icon

Deti mi nedajú chvíľu pokoj

10. jún 2020

No a ja koľkokrát už nevládzem. Furt na mne visia, furt sú pri mne. Majú kopu hračiek, mamina je najlepšia. Už mi to ani nelichotí. Teraz táto korona ma ide úplne doraziť. Školku u nás neotvorili. Po 4 mesiacoch s nimi doma ma čakajú (ako všetkých) ďalšie 2 prázdninové. Potrebovala by som cez deň chvíľu klud, lebo už skolabujem. Keď už nevládzem, zapnem telku na hodinu. Zvyšok dňa je ale úplne vyčerpávajúci. Snažím sa niečo vymyslieť, vtiahnuť do toho deti, a potom sa vyparím do vedlajsej izby, ale vydrží to buď 5 minút, kým si ma zase nájdu, alebo sa pohádajú do plaču. Zapájam ich aj do denných činností, varenie a tak, aj radi urobia, lenže všetko sa asi dvojnásobne predlžuje a ja som už fakt unavená z milióna otázok, a milióna mami pozri, mami toto, hento. Už som tak nejak horko ťažko vydržala kým mladší v septembri nastúpil do škôlky, už kolektiv fakt potreboval, ale teraz už dávam z posledného. Keď je pekne, utekám s nimi von, to trošku pomáha, no ako prší, des. Buď doma des, alebo vonku v daždi stojíme každý meter, obdivujú slimáky, a zase tisíc otázok, a pozri, a prečo...? V podstate asi normálne správanie, chápem ich, ale ja už fakt.... aj teraz, nie som schopná dopísať ani tento úvod bez aspoň 10-ich prerušení a to ten mladší aspoň spí. A keď príde domov manžel, ten sa chce rozprávať tiež 😖 a keď mu zavesím deti, tak tiež sú hádky, nejako si nerozumie so staršou dcérou. Ja aspoň občas na 2 hodky vypadnem z domu, ale nezachraňuje ma to, meliem z posledného. Ani nemôžem denne, aj muž sa chce "zrelaxovať". A jeho s nimi niekam vyhodiť tiež nejde - oni s ním moc nechcú ísť. Až je mi do plaču, pripadám si ako v base alebo čo, jak za trest.
Aj hlas zvýšim na nich, vysvetľujem, že potrebujem chvíľu kľud- ja myslím že "nechápu". Baby čo robíte, čo máte takéto zdieľne závislé deti? Mám pritvrdiť? Že tu budete sedieť? Čo ich mám zamknúť do detskej, preboha? Nič ma nenapadá.
Stratila som úplne osobnú integritu, nemôžem sa nikdy nad ničím zamyslieť, myšlienky mi stále rušia, som ako stroj, infantilný.
Deti majú 4 a 8.
Babky nula bodov.

avatar
simik22
11. jún 2020

Ako baby, ale nemyslite, že to je trosku aj o výchove? 8 ročne decko sa nevie bez mamky pohnúť? Ja mam deti 8 a 5.. 8 ročná ma kamarátky , hrajú sa u nás, u nich, alebo von na dvore. To neznamena ze sa im nevenujem, ale sú samostatní, vedia si urobiť základné veci, vedia ze keď pracujem, a mam jeden deň v týždni voľno, nechaju ma pospať, urobia si ráno kakao, toast, cerealie do mlieka, pustia rozprávky, a nechajú ma pospať aj do 9. Treba si tak trošku uvedomiť spätne, že možno sa kdesi stala chyba.

