Problémy so správaním a rozprávaním u dvojročného dieťaťa

Ahojte. Prišla som sa sem vyžalovať a možno nájsť nejaké ukľudnenie alebo si prečítať vaše podobné skúsenosti. Mám čerstvo dvojročného syna. Problém je, že nerozpráva. Stále si hovorím, že dnes už začne, ale nie, je to stále rovnaké. Zvuky zvierat vie napodobniť, ukazuje na veci, dokonca sa ho snažím momentálne odplienkovať (a teda relatívne to ide) rovnako rozumie, ktorá je ktorá hračka... Ale proste nerozpráva a ja som už naozaj frustrovaná a cítim sa zle, lebo mám pocit, že je to nejakým spôsobom moja vina. Od mala sa mu snažím venovať, podľa mňa tak normálne, že sa mu aj venujem, ale zase niekedy ho nechám pohrať sa samého a rovnako mu občas zapnem telku (občas, myslím občas, nie od rána do večera). Proste, keď vidím idé deti v jeho veku a jeho, tak som naozaj smutná. Ja viem že deti sa neporovnávaju, ale naozaj je to už dlho... Nie je to všetko. Čo sa týka hrania, tak je veľmi ťažké sa s ním hrať. Mám pocit, že ho nič nebaví. Akonáhle mu chcem ukázať knižku, tak hneď letí cez celú miestnosť, akonáhle zoberiem do ruky nejakého plyšáka, ktorého mal v ruke predtým on, hneď mi ho vytrhne z rúk a nechce aby sme sa s ním hrali... Stále to nie je všetko.... Nerada to priznávam, ale fyzicky mi ubližuje. Často ma škrabe a štípe (ale reálne až do krvi), naozaj keby ste videli moje ruky, nechápali by ste. Vyzerá to, ako keby som mala doma mačku. Vyslovene to robí naschvál. Keď sa napríklad stískame s manželom, tak ma hneď cape po nohe. Ku mužovi je občas tiež taký, ale omnoho menej a ku iným si toto nedovolí vôbec. Skúšala som jemne upozorňovať, potom kričať, potom ho dať preč, potom ho štipnúť a áno pár razy, keď som už nevedela, že čo, tak som mu dala po zadku. Naozaj to bolo len pár krát a áno, beriem to ako moje zlyhanie... Ja som bola a aj som za výchovu bez bitia a stalo sa to možno 4 krát... Proste ja neviem, či je toto správanie, ktoré je normálne. Má neskutočné záchvaty plaču asi tak 25x za deň. Niekedy je ľahšie ho ukľudniť, niekedy je to ťažšie. Čo sa týka inak takých aktivít ako pranie, vysávanie, varenie, vešanie prádla, tak to zbožňuje a vždy mi pri tom rád pomáha. Je to moje prvé dieťa a ja neviem, či som len hysterická a všetko to proste prejde alebo či je za tým naozaj nejaká patológia... Mám ešte 4 mesačnú dcérku a naozaj sa im obom snažím venovať čo najviac, ale o syna začínam mať starosti. Keď som v januári spomenula pediatričke, že nerozpráva, tak povedala, že mám ešte nejaký cca polrok alebo trištvrte rok počkať a že potom to budeme riešiť. Inak čo je zaujímavé tak, keď mu poviem napríklad, že povedz "M" tak to zopakuje, ale keď poviem zopakuj mama, to už nezopakuje.... Inak mama počas dňa rozpráva úplne bežne, ale mám pocit, že to hovorí na všetko. Rovnako on blaboce, akože celkom dosť blaboce, ale teda nič normálne nepovie .... A áno rybí olej berieme. Prosím vás máte nejaké podobné skúsenosti? Myslíte, že je to len "obdobie" alebo je za tým niečo viac. Ďakujem, že ste si to prečítali