vacsinou je to v pohode, je u ns klud, v skolke sa mu paci.
Dakujem za odpovede
@katarina092 ako dlho to uz trva a boli ste u nejakeho logopeda?
@katarina092 ako dlho to uz trva a boli ste u nejakeho logopeda?
@deedol v 3 rokooch nejakych par mesiacov a teraz asi 2 mesiace to pozorujem…. Neboli sme s nim len som sa bavila so znamou logopedickou.. on inak velmi pekne rozprava, vyslovoval vzdy, toto zajakavanie sa teraz niekedy objavilo
nenastala nejaka zmena? napr. v skolke? zmena uciteliek, kolektivu, kamosi, vsetko ok? u vas doma co znamena, ze hadky? skuste sa nehadat pred nim. ake tipy vam dala ta vasa znama logopedicka?
U syna to bolo vždy psychického rázu.
je to psychicky problem, treba vyhladat odborníka aby sa to neprehlbilo a neostalo trvalym. cim dlhsie bude kojtat tym dlhsie sa toho budete zbavovat
je to psychicky problem, treba vyhladat odborníka aby sa to neprehlbilo a neostalo trvalym. cim dlhsie bude kojtat tym dlhsie sa toho budete zbavovat
@kacena4 myslite ze je to vzdy len psychickejo razu? Ze to nieje nejak vrodene? Ze sa tobo moze uplne zbavit?? Rozmyslam nad dospelymi ludmi co sa zajakavaju, je to teda dosledok toho ze sa to v detstve neriesilo a inak by boli ok?
nenastala nejaka zmena? napr. v skolke? zmena uciteliek, kolektivu, kamosi, vsetko ok? u vas doma co znamena, ze hadky? skuste sa nehadat pred nim. ake tipy vam dala ta vasa znama logopedicka?
@deedol tak v skolke myslim nenastali zmeny, paci sa mu tam… je ovela radsej ked ho beriem na obed a nemusi tam byt dlho ale myslim ze je to tak vseobecne u deti.. Logopedicka povedala ze skor sa mam snazit upokojovat situaciu ked ma tieto problemy s recou a neupozornovat ho na to…. Hej rozumiem ze nieje spravne riesit pred nim konflikty… moje deti au velmi zive a hadaju sa medzi sebou, zaluju na seba tak casto sme ako keby v strese, musim mu davat tresty, zakazovat apod…. Je to take dvojsecne.. na jednu stranu ho treba vychovavat ale to zas v nom buduje stres
Moj sa tiez zacal v siestich rokoch zajakavat, ked bol predskolak. Boli sme na vysetreni u logopedicky, aj u psychologicky. Dali nam cvicenia na spomalenie reci, ale ani nobolo velmi treba trenovat, po pol roku mu to same preslo, ako to zrazu prislo, tak to zrazu odislo. Tiez to mal vtedy, ked sa snazil rychlo nieco povedat, doma sme mali pohodu. Drzim palce aj vasmu chlapcekovi!
Moj sa tiez zacal v siestich rokoch zajakavat, ked bol predskolak. Boli sme na vysetreni u logopedicky, aj u psychologicky. Dali nam cvicenia na spomalenie reci, ale ani nobolo velmi treba trenovat, po pol roku mu to same preslo, ako to zrazu prislo, tak to zrazu odislo. Tiez to mal vtedy, ked sa snazil rychlo nieco povedat, doma sme mali pohodu. Drzim palce aj vasmu chlapcekovi!
@prunee dakujem 🙂) a mozem sa spytat kolko ma Vas syncek rokov? Uz sa mu to teda nevratilo?
@kacena4 myslite ze je to vzdy len psychickejo razu? Ze to nieje nejak vrodene? Ze sa tobo moze uplne zbavit?? Rozmyslam nad dospelymi ludmi co sa zajakavaju, je to teda dosledok toho ze sa to v detstve neriesilo a inak by boli ok?
@katarina092 ano tak ako pises
@katarina092 odporúčam kontaktovať Inštitút detskej reči. Majú k tejto problematike najnovšie poznatky a nie, nie je to spôsobené ničím a nikým. Je to genetika. A áno, u väčšiny detí to zmizne, ale u niekoho to ostane. Nevie sa nijak predikovať ako to bude.
https://detskarec.sk/deti-a-rodicia/problemy/mo...
@katarina092 ak by to bolo vrodené alebo vývinové, tak by to mal od začiatku a pomaly by to (možno) ustúpilo pri správnom prístupe a cvičení. Píšeš, že doma nemáte vždy harmonickú atmosféru a že tak rozprával, keď mal tri roky a potom teraz. Takže to nemá s vývinom nič spoločné. Je to reakcia na niečo, čo sa deje a čo ho zneisťuje, znervózňuje. Je to prostredím okolo neho.
@katarina092 moze to byt naozaj stresom, ja sa napr. doteraz obcas zakokcem, ked mam hovorit pred viacerymi ludmi. Co by som poradila, je:
- neupozornovat ho na to ani to s nikym neriesit za jeho pritomnosti (s manzelom, telefonicky s kamaratkou a pod.)
- ked Ti zacne nieco rozpravat a zacne sa zajakavat, prerus, co robis (napr. domace prace), sadni si k nemu, pripadne si ho zober na kolena a povedz mu, ze vidis, ze Ti chce povedat nieco dolezite / zaujimave a ze si to rada vypocujes, venuj mu plnu pozornost vtedy, davaj mu otazky k tomu, co Ti rozprava (napr. co si o tom myslis / ako si sa vtedy citil / preco to podla Teba takto dopadlo / ako by to podla Teba bolo lepsie urobit nabuduce / bolo Ti to smiesne / bal si sa ako to dopadne...?).
Celkovo aj pri nezhodach v rodine je dolezite, aby mal jednu vztahovu osobu, ktora tu je vzdy pre neho (v pokoji aj nezhody vysvetlit, napr. pohadali sme sa, lebo tato chce kupit nove auto a ja si myslim, ze by sme mali radsej kupit novu pracku. Niekedy je pre dospelych tazke sa dohodnut, ale urcite casom najdeme riesenie, s ktorym budeme v pohode obaja).
- pytaj sa ho, aky mal den, co ho potesilo alebo potom take tie imaginarne otazky typu, keby sa mohol premenit na nejake zvieratko, ake by to bolo a preco... Aby citil prijatie, aj jeho sveta.
Ak by mal sam s tym problem a trapilo ho to, povedz mu, ze sa vobec nemusi ponahlat nieco rychlo povedat, ze mas pre neho tolko casu, kolko potrebuje.
Co sa tyka odbornej pomoci, skor by som v tomto pripade volila psychologicku, predtym sa poradila s jeho vychovavatelkami, idealne mimo syncekovej pritomnosti. Ako ho vnimaju ony, ako na neho reaguju deti a naopak... Ak su to učiteľky so srdcom na spravnom mieste, mozu vam byt velkym spojencom v tejto situacii
Môj syn bol veľmi citlivý na vnútorné stresy v rodine. Vždy sa unho niečo prejavilo, potom ustúpilo. Najskôr tiky, zajakavanie, ohýbanie nechtov. Ak sú v hádky v rodine, deti su na to zvlášť citlivé.