avatar
alana1
11. jún 2020

Trefne
My deti, narodené v rokoch 50-60-70-80-90tých,
boli sme všetci vychovávaní patologickými rodicmi,. Hoci ani my ani rodičia nevedeli, že sú patologickí. Mohli sme sa schádzať so svojou bandou medzi barakmi, mama sa nebála, že sa "pozabíjame". Nechodili sme do privátnych škôlok, škôl, no rodičia sa netriasli strachom, že budeme opozdeni vo vývoji. Nebehali za nami s čiapkami, šálikmi a nekontrolovali, či nie sme spotení. So sezónnymi chorobami si poradila starká. Na chrípku sme dostali cesnak, čaj s medom a zakryla nás perinou.
Do lesa sme šli hrať vojnu vždy keď sa nám zachcelo. Jedli sme jahody, maliny priamo do úst, neumyté. Mama sa nebála, že nás zje vlk, alebo sa poraníme. V lete sme chodili na bicykloch k rieke sami, bez dozoru, nik sa neutopil. V zime sme sa ťahali na sánkach za naším vlčiakom , niekedy sme vleteli aj do potoka, či do plota, nik preto neplakal. Nepoznali sme chrániče kolien pri bruslení, modriny boli normálny jav. Stará susedka, ktorú sme volali čarodejnica, na nás žalovala rodičom a my sme ju potom museli zdraviť "dobrý deň" a nosiť jej nákupy za trest. Dedko nám fúkal dym z fajky do tváre a nahlas sa smial, keď sme robili grimasy. Museli sme vedieť násobilku od predu aj od zadu. Nik nepoznal výrazy "disleksia, disgrafia, diskalkulia" a čo ja viem, aké dis.. Do školy nás nik neodprevádzal. Každý sme vedel, že máme ísť po ľavej strane ulice a nepodbehnuť pod autá, lebo bude lomoz.
Jedli sme ovocie priamo zo stromu, pili vodu zo studne, mlieko od kravičky a kozy.
Na hry sme si vystačili sami, hrávali sme sa pod bránou aj na dvore na vojnu, dole-dole, gumu, s kickom, školu, so švihadlom. Naháňali sme sa cez ploty, mali sme ihrisko a to nám stačilo na celý deň. Kupali sme sa v jednej vani, televízor sme pozerali len keď bol Večerníček. Nebolo toľko Vysokých škôl ako teraz, no zdá sa, že sme boli aj tak viac civilizovaní.
My, deti z dvorov, sme mali radi svojich rodičov, hoci vtedy ešte neboli informovaní, ako nás správne vychovávať. To vďaka im sme prežili detstvo bez ADHD, baktérií, psychológov, nudných prednášok, zamknutych PC a nárekov.
Pozdravujem všetkých tých, ktorí tieto časy prežili a pamätajú.zdroj Majka Bistová

avatar
katulienkax
11. jún 2020

@mirgenah no to velmi zavisi od typu prace, ja mam svoju vcelku rada, konecne nastala rovnovaha ze su do 15 v skole a potom sa im venujem. Ten homeoffice popri detoch mi nerobil dobrotu vobec. A dalsia vec je ze starsia dera je narocna od mala, neviem aky bude pubertiak ale nikdy to s nou nebolo lahke tak nemozem povedat ze mile starosti ale su chvalabohu zdrave, to je fajn

avatar
kassandra25
12. jún 2020

To je dobre, ze sa s tebou muz rozprava. Bud rada. To, ze si menej rozumie so starsou dcerou, u nas tieztak, ale s tym mladsim. Bud rada, ze mas takeho muza, co ti dokaze tie deti zobrat na tie 2 h. A ziadne take, deti si nemaju co rozkazovat, jednoducho idu s otcom a hotovo. Teraz uz sa da, babka ani jedna nemoze aspon na biely den zobrat oboch? Ved by to zvladla, ved to nie su rocne deti. Ked im zapnes telku s rozpravkami, neobsedia?

