Ako zvládnuť prechod na spánok dieťaťa vo vlastnej izbe?

Zdravím, prosím poraďte z vlastných skúseností. Doposiaľ mi dcéra spala v detskej postieľke v rodičovskej izbe. Posledný mesiac a pol sa často budí v noci a pýta sa do rodičovskej postele, ale ani tam nespí dobre, asi ju budíme my. Spíme s ňou na striedačku, od narodenia, aby sa jeden rodič vyspal. Cez deň je veľa vonku, je typ, že sa na minútu nezastaví. Máme pevný večerný režim, uspáva posledné mesiace otec. Cez deň uspávam ja, a spí okolo hodiny, nebudí sa, zaspí kľudne. Začala som ju cez deň uspávať vo vlastnej izbe, a išlo to bez väčších problémov. Na naliehanie muža, som súhlasila, aby ju začal uspávať aj v noci vo vlastnej izbe. Je to týždeň, a začala sa ešte častejšie prebúdzať. Ak k nej idem ja, spustí strašný rev a nič nepomáha, objímem ju, ľahnem si k nej, ale opakovane plače a musím ju držať za ruku. Trvá jej aj hodinu, kým znova zaspí a prebúdza sa dookola. Musím pri nej byť. Muž k nej išiel len raz zatiaľ, a hneď si ju zobral do manželskej postele, kde spala do rána. Mne ani to nepomohlo, plakala ďalej a už nezaspala do rána. Cez deň je potom malá veľmi plačlivá, musíme ju nosiť na rukách, držať za ruku. Sme obidve nevyspaté, podľa mňa nie je ešte pripravená a u mňa ako jej emočnej podore vypustí utláčané pocity. Muž sa háda, že som mäkká na ňu, že si za to môžem sama. Je urazený, že veď aj on je emočnou oporou. Som s malou celý deň sama a máme pravidlá, keď jej vysvetlím veci, pochopí, je inak dobré rozumné dieťa, už mi aj rozpráva. Vy by ste ako postupovali, preniesli by ste ju v noci do rodičovskej postele, alebo zostali v jej izbe? Upustili by ste od tohto a spali celú noc v rodičovskej spolu? Ďakujem za slušné komentáre.