autor
12. jún 2020

@janarochester Dakujem

autor
12. jún 2020

@monika2012 Chapem ta, moja dcera ma diagnozu, takze rozumiem tej hyperaktivite s pribrzdenostou. kto to nema, alebo nieco, nepochopi ale to som tu tiez nespominala, nebolo to predmetom diskusie. A nechcem nejak negativne, tiez som si myslela, ze druhy surodenec bude lepsie, lebo som to aj vsade citala, ako sa spolu zahraju a tak, ale neni to optimalna kombinacia. Pre mna je to vycerpavajucejsie, ako iba s jednym takymto dietatom, ale to samozrejme chapem az teraz.
@miriam11 Tiez dobra taktika. 🙂

avatar
sonkaxxx
12. jún 2020

Ahoj ja mam mensie deticky skoro 3rocneho a 1,5rocnu a teda viem o com pises aj ked ony este nerozpravaju. Mne velmi pomaha ze si idem zacvicit mimo domu dvakrat do tyzdna. Vypnut a zacvicit vypustit paru ako sa hovori. Po cviceni som milsia na kazdeho. Vyskusaj to lebo takto sa zblaznis este dalsie 2mesiace. Muzovi ich hod a povedz mu ze nevladzes a ze by si chcela chodit cvicit dohodnut sa. Popripade nech aj on si zajde dona fitka alebo cvicit na bajk, inak pridu nedorozumenia. Drzim palce

avatar
ayanamirei
12. jún 2020

@alana1 neznasam hentie texty, je to taka znoska sprostosti az to boli 😎

avatar
alana1
12. jún 2020

@ayanamirei no práve na tomto texte je všetko jasné napísané ....a hlavne nájdeš tam odpoveď prečo sú dnešné deti také aké sú 😉

avatar
annamivo
12. jún 2020

@ktochytavzite ukameňovali by ma tu niektoré, ale ja som bežné od 2r odchádzala pokrmyt zvieratá, vysvetlila som že za pár minút som späť a bolo, učila som ho pomaly,najskôr po 2-3 minútach a predlžovať. Nie raz bol v maštali so mnou a vie že aj sliepky i 🐷chcú jesť. Teraz keď poviem že idem do maštale, kosiť trávnik, do obchodu ( o 2 domy ďalej) tak ma počká, má 4 a dcéra 1 a nechám ich sa hrať a chodím kontrolovať. Vie aj dcéru postrážiť, čo môže čo nie. Sú dni keď na mne visia ale tých je menej.

avatar
uglybetty1234
12. jún 2020

Ja mam tiez dvoch chalanov - 4 a 9.
Nerozumiem ze 8-rocny nevydrzi Sam?! Ja si pri mojich aj film pozriem. Moj stvorrocny si vie Sam naliat vodu, vie oprat, vylozit umyvacku, to ze si chysta ranajky (do misky cerealie,mlieko) nespominam. Tvoj si nevie ani jablko zobrat?!
Prepac, ale chyba je na tvojej strane.

avatar
miriam11
Odpoveď bola odstránená
avatar
weisovameggy4444
12. jún 2020

Chápem a rozumiem... ja sa už neviem dočkať kedy vypadnú z domu 😁

avatar
maminuska
12. jún 2020

@alana1 napísala si pravdu , ja som ročník 74 a můžem povedať že sme bývali sami doma už aj akoo prváci , druháci keď sma boli chorí . Prišla som domov , rýchlo zbúchala úlohy a trielila von . Od druhého ročníka sa nikto so mnou neučil , ale veľmi dobre som vedela že zlá známka je u nás neakceptovateľná . Vonku sme behali ako zmylsov zbavení za loptou , na pracharoch sme lozili , skákali gumu , hrali medzi barakmi schovávačku . Žiadny olovrant za stolom doma , keď som bola hladná odbehla som domov , namazala chleba s maslom a bežala von . Nikomu nevadilo že nemám na ňom šunku alebo plátkový syr. Normálne sme pili sirupové vody a nikto nemal z toho výčitky že .. cukor !!!!!!! , jedli keksy aj možno trans tukom . Domov sme chodii z vonku po siedmej hodine a to aj v zime. Nikoho z nás nenapadlo otravovat večer rodičov s večernou telkou , navečerali sme sa , umyli megašpinavé nohy ahajde do hajan , kde sme zavalili do 5 minut.

avatar
alana1
12. jún 2020

@maminuska akoby si opisovala moje detstvo...sankovali sme sa tak, ze sme az oteplovaky mali premoknutne do nitky, nikto to neriesil, ze sme prisli zmrznute s licami vystipanymi do fialova...doma sme vypili teply caj a bolo super 🙂 a skutocne rodicia vôbec neriesili co robime, kde sme , ci sa nam nieco nestalo...ako sme rano cez prázdniny odisli do lesa tak sme prisli vecer...ked bol hlad, cosi sme si nasli na strome nejake jablko, alebo dozretu paradajku, ci uhorku zo susedovej zahrady 🙂 dnesna hyperstarostlivost je skutocne detom na skodu....

avatar
simca06022011
12. jún 2020

@ayanamirei presne!
Ja nie som mlada a vela veci v tychto mudrych textoch nie je pravda alebo by sa proste na tuto dobu aplikovat nedala, proste funguje nejaky idealizmus nasich detskych cias, vela vecisi nik nepamata.. ako bolo super a ake zle to maju tieto deti. Hned, ked zacnem zaciatkom, tak vobec nie je pravda ze sa o nas mamy nebali.. ;) a to je len zaciatok. A netreba zabudat, ze my si tie deti vychovavame, nik nam nebrani robit to tak ako robili nase mamy a babky...

avatar
myshela
12. jún 2020

Ja mam 5r a 2r chalabov. Starsi moc v ms nepobudol, byval chory a aj mensibpotom..tesila som sa ze po zime nastupi a bude mat lepsiu dochadzku...a tak nic..ro ms ho teraz nevzali lebo som na md. Tidvaja sa vkuse biju,nehraju sa. Z bytu mame kolnicku na drevo. Mladsi vytahuje vsetko len nie hracky. Ma nenormalny vzdor a skusa to na mna rovnakym sposobom aj starsi.. dnes ze si spravime pohodu na balkone. Mame tam male pieskovisko. Mladsi mi vysklbal byliny z kochlikov, dtarsi mu nasypal piesok na hlavu. A ked uz obaja zaspali na obed. Zazvoni postarka. 😤 vstava sa u nas pred 6tou a spat chodi mensi okolo 21h. Oducam ho od dudla lebo sa mu zuby zacali krivit tak vkuse je nespokojny. O tom, co robi ked ho co i len minutu necham sameho by sommpisala asi do vecera. Mala pohroma.. deti su radost..hovori sa..no ja som ten pocit nezazila par mesiacov.. a k tomu par rokov som sa v noci nevyspala suvisle .

avatar
luccija
12. jún 2020

@maminuska dnešné deti sú nesamostatne a stále s nami.V niečom dobre v niečom zle.Za môjho detstva neexistovalo, aby som mala hračky v obývačke či otravovala, ze sa nudím od 6 r vonku s ostatnými deťmi.Boli tie vzťahy iné a radšej budem s dieťaťom stavať Lego, či puzzle ako ten studený odchov.Ale! z deti sa stávajú tyrani matiek, matky vo všetkom chcú vyhoviet a kolotoč sa zacina.
Treba trocha aj za cenu rozliateho, zničeného či revu, nudy nechávať deťom viac voľnosti a hádzať rozhodnutia na ne.Dnes matky nalinajkuju deťom všetko čo budú robiť, jesť....ale 8 r dieťa už musí pochopiť, že mama chce chvíľu oddych.Ale samozrejme záleží od povahy dieťaťa jedno sa stiahne a matku nechá druhé bude dobiedzat ešte viac.Deti sú mali sebci aj matky by sa to mali naucit!

avatar
luccija
12. jún 2020

@myshela ťažké najhorší vekový rozdiel.sprav si aspoň pekný víkend v prírode materstvo je drina😊

avatar
jvlo
12. jún 2020

Ja mám deti 6,5 +4+ 1,5 a jediné čo vždy zaberie je voda. Je mi úplne jedno či dnu alebo von. Ak je to na nevydrzanie, nechám ich brať sa v umývadle, fakt to baví všetkých. Voda je všade, aj pod linkou ale ak mám stav,že mi z nich ide mozog vystreliť, tak mi to je jedno. U nás som zaviedla pravidlo, že ak mama obeduje, alebo pije kávu, nikto na ňu nerozpráva, chvíľu to trvalo a pochopili všetci 😂
Keď nás čaká daždivé obdobie a nedá sa ísť von, preventívne im za nejaké neposluchanie, na par dni pred tým,zakázem obľúbenu hracku...hned sú pokojnejší a hrajú sa s ňou, keď im ju vrátim

avatar
ajka0207
12. jún 2020

@eluveitie31 ako je mozne ze pri osemrocnom nemas "cas sa ani osprchovat", neber to zle, ja mam ovela mladsie deti, ale ked si spomeniem na svoje detstvo, tak osemrocna som chodila sama zo skoly, na bicykel, robila v zahrade, citala ... nasi vacsinou ani nevedeli co robim. K comu ta osemrocny potrebuje nonstop?

avatar
ayanamirei
12. jún 2020

@simca06022011 mne tie texty pridu strasne smutne .. ako keby sme sa sami vychovavali a rodicia na nas uplne srali a to nieje pravda. Mohla som ist vonku sama ked som mala 7, pred panelak a nikde inde, kde boli dalsi 5 rovesnici a vzdy nejaka mama na striedacku striehla z okna. Sama do lesa? Zblaznila si sa, ani omylom. Pred kazdym vybehnutim von bola kontrola ci je ciapka/sal, bunda, spravne topanky - ano nechystala ich mamina, ale musela som sa ukazat ako idem a ona len skontrolovala. Sukromne skoly v tej dobe neboli, inak by isto deti chodili aj tam, existovali vsak napr. ZS s rozsirenym vyucovanim urcitych predmetov, kde s robili talentovky. Jahody/maliny sa jedli neumyte, lebo neboli postrekovane - v dnesnej dobe co nepostriekas to nieco zozere ☹ Plac pri hre bola bezna vec, zranenia sa stavali stale a zraneny isiel vzdy domov sa osetrit. Voda zo studne, mlieko rovno od kravy nedovolili nasi pit ani vtedy, nieje to bezpecne, preco by nas ohrozovali??? Takisto nehygienicke kupanie spolu vo vani sa nekonalo, nezili sme predsa v zemlanke, ze mame jedno koryto. Takze ak niekto zazil totalnu ignoraciu zo strany rodicov, je mi to luto, ale o mna sa rodicia starali. A to, ze neexistovali "dys" deticky je tiez klamstvo, pretoze len ja si pametam, ze sme v triede mali dvoch "dys", ucitelka na to brala ohlad.

avatar
luccija
12. jún 2020

@ayanamirei dys deti išli rovno do osobitnej školy😀nikto ich nediagnostikoval.Horsie je, že sa výchovava psychicky slabá generácia hneď sú zo všetkého zrútení akonáhle sa dá väčšia záťaž.Jeden malý neúspech a úzkosti, neurózy už sa chodí po psychologoch.Ucitelka da zlú známku či v škôlke sa vyžadujú pravidlá a deti trucuju a odmietajú spolupracovať.A rodičia ich v tom ešte podporujú.Je hrozne, že deti malo pomáhajú v domácnosti, ženy po práci robia domáce úlohy za deti😊čaká ich ťažký život a my ich príliš chránime a držíme vo vaticke.Potom príde 20, 25 r a deti bezradné, lebo rodičia im nestoja za chrbtom.

avatar
nikasaj
12. jún 2020

@eluveitie31 nemá náhodou nejakú zdravotnú poruchu? Lebo môj bude mať 3 a je tiež taky neposedny pri nijakej hre hráčske aktivite nevdmydrzi dlho a sam len chvíľu ku. Keď vidí že nemôžem ide robiť vylo meniny co nesmie. A je to všetko tým ze je síce recovo veľmi vyspelý ale správaním je tak na 2 roky opozdeny. A ma diagnózu ľahká forma DMO. No ťahá sa to s nim od narodenia. Mal horší štart do života

avatar
gennara
12. jún 2020

@uglybetty1234 Môžem sa spýtať, ako vie tvoj štvorročný oprať? To normálne naloží do práčky, zapne do elektriny, zvolí si režim a ideme?

avatar
ayanamirei
12. jún 2020

@luccija to co opisujes, nieje vysledok vychovy, ale toho, ze rodicia nevychovavaju, lebo nemaju cas, lebo maju deti "lebo sa to patri" a "lebo ich chcem, len nemam cas". Kazdy ma ako si zariadi, ano som laskavejsia a mam kontaktnejsi pristup ako moja mamina k svojmu synovi, takisto ho respektujem a moze mat svoj nazor, ale su veci kde proste vie, ze musi a tak neexistuje nie. Mne skor vadi, ze muz lezi doma hore pupkom vo vela domacnostiach ako to, ze napr. 6 rocne dieta neupratuje obyvacku. Pretoze to upratovanie par rokov vydrzi, ale ten vzor "otec nic nerobi, lezi na gauci" ostava na cely zivot.

avatar
uglybetty1234
12. jún 2020

@gennara bezne pradlo program na pracke. V elektrike mam pracku stale,vlozi pradlo, naleje avivaz, prach, da program a stlaci start. Jednoduche.

avatar
leeenka26
12. jún 2020

Vitaj

avatar
luccija
12. jún 2020

@ayanamirei ja si myslím, že niektoré ženy vychovávajú až príliš každú sekundu sedia pri dieťati, deti sa nevedia samé hrať, ženy supluju mužov, lebo tí sú buď v práci, alebo hore pupkom, alebo sa potrebujú isť vyvetrať zabehať si...
Na ženách je všetko.Dieta zapipa, že chce palacinky žena uteka😊ženy strúhaju deťom ceruzky, vkladajú desiatu do tašky deti padajú na hubu a všetko robia rýchlo a nemá to konca.
Niekedy je práveže dobré byť lenivá mama a manželka ostatní musia pohnúť kostrou a postarať sa.V druhom živote si to tiež tak zariadim😂aby mi 12 r dcéra volala do roboty, že sa nudi a kedy prídeš a čo budeme robiť😅a vieš, že taký obed nemám rada.
😀

avatar
nelllinkinka
12. jún 2020

Prispejem aj ja a možno tým autorku a iné matky povzbudiť,aby boli šťastné stým čo majú.Chapem ,mám 2 veľké deti .jedna má 15 a druhá 11.Ked boli malé bola som bežná matka,bežná rodina.No potom sa narodila najmladšia,Má 5 rokov kopec diagnóz,neopýtal sa prečo ,musím chodiť ja za ňou a otravovať ju ,aby som ju skúsila niečo naučiť.Nechce byť s deťmi ,nerozumie im ,je plienkovana a keď len chvíľočku ju nemám na očiach obsah svojej plienky skončí rozhádzané po izbe.V byte máme všade zábrany,lebo nepamätá čo nesmie robiť,skryňu mám zaistenú retiazkami,lebo bežné detské poistky nestačia.Matrace musím viazať o rošt,lebo by ich povyzliekala.Je to úplne niečo iné ,ako pri zdravých deťoch.Ucim ju 4 roky to isté a nič z toho.Má 5 spol a teraz použije slovo papu(papať)skáčem do povaly od šťastia.Tak veľmi by dom chcela snou ísť na ihrisko k deťom,ale ona nechce,nebude ani v ich blízkosti.Nemozem ísť snou na kávu k susedke,lebo nepôjde,bude jačať a kričať kým nemá svoj pokoj.Nic vám nevyčítam,len som sa zamyslela,že aké to bolo pri starších úžasné ,ale samozrejme aj pri nich som strácala nervy úplne vás chápem,len keby som vedela to čo viem teraz...